Carlos Lacoste
Carlos Lacoste | ||||||||
Úradujúci prezident Argentínskej republiky (de facto) | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 11. december 1981 – 22. december 1981 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý minister sociálnych vecí Argentínskej republiky | ||||||||
V úrade 29. marec 1981 – 1. júl 1982 | ||||||||
Prezident | Roberto Eduardo Viola (de facto) Leopoldo Galtieri (de facto) | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 2. február 1929 Buenos Aires, Argentína | |||||||
Úmrtie | 25. jún 2004 (75 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Alma mater | Námorná vojenská škola | |||||||
Profesia | námorník | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Hebe Angélica Aprileová | |||||||
Deti | 3 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Carlos Lacoste (multimediálne súbory) | ||||||||
Carlos Alberto Lacoste (* 2. február 1929, Buenos Aires – † 25. jún 2004, Buenos Aires) bol argentínsky politik a námorník. 11. decembra 1981 sa stal (de facto) prezidentom Argentínskej republiky. Vládol iba jedenásť dní, nezložil ale prezidentskú prísahu a neradí sa tak do oficiálneho zoznamu prezidentov krajiny. Pred tým pôsobil tiež nako minister sociálnych vecí. Pôsobil v argentínskom vojenskom námorníctve, dosiahol hodnosť viceadmirála.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Buenos Aires do rodiny francúzskeho pôvodu, v roku 1945 začal študovať na Námornej vojenskej škole, ktorú o tri roky neskôr úspešne ukončil. Bol bratrancom manželky bývalého prezidenta Jorgeho Rafaela Videlu a Lacosteho manželka zas bola sesternicou manželky neskoršieho prezidenta Leopolda Galtieriho. Od roku 1961 žil šesť rokov v USA, kde počas tejto doby študoval riadenie a výzbroj. Už v roku 1974 sa stal námorným kapitánom a o tri roky neskôr bol povýšený do hodnosti kontraadmirála. V októbri 1974 sa stal členom komisie na prípravu Argentíny na organizovanie Majstrovstiev sveta vo futbale 1978. O dva roky neskôr sa stal riaditeľom tejto komisie, pričom v tejto funkcii si vyslúžil kritiku ešte aj od členov vlastnej vlády kvôli veľmi vysokým výdavkom na majstrovstvá.[1]
V novembri 1981 sa pomaly končila vláda generála Roberta Eduarda Violu, ktorého v tomto období poslala vojenská chunta na povinnú zdravotnú dovolenku. Jeho právomoci na zhruba dva týždne prevzal generál Horacio Tomás Liendo. 11. decembra 1981 bola vláda Violu oficiálne ukončená a za nového prezidenta bol prechodne vymenovaný práve viceadmirál Lacoste, ktorý bol súčasne minister sociálnych vecí.[2] Lacoste vládol jedenásť dní až do vymenovania nového prezidenta, ktorým sa 22. decembra stal generál Leopoldo Galtieri, zástanca tvrdej línie v ozbrojených silách odmietajúcej zmierovanie s politickými stranami. Lacoste však pokračoval aj vo vláde prezidenta Galtieriho v pôvodnej funkcii ministra sociálnych vecí. V roku 1982 sa znova začali objavovať obvinenia Lacosteho z neštandardného financovania majstrovstiev sveta z roku 1978, ktoré malo počas prípravy majstrovstiev narásť až o 443%.[3] Po páde vojenskej chunty sa jeho meno objavilo medzi podozrivými, ktorí mali mať podiel na vraždení disidentov ich vyhadzovaním z lietadiel do oceánu. Zomrel v júni 2004 v Buenos Aires, kde je aj pochovaný.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Carlos Alberto Lacoste [online]. ecured.cu, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
- ↑ Roberto Eduardo Viola [online]. biografiasyvidas.com, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
- ↑ Carlos Alberto Lacoste en el Mundial 78 El dueño de la pelota [online]. papelitos.com.ar, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.
- ↑ Murió Carlos Alberto Lacoste [online]. infobae.com, [cit. 2018-11-17]. Dostupné online.