Preskočiť na obsah

Mojžiš Schreiber

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Chatam Sófer)
Mojžiš Schreiber
židovský náboženský učenec, bratislavský rabín
Josef Kriehuber, grafický list zobrazujúci Chatama Sofera, litografia, okolo roku 1830, Albertina, Viedeň
Josef Kriehuber, grafický list zobrazujúci Chatama Sofera, litografia, okolo roku 1830, Albertina, Viedeň
Narodenie24. september 1762
Frankfurt nad Mohanom, Svätá ríša rímska
Úmrtie3. október 1839 (77 rokov)
Bratislava, Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
RodičiaSamuel Schreiber
Reizl, rod. Schottenová
ManželkaSára Jerwitzová (1787 – 1812)
Seril Egerová (1812 – 1832)
Hellerová (1835 – 1839)
Detisedem dcér, štyria synovia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mojžiš Schreiber

Mojžiš Schreiber[1][2] (iné mená: posmrtne[3] Chatam Sofer[4][5][6], hebr. חת"ם סופר‎, iný prepis: Chatam Sófer, výslovnosť v jidiš Chasam Sófer, vlastným menom Moše Schreiber[5]; * 24. september 1762, Frankfurt nad Mohanom – † 3. október 1839, Bratislava) bol bratislavský rabín, halachická autorita a vedúca osobnosť ortodoxného judaizmu.[7]

Meno

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako Moše Sofer, teda doslova pisár. Rovnako nemecká podoba mena Schreiber znamená pisár.

Meno Chatam si dal sám[4]:65: „Je bežné v rabínskej tradícii označovať najvýznamnejšie diela skratkou z prvých písmen titulu s pridaním mena autora a je rovnako bežné identikovať meno autora s menom jeho najvýznamnejšieho diela. Z tohto dôvodu je v judaizme rozšírené ako pomenovanie Mošeho Sofera takto vzniknuté meno jeho hlavného diela (Chidušej torat Moše) – Chatam Sofer.“[8]:490 Baruch Myers k jeho menu uvádza: „Meno Chatam Sofer je kombináciou vlastného rodinného mena rabína Sofera – Sofer (alebo Schreiber), čo znamená ‚pisár‘ a slova ‚chatam’, ktoré je skratkou zo slov ‚Chidušei-Torat-Moše‘, čo znamená ‚Mošeho inovácie Tóry‘. Slová ‚Chatam Sofer‘ predstavujú tiež vedecký odkaz na otázku Talmudu, či pisár dokumentu môže byť jedným zo signatárov. Slovo ‚chatam‘ v hebrejčine znamená ‚podpísaný‘ a fráza ‚chatam sofer‘ znamená ‚podpísal pisár‘. V tomto zmysle by mali byť diela Chatama Sofera považované za jeho ‚podpis‘.“[9]:39

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodenie a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine Šmuela Sofera (nem. Schreiber, dosl. pisár), ktorý pracoval ako učiteľ a pisár Tóry a Reizl (pravnučka hlavného frankfurktského rabína Šmuella Schottena, kvôli jej zbožnosti a pomoci chudobným ju volali Reizl cadeikes – Reizl spravodlivá žena[9]:23) v nemeckom meste Frankfurt nad Mohanom. Mal 1 brata a 9 sestier.[10]:118

Vo veku tri roky začal navštevovať židovskú školu (cheder). Už o rok neskôr sa dostal do sporu s učiteľom, keď spochybnil jeho výklad jedného verša Tóry. Nasledoval trest po ktorom ho jeho otec zobral (na radu Natama Adlera[9]:23) do domáceho vyučovania (na dva roky). Následne ho učil Zalman Chasid a po ňom známi rabíni Phineas Horowitz[7] a Natan Adler[pozn 1].[10] Desaťročný Schreiber mal dostatok odvahy, aby na verejnosti prejavil svoj nesúhlas s výkladom významných učencov (medzi nimi svojho starého otca). Otec mu vytýkal prílišné sebavedomie[pozn 2] a spor medzi nimi skončil pred rabínskym súdom, ktorý im zakázal vzájomne diskutovať o náboženských otázkach; čo bol prísny trest.[10]:118 Následne sa presťahoval k Adlerovi a študoval na ješive v Mainzi. Vzťah s otcom to natrvalo poznačilo a k zblíženiu medzi nimi už nedošlo.[9]:24

Po skončení štúdia sa vrátil k rodičom do Frankfurtu, ale v roku 1781 odišiel spolu s Adlerom do Boskovíc, následne Prahy a Viedne. Odchod z Frankfurtu predstavoval rozhodujúci moment jeho života, opustil domovské mesto kvôli neznámemu prostrediu Moravy a západného Uhorska.[13]:226 Cesty Schreibera a Adlera sa sa rozdelili v roku 1785. Schreiber sa vrátil na Moravu, do Prostějova, kde viedol ješivu.

