Charkov
| Charkov (Харків – Charkiv) | |||
| Charkiv | |||
| mesto | |||
 Námestie slobody
| |||
|
|||
| Štát |  Ukrajina
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Charkovská oblasť | ||
| Nadmorská výška | 148 m n. m. | ||
| Súradnice | 50°00′21″S 36°13′45″V / 50,00583°S 36,22917°V | ||
| Rozloha | 370 km² (37 000 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 446 107 (1.1.2019) | ||
| Hustota | 3 908,4 obyv./km² | ||
| Vznik | 1654 | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 61001 – 61499 | ||
  Poloha mesta v Ukrajine
| |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Charkov[1] (ukr. Харків – Charkiv; rus. Харьков – Charkov) je mesto na severovýchode Ukrajiny, administratívne centrum Charkovskej oblasti. Má 1 447 435 obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 1 732 400 (2014) a je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Nachádza sa pri hranici s Ruskom.
Mesto bolo založené v roku 1654 a po skromných začiatkoch ako malá pevnosť začalo byť významným centrom ukrajinskej kultúry v rámci Ruskej ríše.
V meste sa nachádza 60 vedeckých ústavov, 30 vysokých škôl, z toho 13 univerzít, 6 múzeí, 7 divadiel a 80 knižníc. Priemysel sa špecializuje predovšetkým na techniku a elektroniku.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Opevnené mesto Charkov bolo založené ukrajinskými kozákmi v roku 1654, malo chrániť južné hranice Ruskej ríše. Počas 18. storočia však svoj vojenský význam stratilo, v roku 1765 sa stalo hlavným mestom ruskej časti Ukrajiny. V roku 1805 bola založená prvá univerzita na území Ukrajiny. Rýchly rozvoj nastal koncom 19. storočia. S príchodom železnice sa z Charkova stalo priemyselné a obchodné centrum na pomedzí východu-západu, ale aj severu-juhu. Mesto rástlo čo sa týka počtu obyvateľov najmä v 20. storočí a napriek svojmu mladému veku sa stalo druhým najväčším mestom. V prvých rokoch ZSSR bol Charkov hlavným mestom Ukrajinskej SSR, kde ho v roku 1934 vystriedal Kyjev.
Charkov na začiatku 30. rokov 20. storočia postihol veľký hladomor, ktorý bol do veľkej miery zapríčinený Stalinovou bezohľadnou politikou voči domnelým, či skutočným nepriateľom štátu z radov roľníkov. Začiatkom 21. storočia bol oficiálne uznaný za genocídu.
Počas 2. svetovej vojny v oblasti Charkova prebiehali jedny z najťažších bojov na území Ukrajiny. Mesto bolo dobyté niekoľkokrát, striedavo nemeckými vojskami a Červenou armádou. Definitívne bolo oslobodené v roku 1943 v dôsledku úspešného rozvinutia sovietskych ofenzív po bitke pri Kursku. Veľká časť mesta bola zničená počas bojov a desiatky tisíc obyvateľov zahynuli. Po 2. svetovej vojne Charkov prišiel o post najväčšieho mesta Ukrajiny.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2006 mal Charkov 1 464 000 obyvateľov s nadpolovičnou väčšinou Ukrajincov. Dlho bol najväčším ukrajinským mestom; najrýchlejšie rástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V roku 1926 mal 417 000 obyvateľov; Ukrajinci vtedy tvorili 38 %, Rusi 38 %, Židia 19,5 %. V roku 1939 tu už žilo 833 000 osôb. Pokles spôsobený vojnou bol čoskoro zmazaný: v roku 1959 žilo v Charkove 953 000 ľudí (Ukrajinci 48 %, Rusi 40 %, Židia 9 %). Podiel Rusov a Židov má klesajúcu tendenciu, naopak novými menšinami sú Arméni a Vietnamci.