Chrám svätého Juraja (Panagiurište)
| Chrám svätého Juraja v Panagiurišti | |
| pravoslávny katedrálny chrám | |
 pohľad na chrám zo západu
| |
| Patrocínium: Juraj Víťazný | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Pazardžik |
| Okres | Panagiurište |
| Mesto | Panagiurište |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°30′25″S 24°10′56″V / 42,5068745°S 24,1821805°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 3 |
| - počet veží | 2 |
| Architekti | majster Nikola German, majster Gančo |
| Výstavba | 1856 – 1860 |
| - dokončenie | 1860 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | október 1860 (Ilarion (plovdivský metropolita)) |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Saint George Church, Panagyurishte | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätého Juraja (bulh. Църква “Свети Георги” – Cărkva "Sveti Georgi")[1][2] je pravoslávny chrám z druhej polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Panagiurište v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[1][3][4][2] Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[1][3] Je katedrálnym chrámom mesta Panagiurište,[3][2] ako aj Panagiurského duchovného okruhu.[2]
Ďalšie názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám je známy aj pod názvami Chrám svätého veľkomučeníka Juraja Víťazného (bulh. Църква “Свети великомъченик Георги Победоносец” – Cărkva "Sveti velikomăčenik Georgi Pobedonosec"),[3] alebo Katedrálny chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Катедрален храм “Свети Георги Победоносец” – Katedralen chram "Sveti Georgi Pobedonosec").[4]
Lokálny ľudový názov
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi obyvateľmi Panagiurišta je chrám známy pod lokálnym ľudovým názvom Horný chrám (bulh. Горната черкова – Gornata čerkova). Názov je odvodený od skutočnosti, že sa budova nachádza v tzv. hornej časti mesta Panagiurište.[3]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti Panagiurišta[3][2] na námestí „Rajna Kňagiňa“ (bulh. улица „Райна Княгиня“ – ploštad „Rajna Kňagiňa“, doslova námestie Rajny Kňagine), v blízkosti komplexu historického múzea,[2] v časti, ktorá sa nazýva hornou časťou mesta a leží na pravom brehu rieky Luda Jana.[3]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Iniciátorom výstavby bol panagiurský občan, čorbadži (osmanská vojenská hodnosť v janičiarskom vojsku), Penčo Chadžidejanov, ktorý zároveň prispel najvyššou finančnou čiastkou na výstavbu chrámu[3][2] (a neskôr zomrel počas aprílového povstania).[2] Aj zvyšok potrebných financií pochádzal z prostriedkov, ktorými prispeli obyvatelia Panagiurišta.[3][2] Výstavba chrámu prebiehala v rokoch 1856[1][3] – 1860.[3] Chrám bol vysvätený v októbri 1860, pričom svätiteľom bol plovdivský metropolita Ilarion.[3] Chrám tak bol postavený v čase keď Panagiurište zažívalo veľký ekonomický a kultúrny rozmach.[2]
Chrám bol[2][3][4] poškodený zásahmi osmanského delostrelectva[2] a vypálený v roku 1876 počas udalostí aprílového povstania.[3][4][2] S reštauračnými prácami sa následne začalo po oslobodení Bulharska v roku 1878.[3] Chrám bol nakoniec obnovený v roku 1880.[4]
V roku 1882 boli k budove chrámu pristavané dve zvonice.[3] V roku 1908 bola v chrámovom dvore postavená budova archieparchijskej fary.[3]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je postavená z lámaného srednogorského granitu.[3][2] Je postavená v štýle architektúry bulharského národného obrodenia.[4] Autormi stavby boli majstri Nikola German a Gančo z dediny Smolsko.[2]
Budova je pomerne masívna a rozmerná. Hrúbka múrov dosahuje až 1,5 metra. Ide o trojloďovú pseudobaziliku s jednou apsidou na východnej strane. Na západnej strane sa nachádza predsieň ako aj vonkajší nartex s kolonádou.
Zvonice
[upraviť | upraviť zdroj]Pri západnej centrálnej fasáde chrámu sa nachádzajú dve zvonice.[3][2][4] Ležia v severozápadnom a juhozápadnom uhle budovy.[2] Boli postavené v roku 1882.[3][2] Jedna z chrámových zvoníc sa využíva ako mestská hodinová veža.[2] Zvony pre zvonice boli odliate v Rusku.[4]
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]Lode chrámu sú od seba oddelené stĺporadím tvoreným masívnymi v hornej časti prepojenými stĺpmi. V západnej časti chrámu sa nad časťou naosu, ako aj nad predsieňou, nachádza balkón (empórium). Interiér chrámu je dobre presvetlený množstvom okien vo fasádach, pričom v severnej a južnej fasáde budovy sa nachádzajú veľké a v západnej a východnej fasáde menšie okná.[2]
Ikonostas
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodný z dreva vyrezávaný ikonostas v chráme bol dielom majstrov rezbárov z debărskej drevorezbárskej školy. Bol však zničený v priebehu aprílového povstania. Nový ikonostas je taktiež vyrezávaný z dreva, vznikol v roku 1880 a jeho autormi sú rezbárski majstri zo Strugy.[2]
Výzdoba
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé fresky v chráme boli namaľované umelcami z rodiny Dospevských, pričom Stanislav Dospevski bol autorom oltárnych ikon.[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na námestie s chrámom -
pohľad na chrám z juhozápadu -
pohľad na chrám zo severozápadu -
pohľad na chrám zo severu -
pohľad na chrám zo západu -
pohľad na chrám z východu -
západná časť chrámu -
východná časť chrámu -
centrálna časť západnej fasády -
detailný pohľad na apsidu -
detailný pohľad na severný vchod do chrámu -
detailný pohľad na západný vchod do chrámu -
v priestore nartexu -
freska v priestore portiku pred severným vchodom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3291. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u Възрожденска черква „Св. Георги“ - гр. Панагюрище - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u KOLEKTÍV AUTOROV. Panagiurska enciklopedija. Sofia : Izdatelstvo "Bogianna". 2007. 416 s. ISBN 9789546760708. S. 368 – 369. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 187. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Juraja (Panagiurište)
