Choď a zvestuj to na hore

Choď a zvestuj to na hore
Go Tell It on the Mountain€
Autor	James Baldwin
Pôvodný jazyk	angličtina
Krajina vydania	USA
Nakladateľstvo originálneho vydania	Alfred A. Knopf
Dátum 1. vydania originálu	1953
Literárny žáner	román
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy Dátum slovenského vydania 1990 Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ Prekladateľ Katarína Karovičová Počet strán 231 ISBN ISBN 80-220-0147-3
Literárny portál

Choď a zvestuj to na hore (angl. Go Tell It on the Mountain, 1953) je debutovým dielom amerického spisovateľa Jamesa Baldwina. Je to román, v ktorom autor zobrazuje nielen vzťah štrnásťročného chlapca Johna Grimesa k jeho rodine (predovšetkým k otcovi), ale v pozadí sú zobrazené aj vzťahy medzi belochmi a černochmi v 30. rokoch 20. storočia.

Dej sa odohráva v Harleme. Autor zobrazuje ako rasa a náboženstvo ovplyvňujú životy ľudí. Ako náboženstvo vytvára v ľuďoch hlboké a silné city, a ako tieto city bránia ľuďom vidieť skutočný svet.

Pri písaní románu sa autor inšpiroval vlastným životom. Sám sa narodil ako nemanželské dieťa v Harleme (rovnako ako jeho hrdina John Grimes) a jeho matka si vzala za manžela Davida Baldwina (zobrazený v postave Gabriela Grimesa), ktorý bol pastorom a nenávidel belochov.

Obsah

I. Siedmy deň

V úvode románu sa predstavuje John Grimes, syn kazateľa Gabriela Grimesa, ktorý na svoje štrnáste narodeniny premýšľa o svojej budúcnosti. Všetci si želajú, aby sa stal kazateľom ako jeho otec, no on sám o tom nie je presvedčený. Nechce byť ako jeho prísny otec, ktorý často Johna a jeho súrodencov bije a nedovolí im okrem kostola a školy nikam chodiť. Napriek tomu túži po jeho láske, ktorej sa mu nedostáva. Otec má radšej jeho brata Roya.

John vyrastá v chudobnej rodine v Harleme. Toto miesto je veľmi kontroverzné, na jednej strane je tu mnoho kostolov a veriacich, no je to aj miesto plné kriminality, prostitútok a drog.

John má troch mladších súrodencov (brata Roya a dve sestry Sáru a Rút). Ich život nie je ľahký, Roy sa niekoľkokrát zapletie do pouličných bitiek s belochmi. To je pre ich otca len ďalším dôkazom toho, že belosi sú skazení.

Na narodeniny dostane John od matky peniaze a ide za ne do kina, do ktorého mu otec zakazuje chodiť. Cestou sa zastaví na kopci v Centrálnom parku, odkiaľ pozoruje New York a cíti sa ako obor, ktorému patrí celé mesto. Uvedomuje si, že nechce žiť v chudobe a špine ako teraz. V meste však vidí aj rozdiely medzi životom bielych a čiernych, nebojí sa chodiť medzi nimi, no vie, že s nimi nemôže bývať na jednej ulici, či vojsť do ich domov.

Večer ide John spolu s mladým Elishom, budúcim kazateľom, upratať kostol pred bohoslužbou. Do kostola príde len otec (Gabriel), matka (Elizabeth), teta Florence a dve ženy (sestra McCadlessová a sestra Priceová). Všetci sa modlia a čitateľ sa tak postupne dozvedá o tajomstvách a hriechoch jednotlivých postáv.

II. Modlitby svätých

Florencina modlitba

Ako prvá sa modlí Florence, ktorá prichádza do kostola po mnohých rokoch, lebo cíti, že je už stará a blíži sa hodina jej smrti. V modlitbe spomína ako odišla z Juhu, opustila chorú matku i brata Gabriela. Na Severe sa vydala za Franka, ktorý ju po desiatich rokoch opustil a zomrel vo Francúzsku, kde žil s inou ženou. Spomína i na Gabrielovu prvú ženu Deboru, ktorá ho podozrievala, že má nemanželského syna.

Gabrielova modlitba

V kostole sa modlí aj Gabriel, ktorý spomína ako sa stal kazateľom. Johna pokladá len za Elizabethin poklesok, nie je to totiž jeho syn (preto má radšej Roya). Uvedomuje si však aj svoj hriech; počas manželstva s Deborou mal pomer s Ester. Narodil sa mu syn Royal, ku ktorému sa nikdy nepriznal. Ester poslal z mesta preč a umrela pri pôrode. Aj Royal zomrel, zabili ho v krčme. Debora mu pred smrťou povedala, že o Royalovi po celý čas vedela. Gabriela tento hriech prenasleduje po celý život. To je aj dôvod, prečo si vzal Elizabeth, myslí si totiž, že svoj hriech odčinil tým, že si vzal ženu, ktorá mala nemanželské dieťa.

Elizabethina modlitba

Aj Elizabeth sa modlí, plače nad svojim osudom. Spomína na Richarda, Johnovho otca, ktorého milovala. Keď ho nespravodlivo vypočúvali za lúpež, ktorú nespáchal, doma si podrezal žily. Nevedel, že Elizabeth je tehotná. Prostredníctvom priateľky Florence sa zoznámila s Gabrielom a bola šťastná, keď si ju vzal. Už sa viac necítila ako hriešna žena. Zrazu všetci počujú Johnov výkrik, vidia, ako leží na zemi.

III. Mlat

John počuje vnútorný hlas, vidí svoju rodinu, zjavujú sa mu pasáže z Biblie. Vie, že je spasený a bude kazateľom. Elisha spieva a modlí sa za neho ako za svojho duchovného brata.

Keď idú domov, povie Florence Gabrielovi, že dá Elizabeth list od Debory o jeho nemanželskom synovi, aby sa necítila ako jediná hriešnica v ich dome. John je šťastný, no otec akoby stále nemohol uveriť, že je to práve John a nie Roy, kto je Bohom požehnaný. John sa usmieva.

Postavy

• John Grimes – 14-ročný chlapec, syn kazateľa. S otcom má komplikovaný vzťah. Jeho očami sa dozvedáme nielen o pomeroch v rodine, ale aj o pomeroch v spoločnosti. Túži po otcovej láske, no táto túžba ostáva nenaplnená. Napokon sa rozhodne pre povolanie kazateľa, ktoré je pre neho nielen naplnením duchovnej cesty, ale aj útekom z reálneho sveta a možno aj akýmsi dôkazom pre otca, že i on môže byť Bohom požehnaný.
• Gabriel Grimes – otec, hlava rodiny, kazateľ, svätý muž. Je na svoje deti prísny, snaží sa ich priviesť k viere, bije ich, aby z nich dostal zlo a diabla. Nedokáže si vybudovať vzťah k Johnovi, považuje ho len za Elizabethin poklesok. Nenávidí belochov, tvrdí o nich, že sú to klamári, ktorí nikdy nebudú mať radi černochov a Boh ich určite poníži. Hoci vo svojom vnútri po celý čas premýšľa nad svojím hriechom (synom Royalom), nikdy o tom nikomu nepovie, dokonca ani Elizabeth.
• Elizabeth Grimesová – matka, žena, ktorá sa cíti vinná, pretože priviedla na svet nemanželské dieťa. Hoci nesúhlasí so všetkým, čo robí jej manžel, ticho trpí a napriek všetkému je vďačná, že sa Gabriel o ňu a jej deti stará. Je to žena, ktorá má na tvári akýsi večný smútok, je zničená prácou, životom i svojim mužom.
• Florence – Johnova teta, Gabrielova sestra. V románe predstavuje akúsi túžbu po zmene k lepšiemu. To je aj dôvod, prečo odchádza z Juhu, ale šťastie aj tak nenájde.
• Roy – Johnov brat, otcov obľúbený syn, napriek tomu otca nenávidí pre jeho ustavičné bitky a zákazy. Je vzdorovitý, rád sa zapája do pouličných bitiek s bielymi.
• Sára – Johnova sestra
• Rút – Johnova sestra. Je ešte len bábätkom a John ju veľmi ľúbi, možno pre jej nevinnosť. John si želá, aby Rút jedného dňa odišla z domu a našla šťastie.
• Elisha – budúci kazateľ, Johnov priateľ a neskôr aj duchovný brat. Podporuje Johna v jeho rozhodnutí stať sa kazateľom.
• Debora – Gabrielova prvá manželka. Volali ju svätá, lebo ako dievča ju znásilnilo niekoľko belochov. Veľmi milovala Gabriela, dokonca mu odpustila aj nemanželského syna. Je to jedna z najčestnejších postáv.

Témy

Baldwin sa v diele venuje viacerým témam. Jednou z nich je láska medzi ľuďmi (otcom a synom). Lásku medzi otcom a synom zobrazuje na vzťahu Gabriela a Johna. Je medzi nimi nepreniknuteľná priepasť, Gabriel sa totiž nevie vyrovnať s tým, že John nie je jeho syn, hoci Elizabeth ešte pred sobášom sľúbil, že bude Johna ľúbiť a postará sa o neho ako o svojho. John nevie, že Gabriel nie je jeho otec a preto nechápe, prečo v ňom otec vidí diablov hriech. Táto nevraživosť medzi nimi stavia múr, ktorý ani jeden nedokáže prekonať.

Téma, ktorá sa nesie celým dielom je nenávisť medzi dvoma rasami. Vzťah medzi belochmi a černochmi pozorujeme v pozadí. Vidíme ho na negatívnom postoji Gabriela voči belochom, na Royovom púšťaní sa do bitiek s belochmi. Aj John si uvedomuje spoločenské rozdiely a segregáciu. Hoci im celkom nerozumie, všíma si ich a vie, že ak sa vzájomné vzťahy nezmenia aj on raz bude belochov nenávidieť. Ubližovanie černochom vidíme na Florencinom znásilnení, po tomto čine ju ľudia volajú svätá, no žiaden černoch sa už o ňu ako o ženu nezaujíma. Gabriel niekoľkokrát spomína na to, ako počas putovania krajinou, keď kázal po krajine, videl, ako belosi bijú a zabíjajú černochov bez príčiny.

