Cesta dlhého dňa do noci
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Cesta dlhého dňa do noci (angl. Long Day's Journey into Night) je dráma o štyroch dejstvách podľa amerického dramatika Eugena O'Neilla napísaná v rokoch 1941/42, a publikovaná v roku 1956. O'Neill za túto drámu dostal posmrtne v roku 1957 Pulitzerovu cenu.
Je to jedna z najkrajších a najlepších hier svetovej dramatiky. Je o rodine, v ktorej „nebrať“ do úvahy poľahčujúce okolnosti znamená nezošalieť. Má silné autobiografické prvky. Štvornásobný nositeľ Pulitzerovej ceny a laureát Nobelovej ceny za literatúru si prial, aby sa hrala až po jeho smrti. O’Neill sa v nej vypísal zo svojej najhlbšej bolesti a odkryl tajomstvo svojej rodiny s obrovskou drásavosťou a autentickosťou. Autor začal hru písať v roku 1940 vo svojom sídle Tao House pri San Franciscu a pracoval na nej viac ako rok. Hra ho „ťažila a strašila“, ale autor písal hru ako o život, pretože sa bál, že by o jeho rodine mohol napísať niekto iný a vzniklo by niečo vulgárne a melodramatické.[chýba zdroj] O’Neill dal pokyn nakladateľstvu Randome House, že hra smie byť vytlačená až 25 rokov po jeho smrti a že sa nikdy nesmie hrať na javisku. Jeho žena Carlotta, ktorá sa stala vykonávateľkou poslednej vôle, sa však rozhodla, že hru nechá publikovať už dva roky po manželovej smrti. Randome House text odmietol s tým, že chcú rešpektovať jeho žiadosť, preto Carlotte predala hru Yale University Press. Tí ju vydali v roku 1956 a hra sa okamžite stala bestsellerom. Ešte v ten mesiac ju s veľkým úspechom hralo vo Švédsku stockholmské Kráľovské činoherné divadlo. Carlotta dala súhlas, aby sa táto hra uviedla aj v Amerike. Po prvýkrát sa hrala na Broadwayi v roku 1956.
Obsah
[upraviť | upraviť zdroj]Dej hry sa začína v obývačke letného domu rodiny Tyronských v auguste roku 1912. Príbeh hry sa odohráva ako keby „v zákulisí“. James Tyrone a jeho dvaja synovia, Edmung a Jamie, si všimli, že Mary, Jamesova žena, strávila noc v hosťovskej izbe, kde si predtým zvykla pichať morfium. Chlapci si mysleli, že ich matka skončila s týmto zlozvykom, ale podozrievajú ju, že môže byť opäť závislá. Čo sa týka jej synov, Jamie je doma, pretože nemá prácu a potrebuje miesto, kde by na nejaký čas ostal. Edmund sa naopak cíti veľmi chorý. V priebehu dňa sa problémy stupňujú.
Začína byť zrejmé, že Mary je znova závislá. Občas sa správa defenzívne, ako keby bola znova tínedžer. Strávila svoju mladosť v kláštore plánovaním, že sa raz stane mníškou. Odvtedy musela čeliť všetkým druhom tragédií, zahrňujúc smrť jej otca, stratu svojho domova, nevinnosti, náboženstva, ale aj druhého syna. Ukáže sa, že za Edmundovým nepríjemným ochorením sa skrýva tuberkulóza. Táto choroba je liečiteľná, ale Edmund musí byť poslaný do sanatória, čo je nákladné.
James nemá žiadne život ohrozujúce ochorenie, ale má tendenciu byť neuveriteľne lakomý. Okrem toho, on a Jamie (v menšej miere aj Edmund) sú alkoholici.