Rabínske pôsobenie pred Bratislavou

[upraviť | upraviť zdroj]

Po svojom prvom sobáši Schreiber žil u svojho švagra, ktorý mu umožnil na obdobie štyri roky venovať sa iba štúdiu Tóry (tak to bolo určené v svadobnej zmluve, tzv. ketuba). Toto obdobie sa natiahlo na sedem rokov.[13]:235-236 Švagor však prišiel o svoj majetok a to prinútilo Schreibera hľadať rabínsky post (uvažoval aj o práci krajčíra). Rabínskemu povolaniu sa pritom snažil pôvodne vyhnút, vážne finančné problémy ho však presvedčili (napr. jeho manželka predala svoje šabatové šaty, aby mohla kúpiť víno na kiduš).[13]:236 V roku 1794 prijal miesto rabína v Strážnici.[pozn 3] Platovo bol na tom férovo, miestna ješiva však nebola podporovaná.[13]:236 Práve na svojom prvom rabínskom pôsobisku, v roku 1796, vydal svoje prvé halachické responsum.[9]:29

Neskôr (1798) sa stal rabínom v Mattersburgu. V roku 1802 prijal miesto rabína v Novom Meste nad Váhom (najmä kvôli slabej podpore miestnej ješivy a nízkemu platu v Mattersburgu), poslednú sobotu vypukol veľký požiar a kvôli spôsobeným škodám sa Schreiber rozhodol v tomto čase neopúšťať svoju obec[9]:30 a požiadal obec Nového Mesta nad Váhom, aby ho od svojho sľubu uvoľnili[13]:242.

Pôsobenie v Bratislave

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1806 ho bratislavská židovská obec povolala na miesto rabína, ktoré bolo uvoľnené od roku 1801 po smrti Mešulama Egera.[14]:50-51 Presné okolnosti sú opisované rôzne: neochota zvoliť známu osobnosť, ktorá by vzdorovala reformným snahám (haskala) obce viedla k voľbe M. Schreibera (ktorého považovali za mierneho)[10]:119, iný zdroj spomína výber prostredníctvom losovania[9]:31. Na rozdiel od predošlých pôsobísk, bratislavská židovská obec nebola ani homogénna ani pokojná. Ako každá veľká komunita na západe bola v tom čase rozdelená zápasmi medzi konzervatívcami a tými, ktorí boli otvorení či inklinovali k zmene. Vo veľkých mestách ako Praha a Mikulov mali navrch reformátori. V Bratislave sa situácia vyvinula, počas Schreiberovho rabinátu, v prospech konzervatívcov.[13]:247-248 Jeho plat bol 4000 florénov.[3]

Počas napoleonského obliehania Bratislavy v roku 1809 dočasne pôsobil vo Svätom Jure.[3][15]:142 Postupne sa na neho obracali v rôznych halachických otázkach z celého Uhorska, v roku 1810 prišla aj z Nemecka (týkala sa tradičného aškezánskeho zákazu jesť strukoviny cez Pesach).[13]:251 V roku 1811 sa po výmene názorov s časťou obce, ktorá sa hlásila k haskale, upevnila jeho pozícia v domovskej Bratislave.[13]:260

V roku 1819 vo vyžiadanej reakcii na otvorenie reformnej synagógy v Hamburgu vydal tri responzá, ktorých kvality „mu zabezpečili pozíciu významnej osobnosti a popredné miesto medzi predstaviteľmi rabínskej komunity v Európe.“[9]:34[pozn 4]

V Bratislave postupne jeho vplyv rástol, keď predtým bolo jeho meno známe v západnom Uhorsku a na Morave, z pozícia bratislavského rabína zasahoval širší okruh a okolo roku 1830 bol považovaný za najväčšiu halachickú autoritu svojej generácie.[12]

