Chór vážskych muzikantov
| Chór vážskych muzikantov | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Pôvod |  Trenčín, Slovensko
|
| Žáner(-re) | underground, alternatívny rock |
| Pôsobenie | 1980 – súčasnosť |
| Vydavateľstvá | Fukkavica Records |
| Webstránka | chvm.sk |
| Členovia skupiny | |
| Rasťo Dobranský Ľuboš Dzúrik Peter Kohout Ivan Masarik Miro Puna Peter Sedlák Martin Skovajsa Juro Šinka Milan Štefánik | |
Chór vážskych muzikantov, známy aj ako CHVM je slovenskou undergroundovou skupinou, ktorá bola v 80. rokoch lídrom trenčianskej hudobnej scény.[1] Bola to jedna z prvých slovenských skupín, ktoré hrali novú vlnu a punk, a ktorá sa venovala vtedy ilegálnemu samizdatovému šíreniu nahrávok. Skupina ovplyvnila alternatívne skupiny akými boli aj Bez ladu a skladu.[1] Napriek svojmu alternatívnemu charakteru má za sebou vystúpenia na najväčších slovenských festivaloch ako Pohoda, či Hodokvas.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Roky 1980-1983
[upraviť | upraviť zdroj]Skupina, pôvodne nazvaná ako The We, vznikla v r. 1980. Za jej vznikom stáli gymnaziálni študenti, ktorí si svoje prvé hudobné pokusy nahrávali sami v pivnici. Pôvodnú zostavu tvorili absolventi ľudových škôl Julo Berith (gitara, spev), Paľo Grman (klávesy), Rasťo Dobranský (basgitara), tiež však Ľuboš Dzúrik (bicie), Miro Puna (spev, generátor) a Robo Kútny (spev v angličtine).
Po zohratí jednotlivých členov došlo aj k malým personálnym zmenám, pričom prvý koncert, s Dzúrikom ako basgitaristom, Dobranským ako bubeníkom a novým členom Peťom Havierom (trúba), absolvovala skupina v r. 1981, pol roka od svojho vzniku. V tom čase kapela vystupovala pod názvom Yellow Dodo and Co., neskôr sa premenovala na Weco. Prvý koncert zaznamenal u publika pozitívne ohlasy, avšak kapela bola odpojená od elektrického prúdu politickým pracovníkom Stanom Malinovským a následne na to obvinená z propagácie fašizmu. Udialo sa tak na základe prestrojenia skupiny, ktorá vystupovala v čiernych oblekoch, úzkych kravatách, bielych ponožkách a tmavých okuliaroch. O päť rokov neskôr takto vystúpila iná undergroundová legenda, Bez ladu a skladu. Skupina bola nútená dočasne sa odmlčať.
Zmena nastala po odchode členov na vysoké školy do Bratislavy. Tu sa skupina, fungujúca už pod súčasným názvom, začala viac formovať a hudobne vyhraňovať. V r. 1983 absolvovala koncert v zostave obohatenej o Ivana Drgoňa (klávesy, spev) a Romana Olžbuta (gitara, spev), pričom v závislosti od politického systému sa na nahrávané kazety podpisovala prezývkami. Skupine nebolo bránené vo vystupovaní, pravidelným návštevníkom koncertov však bola Štátna bezpečnosť.[2]
Roky 1983-1985
[upraviť | upraviť zdroj]Obdobie rokov 1983-1985 bolo pre CHVM produktívnym obdobím. Skupina sa začala objavovať na koncertoch Jazzovej sekcie spolu s M. Chadimom i vo vysokoškolskom klube Primaf. V tomto období tvorilo koncertný repertoár skupiny až 25 skladieb, pričom dĺžka koncertov sa pohybovala v rozmedzí dvoch až troch hodín. Dochádzalo k pitiu skupinou pripraveného „alpského rízlingu“[2] o ktorý sa členovia delili s publikom. V r. 1985 sa objavili vplyvy českej hudobnej scény a v skupine pribudli nové hudobné nástroje. Roman Olžbut začal hrať na saxofón, objavili sa však aj noví členovia. Patrili medzi nich Marián Kulich (klarinet, husle), Roman Dzúrik (saxofón, husle), Dano Pašteka (saxofón, píla) a Janko Julény (trombón).
V tomto období vznikali skladby ako Underground, TBC, či Zamilovala sa. Aktívne vystupovanie skupiny zavŕšil spoločný koncert kapiel Chór vážskych muzikantov, Bez ladu a skladu a E, ktorý sprostredkovala vtedajšia manažérka skupiny E, Lenka Zogatová.
Fukkavica records
[upraviť | upraviť zdroj]Fukkavica Records je názov samizdatového vydavateľstva, pod ktorým približne od roku 1985 Ľuboš Dzúrik, kapelník CHVM, prezentoval nahrávky svojej kapely, ale aj nahrávky zväčša kapiel z Trenčína a širšieho okolia. CHVM sa takto stali jednou z prvých slovenských skupín, ktoré svoje nosiče nahrávali, vyrábali a distribuovali vlastnoručne. Na rozmnožovanie nahrávok slúžili dva magnetofóny, jeden na prehrávanie a druhý na nahrávanie, a dokopy bolo takto vyrobených zhruba 2500 nosičov s hudbou od rozličných alternatívnych kapiel. Táto činnosť bola v tom čase ilegálna. [3] Skupina nikdy nevydala album pod oficiálnym vydavateľstvom, a dodnes vydáva svoje albumy pod hlavičkou Fukkavica Records na CD nosičoch, ako aj online na vlastných stránkach.