V čase, keď nastane toto augustové popoludnie, chlapci opustili dom – Edmund šiel k doktorovi, aby zistil niečo o svojej chorobe. Spoločnosť mu robí jeho brat a otec, ale tí potom odchádzajú piť. Jamie zostáva vonku a mieri do bordelu, ale James a Edmund prichádzajú po pár drinkoch späť. Medzitým si Mary ide do mesta zabezpečiť morfium. Potom strávi popoludnie s Cathleen, pomocnicou v domácnosti a rozpráva jej o svojom detstve. Môžeme predpokladať, že Mary si predtým dala dávku. Keď sa James a Edmund vrátia, Mary ich zapája do konverzácie, ale toto jej správanie núti Jamesa, aby si dal ešte pár pohárikov whiskey a Edmund znova túži vypadnúť. Po čase prichádza James na večeru, ale Mary sa rozhodla ísť si radšej pospať. Edmund sa šiel poprechádzať na pláž a zastavil sa v hostinci na drink. Uvedomuje si, že je čas vrátiť sa späť a nachádza svojho otca v obývačke. Obidvaja sú opití a začínajú pred sebou hovoriť o minulosti a o svojich snoch. Kým Edmund túžil byť básnikom a chce žiť v inej realite (alebo zomrieť), James sa priznáva, že skúsenosti z jeho mladosti ho viedli k odmietaniu extravagancie a lenivosti (to sú vlastnosti, ktoré nachádzame v Jamiem). Jamie tiež prichádza domov v podguráženom stave a s príbehmi o prostitútke s nadváhou. Po tom, ako sa vyjadrí urážlivo na Marinu adresu, dostane pár rán do tváre od Edmunda. Jamie priznáva, že nebol najlepší syn a ani dobrý brat. V skutočnosti chce zničiť Edmunda, pretože je žiarlivý a nahnevaný na svoj vlastný premrhaný život. Nakoniec Mary prichádza dole nesúc svoje staré svadobné šaty. Je úplne zdrogovaná a správa sa ako dievča v čase, keď stretla Jamesa. Jamie ju opäť uráža a Edmund ho udrie do tváre. Mary rozpráva aká šťastná bola v kláštore, kde vyrástla a ako veľmi milovala Jamesa, keď sa stretli. Je extrémne rozčúlená, že niečo stratila (nevieme čo) a ukončuje hru so slovami, že ich manželstvo bolo chvíľu šťastné.
Sumár
[upraviť | upraviť zdroj]Už na samom začiatku knihy sa nachádza O’Neillove venovanie svojej manželke: „Carlotte v deň dvanásteho výročia svadby: Moja najdrahšia, dávam Ti pôvodný zápis tejto hry dávnej strasti, napísanej slzami a krvou. Ku dňu, keď má byť oslávené šťastie, vyzerá to ako dar nevhodne trúchlivý. Ale ty porozumieš. Mienim to ako poctu Tvojej láske a nehe, ktorá mi dala vieru v lásku, a tá konečne umožnila, aby som sa svojím mŕtvym dokázal postaviť tvárou v tvár a napísal túto hru – aby som ju napísal s hlbokým súcitom, pochopením a odpustením voči všetkým štyrom prenasledovaným Tyronovým. Týchto dvanásť rokov, moja milovaná, bolo a je Cestou do svetla – k láske. Vieš, ako som Ti vďačný. A ako ťa milujem!“
Ide o prvú z amerických hier napísaných v štýle analytickej drámy (ktorý v Európe predstavovali dramatici ako Henrik Ibsen alebo Anton Pavlovič Čechov). Tieto divadelné hry spravidla nemajú konzistentný dej, ale skladajú sa zo situácií, v ktorých postavy fungujú a prostredníctvom tohto konania potom odkrývajú svoju vnútornú psychológiu. Tento špecifický spôsob tvorby autor využil na to, aby poukázal na bolestné zážitky zo svojho života, ukazoval rodinné krízy a odhalil radu osobných tragédií. Podľa iných zdrojov táto hra osciluje medzi melodrámou, psychologickou drámou a tragédiou. V tejto hre sa štyri hlavné postavy navzájom mučia a trestajú, čím si spôsobujú obrovskú bolesť. Z ich rečí a činov vieme, že sa to už udialo veľakrát predtým. Medzi postavami možno vidieť veľa lásky, ale aj tragédie. Spoločným znakom jeho protagonistov je ich citová, prípadne spoločenská paralýza, neschopnosť riešiť konflikt alebo aktívne čeliť nepriaznivej situácii. Rodinné konflikty často končia patovými situáciami.
