Centrálny federálny okruh
Centrálny federálny okruh (rus. Центральный федеральный округ) je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Slovo „Centrálny“ v názve okruhu má predovšetkým politický a historický dôvod, pretože v súčasnosti sa okruh nachádza v najzápadnejšej časti Ruska. Žije tu vyše 39 miliónov obyvateľov (2019) a má rozlohu 650 205 km². Najväčšími mestami sú Moskva a Voronež.
Centrálny federálny okruh bol založený Výnosom prezidenta Ruskej federácie č. 849 dňa 13. mája 2000 ako jeden zo siedmich federálnych okruhov nového administratívneho usporiadania Ruska.
V roku 2010 postihlo oblasť centrálneho federálneho okruhu ako aj ďalších oblastí západného Ruska dlhotrvajúce sucho a lesné požiare. Sucho v tejto oblasti bolo najväčšie za 130 rokov, kedy boli zaznamenávané merania teploty v tejto oblasti.[1]
Administratívne členenie okruhu
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálny federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:
.svg)
Sedemnásť oblastí a jedno mesto federálneho významu.
| Číslo | Oblasť | Administratívne centrum | Populácia (2019) |
|---|---|---|---|
| 01. | Belgorodská oblasť | Belgorod | 1 547 532 ▲ |
| 02. | Brianska oblasť | Briansk | 1 192 570 ▼ |
| 03. | Vladimírska oblasť | Vladimír | 1 358 538 ▼ |
| 04. | Voronežská oblasť | Voronež | 2 323 657 ▼ |
| 05. | Ivanovská oblasť | Ivanovo | 997 196 ▼ |
| 06. | Kalužská oblasť | Kaluga | 1 000 070 ▼ |
| 07. | Kostromská oblasť | Kostroma | 633 392 ▼ |
| 08. | Kurská oblasť | Kursk | 1 103 059 ▼ |
| 09. | Lipecká oblasť | Lipeck | 1 139 492 |
| 10. | Moskva | Moskva | 12 692 466 ▲ |
| 11. | Moskovská oblasť | Moskva, Krasnogorsk | 7 687 647 ▲ |
| 12. | Oriolská oblasť | Oriol | 733 682 ▼ |
| 13. | Riazanská oblasť | Riazaň | 1 108 924 ▼ |
| 14. | Smolenská oblasť | Smolensk | 934 747 ▼ |
| 15. | Tambovská oblasť | Tambov | 1 006 962 ▼ |
| 16. | Tverská oblasť | Tver | 1 260 345 ▼ |
| 17. | Tulská oblasť | Tula | 1 466 025 ▼ |
| 18. | Jaroslavlianska oblasť | Jaroslavľ | 1 253 189 ▼ |
Hlavným mestom Centrálneho federálneho okruhu, ako aj Moskovskej oblasti je mesto federálneho významu a hlavné mesto celej Ruskej federácie - Moskva.
Moskovská oblasť má správne orgány umiestnené v dvoch mestách - v Moskve, ako aj v Krasnogorsku.
Najväčšie sídla okruhu
[upraviť | upraviť zdroj]Toto je zoznam najväčších miest okruhu
| Mesto | Názov v ruštine | Obyvateľstvo |
|---|---|---|
| Moskva | Москва | 12 692 466 ▲ |
| Voronež | Воронеж | 1 054 111 ▲ |
| Jaroslavľ | Ярославль | 609 828 ▲ |
| Riazaň | Рязань | 539 789 ▲ |
| Lipeck | Липецк | 509 420 ▼ |
| Balašicha | Балашиха | 490 047 ▲ |
| Tula | Тула | 479 105 ▼ |
| Kursk | Курск | 449 556 ▲ |
| Tver | Тверь | 420 850 ▲ |
| Ivanovo | Иваново | 405 053 ▼ |
| Briansk | Брянск | 404 793 ▼ |
| Belgorod | Белгород | 392 426 ▲ |
| Vladimír | Владимир | 357 907 ▲ |
| Kaluga | Калуга | 336 726 ▼ |
| Smolensk | Смоленск | 329 427 ▼ |
| Oriol | Орёл | 311 625 ▼ |
| Podoľsk | Подольск | 304 245 ▲ |
Najvyšší politickí predstavitelia okruhu
[upraviť | upraviť zdroj]Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie
[upraviť | upraviť zdroj]
(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Centrálny federálny okruh“)
- Georgij Sergejevič Poltavčenko (rus. Георгий Сергеевич Полтавченко) - od 18. mája 2000 do 26. marca 2004; od 26. marca 2004 do 7. mája 2008; od 14. mája 2008 do 31. augusta 2011;
- Oleg Markovič Govorun (rus. Олег Маркович Говорун) - od 6. septembra 2011 do 21. mája 2012
- Alexandr Dmitrijevič Beglov (rus. Александр Дмитриевич Беглов) - od 23. mája 2012 dodnes (2013)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rusko: Moskvu stále zahaľuje smog, ale počet požiarov klesá [online]. ta3.com, 18.8.2010, [cit. 2010-08-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna info stránka Centrálneho federálneho okruhu (v ruštine) Archivované 2011-08-04 na Wayback Machine
- Zákony subjektov Federácie Centrálneho federálneho okruhu (v ruštine) Archivované 2010-08-22 na Wayback Machine
 | ||
^1 Súčasťou Južného federálneho okruhu sú aj celky Republika Krym a federálne mesto Sevastopoľ, ktoré v rokoch 2014–2016 tvorili samostatný Krymský federálny okruh. Tieto územia sú medzinárodne uznávané ako súčasť Ukrajiny. | ||