Je považovaný za oponenta Mosesa Mendelssohna, predstaviteľa haskaly a modernej hebrejskej literatúry.[16]

Ješiva

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: bratislavská ješiva

Počas svojho pôsobenia v Bratislave vychoval okolo 500 žiakov. V tomto období šlo o jednu z najvýznamnejších rabínskych škôl na svete.[1] Svojim žiakom sa „venoval osobne a žiadal od nich absolútnu oddanosť štúdiu. Teologické texty s nimi preberal od začiatku do konca. Jeho metóda nebola dovtedy bežná v ješivách strednej Európy a vzbudila obdiv a záujem židovských učencov a rabínov na celom svete.“[14]:48

Pri výučbe sa, na rozdiel napr. od ješív v Litve, vyhýbal metóde pilpul. Uprednostňoval striedanie dvoch formátov prednášok počas týždňa. Šlo o „šiur pašut“ (malá lekcia), ktorá ponúkala všeobecné poznatky a „šiur iyun“ (analytická lekcia) zameranú na analýzu podľa kľúčových sugja. Príslušné pramene študovali žiaci na začiatku týždňa popoludní. Ku koncu týždňa Mojžiš Schreiber prednášal o príslušnej časti Tóry pričom využíval komentáre Rašiho a Mošeho ben Nachmana. Žiakom vysvetľoval aj praktickú aplikáciu halachy. Venoval sa tiež etike, ktorú prednášal z diela rabína Bachja ibn Pakuda.[12]

Smrť a mauzóleum

[upraviť | upraviť zdroj]

Mojžiš Schreiber zomrel 3. októbra 1839[1] (25. tišri 5600, 7:30 ráno[9]:37), posledné roky života mal bolesti žlčníka a prostaty[4]:71. Vzhľadom k jeho učenosti a tomu, že vyučoval až do poslednej chvíle života ho „pochovali na doskách jeho katedry“.[4]:73 Postoj bratislavskej obce ilustruje: „A keď zomrel bola mu preukázaná veľká pocta, nárek mesta stúpal až k nebesiam a všetok ľud od mladíka až po starca, všetci išli plačúc za jeho rakvou. Okrem tých 300 obľúbených učedníkov, ktorí denne počúvali hlas jeho náuky, z ktorých 50 nieslo komentáre jeho učenia zanechaného ešte v rukopisoch, prišli i jeho ďalší žiaci, ktorí v okolí jeho mesta vykonávajú funkcie rabína, aby predniesli smútočné prejavy svojmu učiteľovi a aby ho oplakávali. Ešte nebolo takého dňa, v ktorom by Hospodin vyvolal toľko smútku a náreku, každé srdce bolo zlomené, všetky tváre užialené a po všetkých lícach stekali slzy prúdom.“[4]:66

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mauzóleum Chatama Sofera

Rodinný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé manželstvo uzavrel v Prostějove v roku 1787 so Sárou Jerwitzovou (ovdovená dcéra prostějovského rabína). Z dobového hľadiska nešlo o výhodný sobáš: nevesta bola staršia, vdova a rodina nebola bohatá.[13]:233 Manželia spolu nemali deti, ale adoptovali si sirotu. Manželstvo ukončila Sárina smrť v roku 1812.[10]:121

Druhé manželstvo uzavrel v roku 1812 (krátko po Sárinej smrti) v Eisenstadte so Seril Egerovou (ovdovená dcéra slávneho rabína Akibu Egera). Mali spolu sedem dcér a štyroch synov (jeden zomrel ako dieťa[13]:262). V roku 1832 Seril vo veku 42 rokov zomrela.[10]:121

Tretie manželstvo uzavrel v roku 1835 s vdovou Hellerovou (predošlý manžel Cvi Hirsch Heller), s ktorou žil až do svojej smrti.[10]:121 K sobášu pristúpil po sne s jeho predošlou ženou Seril, v ktorom mu povedala, že o domov musí byť postarané.[13]:244

Veľmi silný vplyv viery na jeho rodinu, a to ako sa k nej správal, ilustrujú dve príhody z roku 1819. V tomto roku ochoreli všetky jeho deti (za ktorých vyzdravenie sa veľa modlil), ale napriek tomu „nezameškal ani hodinu vo svojom pravidelnom študijnom programe.“ Keď počas sviatku Sukot zomrel Jicchak Leib (jeho najmladší syn), napriek tomu prikázal zanechať rodine smútok a radovať sa počas trvania sviatočného času (pretože Sukot je čas radosti). Po skončení sviatku začal smútiť.[9]:35

Viacero z jeho potomkov sa zaradilo medzi významných rabínov.[17][18]

Ohlas a význam

[upraviť | upraviť zdroj]

M. Schreiber „požíval aj úctu nežidovského obyvateľstva a vrchnosti a bol najvýznamnejším náboženským hodnostárom svojej generácie, uznávaným rabínskymi a duchovnými autoritami mnohých krajín, ktorí ho žiadali o radu v rôznych náboženských otázkach.“[14]:50-51 Jeho význam presiahol obdobie v ktorom žil, o čom svedčia prívlastky ako „otec ortodoxného judaizmu“ či „najžiarivejšia hviezda v dejinách prešporskej obce“.[10]:118 Aj takmer 100 rokov od jeho smrti o ňomm písali: „Pri slávnom mene rabína Moše Sofera z Frankfurtu nad Mohanom sa musíme zastaviť v najhlbšej úcte. Tomuto veľkému mužovi, ktorého sväté pozemské pozostatky má česť zakrývať náš starý židovský cintorín, ďakujeme za mnohé v oblasti talmudistických vedomostí. Týmto koryfejom začína pre celé židovstvo úplne nová epocha v oblasti talmudistického vzdelania.“[4]:63-65

Preslávil sa vyjadrením/aforizmom „chadaš asur min ha-Torah“, čo doslovne znamená, „to, čo je nové, Tóra zakazuje“.[9]:36 Ide o parafrázu Mišny, oddiel Zra'im, traktát Orla 3,9.[19]:313[pozn 5] Toto úslovie značí, že „každá novota, hoci by bola z pohľadu halachy nepodstatná, je prísne zakázaná, jednoducho pretože ide o novotu.“[7] Baruch Myers vysvetľuje: „Táto fráza sa v Biblii týka konzumácie potravín, ktoré boli zasiate v dobe Pésachu a nemôžu sa jesť skôr ako po sviatku Šavuot. Do toho dňa sa nazývajú ‚chadaš‘ alebo ‚nová úroda‘. Chatam Sofer urobil z tohto výroku slogan vyjadrujúci nebezpečenstvo pokusov zmeniť tradíciu a neskôr spôsobiť jej úplný zánik“.[9]:36 Podľa[21]:35 tento postoj znamenal vznik ultraortodoxného judaizmu v Uhorsku.

Ako významná autorita v halache bol známy už počas svojho života. Ale až keď boli posmrtne publikované jeho Še’elot u-tšuvot Ha-Chatam Sofer „stali sa jeho konzervatívne a na tie časy nekonvenčné názory dostupné pre širšiu verejnosť. Dielo rýchlo stalo kanonickým a spolu s ďalšími štyrmi zväzkami, ktoré vyšli v 20. storočí … doteraz ovplyvňuje halachické verdikty.“[12]

Bratislavský rabín Baruch Myers: „Keď sa ma spýtajú, čím je Chatam Sofer taký mimoriadny, odpoviem takto: V priebehu židovských dejín výstúpilo do popredia mnoho rabínov. Jedni boli znamenití talmudickí učenci. Iní zas vynikali ako znalci práva a sudcovia. Našli sa medzi nimi nadaní učitelia, ktorí založili slávne vzdelávacie inštitúcie. Niektorí zas boli schopní vodcovia svojich komunít a neúnavní organizátori verejného života. Viacerí rabíni sú autormi významných biblických alebo talmudských komentárov. Iní vynikli v znalostiach Kabaly. Mnohí rabíni boli vzorom zbožnosti, často sa modlili, svoj čas zasvätili meditáciám a sebazdokonaľovaniu. Boli aj takí, ktorí sa celý čas zanietene venovali charite, pomáhali chudobným, sirotám, vdovám a chorým. Niektorí rabíni boli tvrdí zástanovia disciplíny. Z iných zas vyžarovala láskavosť a pochopenie. Jedno je však isté: veľmi ťažko by sme našli rabína, ktorý by sa vyznačoval naraz tromi horeuvedenými vlastnosťami. Chatam Sofer bol mimoriadny preto, že sa vyznačoval všetkými spomínanými vlastnosťami naraz.“[22]:3

Pripomínanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2011 Národná banka Slovenska vyhlásila súťaž na výtvarný návrh striebornej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 10 eur k 250. výročiu narodenia Chatama Sofera. Súťaž vyhral Peter Károly.[23] Soferovu podobizeň pre mincu v roku 2022 využilo aj mesto Bratislava.[24]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Literárne dielo Mojžiša Schreibera pozostáva z 80 veľkých foliantov.[1] Za jeho života bolo sotva niečo publikované, svojim žiakom dovoľoval rukopisy študovať, ale nič z nich nepublikoval.[10]:122 Po jeho smrti začala jeho rodina diela publikovať.[7]

Neúplný prehľad:

  • Še’elot u-tšuvot Ha-Chatam Sofer (slov. Responzá Chatama Sofera; iný prepis: Še-elot u-tušuvot ha-Cha-tam Sofer; dosl. Otázky a odpovede Chatama Sofera[14]:50-51) sú responzá M. Schreibera, ktoré vyšli v rokoch 1855 – 1912[7] v siedmych zväzkoch[pozn 6] (vyše 1200 responzií). B. Myers: „pre každého seriózneho študenta židovských zákonov je štúdium tohto obsiahleho niekoľkozväzkového diela podmienkou sine qua non“.[22]:4 V 20. storočí vyšli ešte ďalšie štyri zväzky (takmer 300 responzií).[12] Patrí medzi najdôležitejšie zbierky responzií[25], „[Schreiberove] responzá reflektujú ducha času a zmien ku ktorým dochádzalo v nemeckom židovstve, vrátane diskusií či je možné povoliť organ v synagóge; či je možné predať telo, aby prispelo k štúdiu medicíny; Židia v nežidovskej armáde; či má byť rabín, ktorý káže herézu odstránený z svojho postu; otvorenie obchodu na šabat či o modlitbe v miestom jazyku“[26]:234. Ide o najznámejšie Schreiberovo dielo.[22]:4[9]:38
  • (Chiduše(j)) Torat Moše[pozn 7] je komentár k Tóre, ktorý vyšiel v Bratislave v rokoch 1879 – 1893 v piatich zväzkoch.[27] Baruch Myers: „Komentáre k Piatim knihám Mojžišovým sa zachovali predovšetkým tak ako ich zaznamenali jeho žiaci, hoci niektoré z nich sa dochovali aj ako pôvodné rukopisy.“[22]:4 Obsahuje „vysvetlenia na všetkých štyroch stupňoch tradičnej biblickej homiletiky, ktorá je známa ako p'šat, rmez, druš a sod, čo znamená základný, skrytý, homiletický a ezoterický význam. Učenci Biblie sa ním dôkladne zaoberajú aj v súčasnosti.“[9]:38, platí: „Každý komentár sa vyznačuje hutným štýlom, množstvom skratiek a čiastkovými citátmi bez udania zdroja.“[22]:5
  • Chatam Sofer Al-Ha-Tóra, ďalšie komentáre k Tóre. Vyšli v Jeruzaleme v roku 1957 – 1965[3] a vychádzali z rukopisov, ktoré počas šoa zachránil J. N. Stern. Najväčšiu obľubu však má pôvodné vydanie.[9]:39[22]:4
  • Chiduše Chatam Sofer Al Ha Šas, komentár k Talmudu, 3 zväzky, ktoré vydal Schreiberov vnuk, 1. zväzok v roku 1889[9]:38 Je považovaný za klasický.[22]:4
  • Drašot Ha-Chatam Sofer, zbierka kázní, 3 zväzky[9]:39, obsahuje homílie na týždenné časti čítania.[3]
  • Širat Moše (dosl. Mošeho pieseň/poézia), zbierka liturgickej poézie[3], zvyčajne inšpirovaná sviatkami[9]:29-30. Väčšina vznikla v medzi sviatkami Jom kipur a Sukot.[28]:104
  • Sefer Hazikaron (dosl. Pamätná kniha[10]:122), autobiografické dielo z roku 1809, poznámky z čias napoleonského obliehania Bratislavy (tlačou vyšlo 1879[3], ďalšie napr. Jeruzalem 1957[8]:489).
  • Mingahei Ba’al Ha-Chatam Sofer, zbierka rozličných študijných a iných zvykov (denný program, stravovanie) M. Schreibera[9]:40 (ed. Juda-Löb Schil, Bratislava 1930[3])
  • komentár k Šulchan aruch, vychádza ako súčasť všetkých moderných anotovaných vydaní tohto kódexu židovského práva[9]:39
  • komentár k megillót[28]:269
  • komentár k Moše ben Nachmanovmu komentáru k Tóre[28]:269
  • závet, z roku 1837 (s krátkym dodatkom z roku 1839, deň pred smrťou[13]:263)[29]
  • listy[7]

V slovenčine

[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenčine je dostupný iba zlomok z rozsiahlej tvorby Mojžiša Schreibera.[4]:75

Ide o tieto diela:

  1. Ukážky z autobiografického diela Sefer Hazikaron:
    • AMBROS, Peter. Kniha pamäti. Chatam Sofer. Židovská ročenka, 5757/1996 – 1997, s. 45 – 55. ISBN 80-238-5052-0. ISSN 0514-3616.
    • AMBROS, Peter. Rabínovo svedectvo o obliehaní Prešporka v lete 1809. Historický časopis, 1999, roč. 47, čís. 3, s. 489 – 510. ISSN 0018-2575. (asi jedna pätina diela)
    • BETTELHEIM, Samuel. Ostreľovanie Prešporka Napoleonom roku 1809. In: Židia v Bratislave v minulosti a súčasnosti. Ed. Hugo Gold; preklad Bohumír Kvasnička. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2010. 218 s. ISBN 978-80-8114-031-0. S. 114 – 139. (sekundárny preklad z nemčiny[4]:75)
  2. Kniha esejí zostavených z komentárov k Tóre, prevažne Torat Moše a čiastočne Chatam Sofer Al-Ha-Tóra[pozn 8]:
    • Gan Sofer. Ed. Baruch Myers; preklad Dáša Zvončeková. Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku v spolupráci s Izraelsko-slovenskou komorou v Jeruzaleme, 2003. 280 s.
  3. Úryvky sú v jednotlivých knihách z edície Komentáre k Starému zákonu (Trnava: Dobrá kniha):
    • G 29,18 v Genezis. Ed. Peter Dubovský. Trnava : Dobrá kniha, 2008. 828 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 1.) ISBN 978-80-7141-626-5. S. 578.
    • Ex 33,1 v Exodus. Ed. Jozef Tiňo. Trnava : Dobrá kniha, 2013. 948 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 3.) ISBN 978-80-7141-766-8. S. 848.
    • Ž 37,26 v Žalmy 26 – 50. Ed. Bohdaň Hroboň, Adrián Kacian. Trnava : Dobrá kniha, 2023. 728 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 10.) ISBN 978-80-8191-380-8. S. 386 – 387.
    • k modlitbe Ašre (pozostáva z Ž 145, Ž 84,5, Ž 144,5 a 115,8) v Žalmy 120 – 150. Ed. Peter Dubovský. Trnava : Dobrá kniha, 2021. 632 s. (Komentáre k Starému zákonu; zv. 9.) ISBN 978-80-8191-308-2. S. 516 – 517.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Vzhľadom k Adlerovým nekonvenčným praktikám („kabalista známy pre jeho tvrdé a nezvyčajné rituálne praktiky“[11]) je zaujímavé, že popredná osobnosť ortodoxného judaizmu ako Schreiber bol formovaný práve ním.[12] Aj po rokoch na neho M. Schreiber spomínal slovami: „Moja ruka sa neodchýlila od jeho ruky a naučil som sa od neho všetko“.[9]:24
  2. ↑ Podľa[13]:232 otec syna udrel po tvári.
  3. ↑ V rozhodnutí o schválení, ktoré vydal moravský vrchný rabín Mordechaj Benet sa píše: „Moše požíva radosť z Tóry. Ohromné svetlo tohto muža žiari ako veľký rozvetvený svietnik. Tento výnimočný vedec, Moše z Frankfurtu, sa stane av-bejt-dinom v meste Strážnice. Veľa študoval a vie si poradiť so všetkými problémami. Je majstrom božieho remesla Tóry. Vyskúšal som ho a zistil som, že je majstrom Tóry a vie naspamäť Orech Chaim a Yoreh Deah, a tiež je schopný využiť argumentáciu Tóry. A teraz, keď dosiahol túto úroveň, môže byť považovaný za rabína, ktorý je schopný viesť komunitu a rozhodovať. Preto ho splnomocňujem na právne rozhodnutia. Kiež by sa stal ešte váženejším v božích a verejných záležitostiach, Od všetkých sa vyžaduje, aby si ho ctili a milovali a tiež, aby mu v ničom neprotirečili. Kiež by ten, kto dbá na tieto slová uzrel, Svätý chrám a príchod Mesiáša.“[9]:29
  4. ↑ Podobne sa uvádza: „…po hamburskej kontroverzii v roku 1819 sa stal uznávaným vodcom [aj] mimo svojho mesta a štátu, postavou ku ktorej sa všetci obracali.“[13]:260
  5. ↑ Český preklad daného citátu: „Novou úrodu obilí je zakázáno konzumovat všude.“[20]
  6. ↑ Počty zväzkov sa v zdrojoch líšia: šesť zväzkov v rokoch 1841 – 1864 podľa[12] alebo päť[10]:122.
  7. ↑ Dostupné v hebrejčine: 1. zväzok, 2. zväzok, 3. zväzok, 4. zväzok, 5. zväzok.
  8. ↑ V tejto knihe sa bratislavský rabín Baruch Myers „pokúsil priblížiť spôsob, akým Chatam Sofer komentoval jednotlivé sidry, t.j predpísané časti Tóry, ktoré sa predčítajú v synagóge počas sobotňajších bohoslužieb. Vybrané citáty z Tóry obsahujú vysvetlenie Rašiho …Nasleduje Soferova otázka, vzápätí jeho odpoveď a napokon zhrnutie B. Meyersa.“[10]:124

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d SCHREIBER, Mojžiš. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 237.
  2. ↑ SCHREIBER, Mojžiš. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VIII R – Sn. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2024. 743 s. ISBN 978-80-8149-169-6. S. 559 – 560.
  3. ↑ a b c d e f g h SOFER, Moses. In: Biographisches Handbuch der Rabbiner. Ed. Carsten Wilke, Michael Brocke, Julius Carlebach. Teil 1 Die Rabbiner der Emanzipationszeit in den deutschen, böhmischen und großpolnischen Ländern 1781 – 1871, Bd. 2 Kaempf – Zuckermann. München : K. G. Saur, 2004. ISBN 3-598-24871-7. S. 816 – 818.
  4. ↑ a b c d e f g h SALNER, Peter; KVASNICA, Martin. Chatam Sofer memoriál : (zánik a obnova). 2. upr. a rozšír. vyd., 1. vyd. vo vydavateľstve Marenčin PT. Bratislava : Marenčin PT, 2012. 259 s. ISBN 978-80-8114-126-3.
  5. ↑ a b hebrejská literatúra. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
  6. ↑ Chatam Sofer [online]. SNM – Múzeum židovskej kultúry, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e f SAMET, Moshe Shraga. SOFER, MOSES. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 18. San – Sol. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 813 s. ISBN 978-0-02-865946-6. S. 742 – 743.
  8. ↑ a b AMBROS, Peter. Rabínovo svedectvo o obliehaní Prešporka v lete 1809. Historický časopis, 1999, roč. 47, čís. 3, s. 489 – 510. ISSN 0018-2575.
  9. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v MYERS, Baruch. Chatam Sofer (1762 – 1839). In: Židia v Bratislave. Ed. Peter Salner; preklad Katarína Altmannová. Bratislava : Inštitút judaistiky FF UK; Ústav etnológie SAV; Židovská náboženská obec, 1997. 118 s. ISBN 80-967704-1-1. S. 21 – 41.
  10. ↑ a b c d e f g h i j k l SALNER, Peter. Rabín Chatam Sofer (1762 – 1839). Slovenský národopis, 2012, roč. 60, čís. 2, s. 117 – 132. Dostupné online [cit. 2023-04-08]. ISSN 1339-9357.
  11. ↑ LOWENSTEIN, Steven M. SOFER, MOSHEH. In: Encyclopedia of Religion. Ed. Lindsay Jones. 2nd ed. Vol. 12. Rning ma pa school – Soul. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865982-1. S. 8506 – 8507.
  12. ↑ a b c d e f SILBER, Michael K. Sofer, Mosheh [online]. New York: YIVO Encyclopedia of Jews in Eastern Europe, 20.10.2010, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d e f g h i j k l m n KATZ, Jacob. Towards a Biography of the Hatam Sofer. In: From East and West : Jews in a Changing Europe 1750 – 1870. Ed. Frances Malino, David Sorkin; preklad David Ellenson. Oxford, UK ; Cambridge, Mass., USA : B. Blackwell, 1991. 336 s. ISBN 0-631-17768-X. S. 223 – 266.
  14. ↑ a b c d BRATISLAVA. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 1. A – K. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2009. 255 s. (Judaica Slovaca; zv. 90.) ISBN 978-80-8060-220-8. S. 41 – 58.