V románe je načrtnutá i téma hriechu a vyrovnávania sa s ním – každý z hrdinov sa s ním vyrovnáva rozličným spôsobom. Florence, ktorej hriechom je opustenie matky na smrteľnej posteli, verí, že sa vykúpi, ak sa opäť vráti k viere a prezradí Gabrielove hriechy, čím uľaví Elizabetinmu svedomiu. Elizabethiným hriechom je nemanželský syn John. Hoci ho ľúbi, ľutuje, že sa narodil bez otca, cíti sa preto vinná a hriešna. Verí, že Boh jej poslal Gabriela, aby jej dal druhú šancu. To je aj dôvodom, prečo akceptuje všetky Gabrielove činy (aj to, že ju občas udrie). Gabriel svoj hriech nesie najťažšie, tají ho, hanbí sa za svoje rozhodnutie. Jeho hriechom je milenecký pomer s Ester, nemanželské dieťa a smrť Ester, ktorú nepriamo spôsobil svojim rozhodnutím poslať ju preč z mesta. Svoj prehrešok nesie ťažko, pretože ľudia ho nazývajú Bohom pomazaný, hoci má Esterinu krv na rukách. Autor cez postavy poukázal na to, že nikto nie je bez viny a i keď svoje hriechy tajíme, svedomie nám nedovolí spávať a celý život máme pocit viny.

Baldwin sa v románe venuje aj téme dospievania a hľadania miesta vo svete, ktorá je reprezentovaná Johnom. John si začína uvedomovať samého seba už ako človeka, ktorý má právo sa rozhodovať, ktorý už prestáva byť dieťaťom. Chodieva premýšľať na kopec a začína chápať veci, ktoré si predtým nevšímal (páčia sa mu dievčatá, uvedomuje si rozdiely medzi ľuďmi, vie, že svojím rozhodnutím stať sa kazateľom, môže zmeniť svoju budúcnosť). John sa snaží nájsť sám seba a vybrať si svoje miesto vo svete.

Dôležitá je tiež téma viery a náboženstva, ktorú zastupuje celá rodina Grimesovcov, predovšetkým otec Gabriel a John. Gabriel je presvedčený o tom, že je Bohom vyvolený na povolanie kazateľa. Baldwin približuje aj celkovú situáciu v Amerike, nielen v Harleme, keď opisuje ako Gabriel chodí šíriť slovo Božie po krajine a ľudia upadajú do akejsi extázy, v ktorej ich Boh oslovuje. To sa stane aj Johnovi, potom sa rozhodne pre povolanie kazateľa. Viera je aj akýmsi únikom z krutej reality, z chudoby a rasovej nenávisti. Baldwin v diele využíva aj citáty z Biblie, či alúzie na biblické postavy (Judáš, Peter, Tomáš, Pavol,...).

Leitmotív

Sociálny leitmotív

Je zobrazený na rasovej segregácii, ktorá v diele nie je priamo opísaná, ale čitateľ si ju postupne uvedomuje zo správania a pozorovania postáv. Segregácia sa prejavuje v bývaní ľudí, John si uvedomuje, že nemôže bývať na tej istej ulici ako belosi. Rovnako je to s nakupovaním, černosi nemôžu nakupovať v rovnakom obchode ako belosi. Takú istú situáciu vidíme v Harleme, kde bývajú len černosi a ak sem náhodou prídu belosi skončí sa to pouličnou bitkou.

Sociálny motív vidíme aj na negatívnom postoji belochov voči černochom a opačne (Florencino znásilnenie, bitky, fyzické ubližovanie černochom, Gabrielova nenávisť voči belochom).

Zaujímavosti

James Baldwin písal román Choď a zvestuj to na hore desať rokov. Začal ho písať v Amerike, ale dokončil ho v Európe. Autor postupne menil názov románu. Prvý názov bol Spasený (Crying Holy), ďalší bol V otcovom dome (In My Father´s House) a až tretí názov bol Choď a zvestuj to na hore (Go Tell It on the Mountain).

Názov románu

Baldwin sa pri názve románu inšpiroval známou černošskou vianočnou piesňou Choď a zvestuj to na hore (Choď a zvestuj to na hore / ponad vrchy a všade / choď a zvestuj to na hore / že narodil sa Ježiš Kristus.)

Film

Román Choď a zvestuj to na hore bol v roku 1984 sfilmovaný americkým režisérom Stanom Lathanom. V úlohe Johna Grimesa sa predstavil Paul Winfield.

Zdroje

• HIGH, P. B. 2000. An Outline of American Literature. New York : Longman, 2000. 256 s. ISBN 0-582-74502-0.
• KAROVIČOVÁ, K. 1990. Autor stále hľadajúci. In Choď a zvestuj to na hore. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1990. ISBN 80-220-0147-3. s. 225 – 232.
• BALDWIN, J. 1990. Choď a zvestuj to na hore. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1990. 240 s. ISBN 80-220-0147-3.