Chrám Bohorodičky Ljevišskej
| Chrám Bohorodičky Ljevišskej (srb. Богородица Љевишка – Bogorodica Ljeviška) | |
| srbský pravoslávny chrám v Kosove | |
 pohľad z juhovýchodu z neďalekej hodinovej veže
| |
| Štát |  Srbsko
|
|---|---|
| Autonómny kraj/Štát |  Kosovo
|
| Dištrikt | Prizren |
| Opština/Komuna | Prizren |
| Mesto | Prizren |
| - súradnice | 42°12′41″S 20°44′09″V / 42,211389°S 20,735833°V |
| Architekt Freskár |
Nikola(os) (umelec z Epiru?)[1] Astrapas (Michal Astrapas?)[1] |
| Štýl | postbyzantské umenie (srbsko-byzantský štýl)[2][3] komnénovské a palaiologovské fresky |
| Materiál | tehla, vápenec |
| Výstavba (raný chrám) |
10. storočie |
| Výstavba (dnešný chrám) |
1306 – 1307 |
| Vlastník | Srbská pravoslávna cirkev |
 Svetové dedičstvo UNESCO
| |
| Názov súboru | Stredoveké pamiatky v Kosove |
| Dátum zápisu | 2004 |
| Cirkev | Srbská pravoslávna cirkev |
| Zasvätenie | Zosnutie presvätej Bohorodičky[4] |
  chrám na mape Srbska
| |
| Wikimedia Commons: Bogorodica Ljeviška | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chrám Bohorodičky Ljevišskej (srb. Богородица Љевишка – Bogorodica Ljeviška, albán. Kisha e Shën Premtës) je pravoslávny episkopálny chrám Srbskej pravoslávnej cirkvi v meste Prizren nachádzajúci sa na spornom území Kosova. Chrám bol postavený v 14. storočí v srbsko-byzantskom štýle[5] na mieste staršieho chrámu niekedy z 10.[1] alebo 11. storočia[4].
Stavba v sebe kombinuje prvky byzantskej architektúry a západnej románskej architektúry, nachádza sa v nej veľké množstvo zachovaných fresiek. V osmanskom období bola budova využívaná aj ako mešita. V roku 2004 bol chrám poškodený počas nepokojov v Kosove[6] a od toho istého roku je chrám v v rámci lokality Stredovekých pamiatok v Kosove súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 2006 bol z dôvodu politickej nestability v regióne zapísaný na zoznam ohrozených pamiatok.[7] Spolu s ostatnými pamiatkami UNESCO na území Kosova stavba na zozname zotrvala aj po roku 2019.[8]
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý chrám na mieste dnešnej stavby bola trojloďová bazilika vystavaná v 10. alebo 11. storočí. Pozostatky starého kostola sa dnes z veľkej miery nachádzajú pod základmi dnešnej stavby, niektoré bočné steny boli zachované. Chrám (respektíve tamojší monastier) zrejme slúžil ako sídlo biskupstva spomínaného za vlády byzantského ciára Bazila II., a koncom 12. storočia bol výrazne poškodený počas okupácie mesta srbským vládcom Štefanom Nemanjom. Počas vlády Nemanjovho syna Štefana Prvokorunovaného bol chrám niekedy v rokoch 1220 – 1230 čiastočne zrekonštruovaný a jeho steny boli okrášlené freskami so slovanskými inskripciami[9] Z toho, štýlovo komnénovského obdobia sa zachovala freska Bohorodičky Eleusy[1] a dve fresky zobrazujúce Kristove zázraky (svadba v Káne a uzdravenie slepca).[9][1]
Zásadnou rekonštrukciou a výstavbou chrám prešiel v rokoch 1306 – 1307 za vlády Štefana Uroša II. Milutina. Na prácu dohliadali biskupi Damián a Sáva, architektonicky prácu viedol akýsi Nikola(os) a fresky zhotovil akýsi Astrapas,[9] zvyčajne stotožňovaný so známym Michalom Astrapom. Nový chrám patril k najkrajším stredovekým srbským chrámom a jeho poňatie bolo architektonicky originálne, nekopírujúce predošlé modely stavieb. Finálna stavba kombinovala pôvodnú trojloďovú baziliku a byzantský päť-kupolový kostol v tvare vpísaného kríža s vonkajším nartexom a dvoj-úrovňovou zvonicou. Centrálna kupola je položená na štyroch pilieroch a menšie kupoly sú diagonálne umiestnené na rokoch.[9] Vonkajšie uličky sú z východnej strany zakončené apsidami, nad exonartexom sa nachádza zvonica a dve bočné kaplnky. Steny boli postavené z tehál a kameňa (vápenca), využíva sa ozdobná technika cloisonné, ktorú striedajú ozdobné oblúkové rámy, štíty a okná. Novšie fresky v chráme vznikali v období 1307 – 1313 a vychádzali z byzantského programu.[1]
V období osmanskej nadvlády nad Srbskom (a Kosovom) bol chrám využívaný ako mešita. Bol pribudovaný minaret a fresky boli zakryté omietkou a haseným vápnom. Začiatkom 20. storočia bola budova po páde osmanskej moci opäť premenená na kresťanský chrám a v roku 1923 bol zbúraný minaret.[10] V rokoch 1950 – 1952 prebehla rekonštrukcia chrámu a boli odkryté pôvodné fresky. Po vojne v Kosove (1998 – 1999) bol chrám uzavretý a pod ochranou nemeckých vojakov. Existovalo viacero pokusov extrémistov chrám desekreovať, pričom v roku 2004 boli chrám a jeho fresky čiastočne poškodené.[9] V tom istom roku bol chrám v rámci Stredovekých pamiatok v Kosove zapísaný na zoznam kultúrnych pamiatok UNESCO a následne o dva roky neskôr na zoznam ohrozených pamiatok.[7]
Fresky
[upraviť | upraviť zdroj]
Fresky v chráme možno rozdeliť do dvoch období: fresky z prvej polovice 13. storočia, ktoré štýlovo nadväzujú na komnénovské umenie a fresky zo začiatku 14. storočia (1307 – 1314), ktoré nadväzujú na umenie palaiologovského obdobia.[9]
Raných fresiek sa zachovalo pomerne málo: ide najmä o fresku Bohorodičky Eleusy, ktorá je zobrazená s košíkom na chleba, pretože pomáha svojmu synovi „Kristovi Kŕmiteľovi“. Vyobrazenia sú veselé, maľované vo svetlých farbách, čo dokazuje, že sa umelci odklonili od výraznosti neskorého komnénovského obdobia. Niektoré prvky a teologicky dobre koncipovaná ikonografia však naznačujú pretrvávanie tradície byzantského štýlu.
Autorom neskorších fresiek bol autor podpísaný ako Astrapas, ktorý býva stotožňovaný s Michalom Astrapom, umelcom, ktorý vyzdobil aj iné srbské chrámy a monastiere. Medzi palaiologovské fresky patrí obraz Krista Ochrancu mesta Prizren, fresky s námetmi zo života svätého Mikuláša, fresky s námetom cirkevného koncilu, či biskupskými námetmi.[1] V lodi sa nachádzajú scény udalostí veľkých sviatkov, Kristovo utrpenie, zázraky a podobenstvá, ako aj fresky kresťanských svätcov. Obrazy svätíc a srbských šľachticov sa nachádzajú na pilieroch. Západná stena zobrazuje Zosnutie Bohorodičky, východná Poslednú večeru, Umývanie nôh, a Kristov súd.[9] V nartexe sa nachádza donátorská freska ktétora: zakladateľa chrámu Štefana Uroša II. Milutina a jeho otca, ktorí stoja pod žehnajúcim Kristom. Na protiľahlej stene sú zobrazení raní Nemanjićovci: Štefan Nemanja ako mních Simeon (zobrazený je nad vchodom) a Štefan Prvokorunovaný. Steny exonartexu obsahujú námetov niekoľko: Jesseho strom, Posledný súd, Klimakov nebeský rebrík, proroci, cyklus s tematikou krstu, a iné. Hoci fresky nesú niektoré miestne srbské prvky, sú vo všeobecnosti považované za typické maľby palaiologovskej renesancie. Z hľadiska autorovho štýlu, pokiaľ ide o dielo Michala Astrapa, sú fresky čiastočne odlišné od jeho ranejších diel (napr. ochridský Peribleptos). Stále využíva kontrastnosť tieňa a svetla, no farby sú viac harmonizované.[1] Postavy na freskách majú sofistikovaný výraz a sú pozitívne modelované.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na chrám zo vstupnej strany zo západu -
Fotografia chrámu z roku 1980 -
Freska Krista Ochrancu (Protektora) mesta Prizren -
Freska Spoločenstvo apoštolov -
Kupola chrámu -
Freska Štefana Uroša II. Milutina pred reštauráciou -
-
Svätý Simeon (Štefan Nemanja) -
Freska Bohorodičky s Kristom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h PRIZREN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1723 – 1724.
- ↑ MITCHELL, Laurence. Serbia. [s.l.] : Bradt Travel Guides, 2010. ISBN 978-1-84162-326-9. S. 42.
- ↑ BOBOT, Rajko; RAKIĆ, Kosta; TOMAŠEVIĆ, Una. Socialist Republic of Serbia. Belehrad : Jugoslovenska Revija, 1985. Dostupné online.
- ↑ a b STOJIĆ, Igor; BON, Edi; MIJATOVIĆ, Vesna; DIMITRIJEVIĆ, Milan S.. Possible representations of comets in Serbian religious medieval art. European Journal of Science and Theology (Belehrad: Historical Instutute Kneza Mihaila), 2016, čís. 12, s. 185. Dostupné online [cit. 2020-05-21]. ISSN 1842-8517.
- ↑ CIRKOVIĆ, Sima M.. The Serbs. Hoboken : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-1-4051-4291-5. S. 61.
- ↑ BAKER, Mark; SHEWARD, Tamara. Lonely Planet Eastern Europe. [s.l.] : Lonely Planet, 2017. Dostupné online. ISBN 978-1-78701-190-8.
- ↑ a b World Heritage Committee puts Medieval Monuments in Kosovo on Danger List and extends site in Andorra, ending this year’s inscriptions [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
- ↑ 43 COM 8C.2 - Decision [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Bogorodica Ljeviska [online]. www.kosovo.net, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
- ↑ Богородица Љевишка [online]. www.kosovo-metohija.com, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
- ↑ MARKOVIĆ, Miodrag; VOJVODIĆ, Dragan. Serbian Artistic Heritage in Kosovo and Metohija: Identity, Significance, Vulnerability. Belgrade : SASA, 2017. ISBN 978-86-7025-753-5.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám Bohorodičky Ljevišskej
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MARKOVIĆ, Miodrag; VOJVODIĆ, Dragan. Serbian Artistic Heritage in Kosovo and Metohija: Identity, Significance, Vulnerability. Belgrade : SASA, 2017. ISBN 978-86-7025-753-5.