  15. ↑ SVÄTÝ JUR. In: Encyklopédia židovských náboženských obcí. Ed. Robert J. Büchler. Vyd. 1. Zväzok 3. S – T. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, 2012. 339 s. (Judaica Slovaca; zv. 92.) ISBN 978-80-8060-229-1. S. 139 – 147.
  16. ↑ hebrejská literatúra. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-08-18]. Dostupné online.
  17. ↑ SAMET, Moshe Shraga. SOFER (Schreiber). In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 18. San – Sol. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 813 s. ISBN 978-0-02-865946-6. S. 741 – 742.
  18. ↑ FERZIGER, Adam S. SOFER FAMILY. In: The Oxford Dictionary of the Jewish Religion. Ed. R. J. Zwi Werblowsky, Geoffrey Wigoder. New York; Oxford : Oxford University Press, 1997. 764 s. ISBN 0-19-508605-8. S. 649 – 650.
  19. ↑ The Blackwell Companion to Judaism. Ed. Jacob Neusner, Alan J. Avery-Peck. Malden, MA : Blackwell Publishers, 2000. 553 s. ISBN 1-57718-058-5. S. 313, 328, 466–467.
  20. ↑ Šest pořádků Mišny : Seder Zera’im. Preklad Jiří Blažek. 1. vyd. Praha; [Pyšely] : P3K; Jiří Blažek, 2021. 320 s. ISBN 978-80-7667-028-0, 978-80-906510-8-1. S. 290 – 291.
  21. ↑ KRIEGEL, Maurice. Ultra-ortodoxie. In: Variace na téma židovská středověká filosofie. Ed. Dita Rukriglová. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2001. 104 s. ISBN 80-223-1583-4. S. 35 – 51.
  22. ↑ a b c d e f g Gan Sofer. Ed. Baruch Myers; preklad Dáša Zvončeková. Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku v spolupráci s Izraelsko-slovenskou komorou v Jeruzaleme, 2003. 280 s.
  23. ↑ Výsledky verejnej anonymnej súťaže na výtvarný návrh striebornej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 10 eur k 250. výročiu narodenia Chatama Sofera [online]. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2012-01-16, [cit. 2023-05-01]. Dostupné online.
  24. ↑ RTVS, František Šodor. Chatam Sofer bol rešpektovanou osobnosťou židovského práva [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2022-09-24, [cit. 2023-05-01]. Dostupné online.
  25. ↑ responza. In: SLÁDEK, Pavel. Malá encyklopedie rabínského judaismu. 1. vyd. Praha : Libri, 2008. 255 s. ISBN 978-80-7277-379-4. S. 184.
  26. ↑ SLAE, Menahem. RESPONSA. In: Encyclopaedia Judaica. Ed. Fred Skolnik. 2nd ed. Vol. 17. Ra – Sam. Detroit : Macmillan Reference USA, 2007. 811 s. ISBN 978-0-02-865945-9. S. 228 – 239.
  27. ↑ WILKE, Carsten. Sofer, Moses. In: Neue Deutsche Biographie. [online] Bd. 24. Berlin : Duncker & Humblot, 2010. Dostupné online. ISBN 978-3-428-11205-0. S. 536 – 537.
  28. ↑ a b c SHULMAN, Yaakov Dovid. The Chasam Sofer : The Story of Rabbi Moshe Sofer. New York : CIS Publishers, 1992. 270 s. ISBN 1-56062-118-4.
  29. ↑ SOFER, Hatam. Last Will and Testament. In: The Jew in the Modern World : A Documentary History. Ed. Paul Mendes-Flohr, Jehuda Reinharz; preklad Dov Weiss. 3rd ed. New York; Oxford : Oxford University Press, 2011. 912 s. ISBN 978-0-19-538906-7. S. 196 – 199.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mojžiš_Schreiber&oldid=7922094“