Chľabanský ostrov

Chľabanský ostrov
Ostrov Helemba, Helemba-sziget
ostrov
Štát	Maďarsko
Mesto	Ostrihom
Rieka	Dunaj
Súradnice	47°49′13″S 18°47′51″V
Najvyšší bod
- výška	104 m n. m.
Najnižší bod	hladina Dunaja
- výška	103 m n. m.
Dĺžka	1,54 km
Šírka	0,170 km
Rozloha	0,2077 km² (21 ha)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Chľabanský ostrov (maď. Helemba-sziget) je zalesnený ostrov na ostrihomskom úseku Dunaja s rozlohou 20,767 ha.

Poloha

Ostrov sa nachádza oproti obci Chľaba, zhruba medzi riečnym kilometrom 1713 a 1711. Tiahne sa v smere východ-západ, jeho dĺžka je asi 1,6 kilometra a šírka sa pohybuje od 100 do 200 metrov. Asi tri kilometre nad ostrovom sa Hron vlieva do Dunaja, ktorý svojimi sedimentmi vybudoval útesové ostrovy. Najväčší z nich je Chľabanský. Vďaka svojim špeciálnym geologickým vlastnostiam nie je väčšina ostrova ponorená ani pri vysokej hladine vody. (Aj keď sa koryto Dunaja okolo mesta v priebehu storočí veľmi zmenilo.)

História

Ostrov je veľmi bohatý na archeologické náleziská. Počas vykopávok sa našli praveké vidiecke domy, stredoveké pamiatky, kostolík z čias Arpádovcov, okolitý cintorín, základy arcibiskupského sídla a stopy po okolitom sade (pravdepodobne broskyne). Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1234. Kamenný arcibiskupský dom bol jedinou budovou na ostrove, ktorá prežila tatársky vpád. Daňový súpis z roku 1570 ho spomína ako „lúku ostrova Kis Érsek veľkému ostrovu a dedine Helemba“. Ostrov navštívili aj uhorský králi, a tak tu v roku 1270 Štefan V. vydal jeden zo svojich výnosov. 5. októbra 1570 tu predstavitelia Habsburskej ríše a Osmanskej ríše pokračovali v mierových rokovaniach, ktoré však zlyhali pre nedostatok vzájomných ústupkov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska pripadol Maďarsku, Komárňansko-ostrihomskej župe.

Fauna, flóra

Nachádza sa tu jediná volavčia kolónia na Dunajskej zákrute. Na lokalite vo veľkom hniezdia volavky popolavé a kormorány. V určitých rokoch tu hniezdia sokol sťahovavý a rybárik riečny.