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Charkov je popri Kyjeve a Ľvove hlavným dopravným uzlom krajiny. Hlavným tranzitným smerom je severojužný cestný a železničný ťah Moskva – Charkov – Krym. Funguje tu medzinárodné letisko (Kharkiv International Airport), ktoré v roku 2015 prepravilo 373 625 pasažierov. Do Kyjeva jazdí dvakrát denne prestížny rýchlik Stolyčnyj Ekspres. Železnice odtiaľto vedú v smeroch: Poltava, Sumy, Lgov (Rusko), Belgorod (Rusko), Kupjansk, Svjatohirsk, Lozova a Krasnohrad. V Charkove sa nachádza sídlo Južnej železnice, jednej zo 6 divizií štátnych železníc Ukrzaliznycja. Mesto má pomerne rozvinutú sieť MHD: charkovské metro, ktoré funguje od roku 1975, doplnilo svojimi troma linkami a 27 stanicami nedostačujúcu električkovú a trolejbusovú sieť. Ďalej sú v prevádzke maršrutky a autobusy, ktoré ročne prepravia približne 12 000 000 cestujúcich. Zaujímavosťou je miestna detská železnica a lanová dráha.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Počas sovietskej éry bol Charkov centrom priemyselnej výroby na Ukrajine a tretím najväčším centrom priemyslu a obchodu v ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa do značnej miery zbrojársky orientovaná priemyselná výroba mesta výrazne znížila. Začiatkom 21. storočia sa začal priemysel zotavovať a prispôsobovať sa potrebám trhového hospodárstva. Dnes existuje v meste viac ako 380 priemyselných podnikov, ktoré majú celkovo 150.000 zamestnancov. Tieto podniky vytvára strojárstvo, elektrotechnika, a energetické konglomeráty.
Charkov je taktiež sídlom jednej z najväčších ukrajinských bánk, UkrSibbank, ktorá je súčasťou skupiny BNP Paribas od decembra 2005.
Charkov je známy aj početnými trhmi z ktorých najznámejšie sú:
- Barabašovo trh (je najväčším trhom na Ukrajine a jeden z najväčších trhov v Európe)
- Blagovešinskij
- Raiskij
Správne členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Kým Charkov je správnym centrom Charkovskej oblasti, mestské záležitosti sú riadené Charkovským magistrátom.
Správne rozdelenie Charkova
Územie Charkova je rozdelené do 9 správnych okresov, ktoré boli pomenované podľa ľudí, miest a udalostí spojených s dobami Sovietskeho zväzu, ale niektoré boli premenované vo februári 2016 v súlade s dekomunizačnými zákonmi. Vďaka týmto zákonom bolo v meste premenovaných viac ako 200 ulíc.
Okresy Charkova:
- Cholodnohírs'kyj
- Ševčenkivsʹkyj
- Kyjivsʹkyj
- Moskovsʹkyj
- Nemyšljansʹkyj
- Industrialʹnyj
- Slobidsʹkyj
- Osnov'jansʹkyj
- Novobavars'kyj
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Sergej Nikolajevič Alferaki (* 1850 – † 1918), ruský entomológ a lepidopterológ
- Simon Kuznets (* 1901 – † 1985), rusko-americký ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu
- Vladimir Geršonovič Drinfeľd (* 1954), ukrajinský matematik v súčasnosti pôsobiaci v USA, nositeľ Fieldsovej medaily
- Lev Davidovič Landau (* 1908 – † 1968), teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku
- Iľja Iľjič Mečnikov (* 1845 – † 1916), zoológ, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu a Copleyovej medaily
- Nikolaj Pavlovič Barabašov (* 1894 – † 1971) ukrajinský astronóm, akademik
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Bologna, Taliansko
Cincinnati, USA
Lille, Francúzsko
Norimberg, Nemecko
Poznaň, Poľsko
Tchien-ťin, Čína
Varna, Bulharsko
Trnava, Slovensko 
Brno, Česko- Varšava, Poľsko
- Nižný Novgorod, Rusko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Charkov. In: Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [2022-01], [cit. 2022-10-10]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charkov
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Charkov na českej Wikipédii.
Mestá na Ukrajine podľa počtu obyvateľov | ||
|---|---|---|
| 1 000 000+ |  | |
| 500 000+ | ||
| 200 000+ | ||
| 100 000+ | ||
|
Tento článok týkajúci sa geografie Ukrajiny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |