Chotenovský potok
| Chotenovský potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Partizánske |
| Obce | Veľký Klíž, Ješkova Ves, Klátova Nová Ves |
| Prameň | Chotenovec (476 m n. m.) |
| - poloha | Horná Nitra, Nitrianska pahorkatina, Tribečské podhorie, Veľký Klíž (Klížske Hradište) |
| - výška | 248 m |
| - súradnice | 48°34′17″S 18°21′15″V / 48,571334°S 18,354202°V |
| Ústie | Vyčoma |
| - poloha | Klátova Nová Ves, Janova Ves, Nitrianska pahorkatina |
| - výška | 207 m |
| - súradnice | 48°33′14″S 18°19′42″V / 48,553943°S 18,328220°V |
| Dĺžka | 3,3 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-21-11-124 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chotenovský potok[1] je vodný tok s dĺžkou 3,3 km v Hornonitrianskom regióne v povodí rieky Nitra na území obcí Veľký Klíž, Ješkova Ves a Klátova Nová Ves v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Chotenovského potoka: geomorfologická oblasť Podunajská nížina; geomorfologický celok Podunajská pahorkatina; geomorfologický podcelok Nitrianska pahorkatina; geomorfologická časť Tribečské podhorie.[2][3] Hydrologické poradie vodného toku Chotenovský potok: 4-21-11-124. Chotenovský potok je tokom V. rádu.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Chotenovský potok pramení v nadmorskej výške 248 m n. m. na západnom svahu vrchu Chotenovec (476 m n. m.) v kotline, kde sa stretá južný svah lesného komplexu Panský les a južný svah lesa Plešovica, na lúke na rozhraní lesa a ornej pôdy; tečie juhozápadným smerom ornou pôdou územím obce Veľký Klíž, nižšie v 200 m dĺžke súbežne s poľnou cestou na svojom pravom brehu; v nadmorskej výške 222 m n. m. pretína obecnú hranicu a vteká na územie obce Ješkova Ves; po cca 800 m tvorí obecnú hranicu medzi obcou Ješkova Ves a Klátovou Novou Vsou na úseku v dĺžke cca 330 m; pokračuje územím Klátovej Novej Vsi v prostredí ornej pôdy, po 400 m podteká most štátnej cesty medzi Klátovou Novou Vsou a Ješkovou Vsou a po ďalších 400 m v nadmorskej výške 207 m n. m. ústi ako pravostranný prítok do Vyčomy, ktorá ďalej ústi do Nitry.[4] Chotenovský potok si v celom svojom priebehu udržuje juhozápadný smer. Pramení, tečie a ústi na území extravilánu troch obcí: Veľký Klíž v jej miestnej časti Klížske Hradište, Ješkova Ves a Klátova Nová Ves v jej miestnej časti Janova Ves v okrese Partizánske. Chotenovský potok nemá prítoky. Chotenovský potok má v svojej hornej štvrtine nízky prietok.
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Toponymum Chotenovský potok má zrejme pôvod v geografickom názve vrchu a lesa Chotenovec,[5] na západnom úbočí ktorého pramení. Z toponyma Chotenovec systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský, súčasným vypustením komponenta -ec a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Chotenovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii,[6] podobne ako Bartošovec (chrbát a les)[7] → Bartošovský potok (prítok Lysiek), Brestovec (okres Myjava) (obec) → Brestovský potok (prítok Myjavy),[8] Bratinovec (les) → Bratinovský potok (prítok Inovca).[9][10] V pomenovacom procese vodného toku Chotenovský potok bol motivačným prvkom menší vodný tok na úpätí geografického objektu - vrchu s názvom Chotenovec. Hydronymum Chotenovský potok bolo názvoslovnou autoritou štandardizované v roku 2009.[11] Kopec a les Chotenovec má pôvod zo skrátenej podoby predkresťanského slovanského mužského osobného mena Chot(e)mir, Chotebor, Chotislav čiže Choten (vo význame potomok chcený, žiadaný, želaný) v tvare historického menného adjektíva ako v slovách Brezen, Huben, Strečen, hoden, žiaden, ktorý bol rozšírený toponymickým formantom -ov-ec do podoby Chotenovec (porovnaj Bartošovec, Bratinovec, Hodkovec, Chrenovec, Volovec).[12]
Nie je vylúčený ani alternatívny pôvod názvu vodného toku Chotenovský potok priamo zo skrátenej podoby mužského osobného mena Chot(e)mir, Chotebor, Chotislav, čiže z osobného mena Choten, ktoré bolo rozšírené toponymickým formantom -ov-ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok bolo utvorené dvojslovné hydronymum v podobe Chotenovský potok.[13]
Najstaršia písomná zmienka o miestnej časti Klíž obce Veľký Klíž je v listine z roka 1244 a o miestnej časti Klížske Hradište obce Veľký Klíž z roka 1293.[14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2021-08-07].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14. 079-902-87 NVA.
- ↑ Kočický, Dušan a Ivanič, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-08-07].
- ↑ Priebeh vodného toku Chotenovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-08-07]
- ↑ Katastrálna mapa katastrálneho územia Klížske Hradište 1: 2880, mapový list č. 4. 1895.
- ↑ Horňanský, Imrich: O názvoch fyzickogeografických objektov s motivantom chot-, choc-, koč- a choč-. Slovenská reč, Bratislava, ročník 84, 2019, č. 1, s. 72 – 85. ISSN 0037-6981. Dostupné on-line na [4] [cit. 2021-08-10].
- ↑ Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1832/1994 z 23.6.1994. 92 s. S, 68 a 70. ISBN 80-85672-17-0.
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 132 s. S. 18 a 99. ISBN 80-85164-30-2.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 13. Bratislava 1979. 79-904-79.
- ↑ Geografické názvy okresu Trenčín A19. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-395/1991 z 5.8.1991. 122 s. S. 27 a 89. ISBN 80-900509-1-3.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 67. Dostupné online na [5] [cit. 2021-05-21].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 132 a 133.
- ↑ Juraj Hladký. Hydronymia povodia Nitry. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta, 2004. 291 s. ISBN 80-8082-008-2. S. 90.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Redakcia Miroslav Kropilák. 1. vyd. Zväzok 3. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 3 zv. S. 258.