Tento motív bol priamo ovplyvnený bezvýchodiskovosťou O’Neillových rodinných vzťahov. Vo veku 14 rokov odhalil, že jeho narodenie bolo príčinou matkinej závislosti na morfiu. Pociťoval vinu, ktorú si niesol so sebou celý život, zároveň aj neschopnosť matke pomôcť, ako aj nespravodlivosť takéhoto údelu. Autobiografické prvky môžeme vidieť v postave Mary. Je spracovaná dysfunkčne, pretože je závislá na morfiu, dokonca prichádza o svoj zdravý rozum. Taktiež aj postava otca je autobiografická. Edmund a Jamie sa sťažujú na otcove paranoidné lakomstvo, vyúsťujúce do komických scén, keď otec vykrúca nadpočetné žiarovky v svietidlách, no aj v autobiograficky pravdivej scéne, v ktorej otec posiela tuberkulózou postihnutého Edmunda do nekvalitného štátneho sanatória pre najchudobnejších, aby tak čo najviac ušetril. Typickým znakom postáv je únik od reality do priaznivejšieho sveta ilúzií. Eugen po odhalení matkinej závislosti odchádza do Južnej Ameriky. Mary zase uniká do hosťovskej izby, kde sa oddáva svojej závislosti bez ohľadu na aktuálne problémy rodiny. Mary však uniká aj emocionálne, keď na synovu a manželovu žiadosť o konfrontáciu opakovane reaguje typickými únikovými stratégiami. Aby sa vyhla nepríjemnému rozhovoru, predstiera, že ju bolí hlava, že nevie, o čom sa s ňou chce syn a manžel pozhovárať a že jej aj tak nemôžu porozumieť. Skutočnosť, že bola závislá popiera, dokonca tvrdí, že sa to nikdy nestalo. U postáva dominuje mnohoznačnosť. James Tyrone je opatrný a zároveň márnotratný, pokiaľ ide o nákup nehnuteľností. Jeho starší syn James má podobný ambivalentný vzťah ku svojmu mladšiemu bratovi, miluje ho a zároveň nenávidí. Táto rozdvojenosť sa znásobuje v správaní a konaní matky, ktoré hraničí až so schizofrenickou rozpoltenosťou, protirečivosťou a sebapopieraním.
Americky literárny kritik G. H. Jensen píše v závere svojho príspevku o O’Neillovom živote a tvorbe pre Slovník literárnych životopisov amerických dramatikov z r.1981: „...epigramatickým zhodnotením O’Neillovej tvorby môže byť konštatovanie, že napísal niekoľko najlepších aj najhorších diel dvadsiateho storočia. Hry Cisár Jones, Chlpatá opica, Túžba pod brestami, Smútok pristane Elektre, Čudná medzihra, ''Dotyk básnika'', ''Ľadár prichádza'', Hughie a Mesiac pre smoliarov sú vynikajúce hry a Cesta dlhým dňom do noci je jedna z najlepších hier západnej literatúry. Hry Veľký Boh Brown a Lazar sa smial, ako aj iné nevydarené experimenty, hoci diela dramatického génia, sú tým, či oným spôsobom neuveriteľne slabé.“ (prekl. Jana Javorčíková. In Profily prominentných dramatikov – Eugen O´Neill, 2004)
Postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- James Tyrone – manžel Mary a otec Edmunda a Jamieho. Bol to známy herec, ktorý mal turné po USA so svojou ženou. Jeho írsky otec ho opustil vo veku 10 a to ho donútilo ísť okamžite pracovať, aby podporil samého seba. James má silnú pracovnú morálku a oceňuje peniaze, ktoré ho vedú k opatrnosti hraničiacej s lakomosťou.
- Mary Tyrone – Jamesova žena a matka jeho dvoch synov, Edmunda a Jamieho. Bojuje so závislosťou od morfia, ktorá trvala vyše dve dekády. Vždy, keď sa jej podarilo skončiť s užívaním morfia, tak sa k tomu opäť
vrátila po tom, ako strávila istý čas so svojou rodinou. V každej scéne hry je pod vplyvom tejto omamnej látky a jej závislosť sa stále zvyšuje. Hoci veľmi miluje svojho muža, v hre sa veľakrát vysloví, že ľutuje manželstvo s ním, pretože musela obetovať svojej sen stať sa mníškou alebo koncertnou pianistkou.
- Jamie Tyrone – starší syn, ktorý je na prahu tridsiatky. Rozhadzuje peniaze na ženy a alkohol, a preto sa musí spoliehať na podporu rodičov. Bol vyhodený z niekoľkých univerzít a vskutku nemá veľa ambícií.
- Edmund Tyrone – mladší syn, je o desať rokov mladší od Jamieho. Je to intelektuál, romantik a rojko. Počas hry sa dozvedá, že trpí tuberkulózou, čo znamená, že bude musieť stráviť nejaký čas v sanatóriu. Podobne ako jeho brat a otec aj on je sčasti alkoholik a má tendenciu rozhadzovať peniaze, aj keď pracuje ťažšie ako Jamie. Mary je presvedčená, že jedného dňa bude úspešný.
- Cathleen – slúžka v rodine Tyronových. V hre sa objavuje krátko. Je koketná a neskôr aj opitá.