Preskočiť na obsah

Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Spasiteľa
bývalý pravoslávny chrám
pohľad ku kostolu z juhovýchodu z ulice nad kostolom
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Burgas
Okres Nesebar
Mesto Nesebar
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°39′34″S 27°44′04″V / 42,659306°S 27,734528°V / 42.659306; 27.734528
Dĺžka 11,7 m
Šírka 5,7 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
Výstavba 1609
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church of the Holy Saviour, Nesebar
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Spasiteľa (bulh. Църква „Свети Спас”Cărkva „Sveti Spas“), známy aj ako Chrám Povýšenia Pána (bulh. Църква „Свето Възнесение Господне”Cărkva „Sveto Văznesenie Gospodne“) je bývalý pravoslávny chrám zo začiatku 17. storočia nachádzajúci sa v severnej časti historického centra mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám Povýšenia Pána sa nachádza v severnej časti historického centra Nesebaru.[4]

Budova je jednoloďová s jednou apsidou a s dĺžkou 11,7 metra a šírkou 5,7 metra.[2][3][4] V minulosti sa po celej severnej strane chrámu tiahla úzka a dlhá predsieň, ktorá budovu rozširovala až na šírku 9,8 metra.[2][3][4] Fakt, že budova bola postavená v období osmanskej nadvlády sa prejavilo na výzore chrámu a to najmä v samotnej konštrukcii budovy, ktorá musela byť postavená podľa osmanských pravidiel pre pravoslávne chrámy čo znamenalo napríklad to, že jej východná fasáda musela byť napoly vkopaná do zeme.[1][2][3][4][5] Strecha budovy je sedlovitá z drevenej konštrukcie.[2][3][4]

Narozdieľ od vonkajšej výzdoby chrámu, ktorá v dôsledku výstavby v časoch osmanskej nadvlády prakticky neexistuje, je vnútorná výzdoba veľmi bohatá. Interiér chrámu je takmer celý bohato vyzdobený freskami, ktoré patria k najvýznamnejším predstaviteľom freskovej výzdoby v Bulharsku z obdobia 16. - 17. storočia.[2][3][4][5] Väčšina fresiek pochádza zo začiatku 17. storočia a sú dielom neznámeho autora.[3] Fresky zobrazujú predovšetkým scény zo života Ježiša Krista a svätej Bohorodičky.[3][4] Mnohé z fresiek však nie sú v dobrom stave a to predovšetkým fresky na južnej a severnej stene, ktoré sú takmer celkom zničené.[2] Na západnej stene sa v súčasnosti žiadne fresky nenachádzajú a nie je isté, či západná stena niekedy bola vyzdobená.[4]

Z pamätného nápisu nad južným vchodom do chrámu je známe, že budova bola postavená v roku 1609 počas pôsobenia metropolitu Cypriána z darov bohatého nesebarského občana.[1][2][3][4][5]

Dnes chrám funguje ako múzeum.[3]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V kostole sa nachádzala náhrobná doska byzantskej princeznej Mataisy Kantakuziny Paleologiny, ktorá bola pôvodne v roku 1441 pochovaná v chráme svätej Sofie, ale náhrobná doska (dnes sa nachádza v nesebarskom archeologickom múzeu) bola neskôr prenesená nesebarským arcibiskupom do chrámu Povýšenia Pána.[2][3][4] Náhrobná doska bola ukrytá v podlahe chrámu.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66 . (bulharsky)
  2. a b c d e f g h i opoznai.bg
  3. a b c d e f g h i j k l ancient-nessebar.com
  4. a b c d e f g h i j k svetimesta.com
  5. a b c d nationalgeographic.bg