Chrám svätej Petky Samardžijskej
| Chrám svätej Petky Samardžijskej | |
| pravoslávny chrám | |
 celkový pohľad na chrám zo severozápadu
| |
| Patrocínium: svätá Paraskeva | |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Stolična |
| Mesto | Sofia |
| Náboženstvo | kresťanstvo |
| - cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
| Súradnice | 42°41′52″S 42°41′52″V / 42,697833°S 42,697833°V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| Architekti | Nikola Mušanov (reštaurácia), Zlatka Kirovová (reštaurácia), Lubomir Delčev (reštaurácia) |
| Výstavba | koniec 14. až začiatok 15. storočia |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Saint Petka of the Saddlemakers Church, Sofia | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chrám svätej Petky Samardžijskej (bulh. Църква „Света Петка Самарджийска“ – Cărkva „Sveta Petka Samardžijska“) je zachovalý stredoveký pravoslávny chrám, ktorý sa nachádza v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[3][1][2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov chrámu je odvodený od cechu tzv. samardžijcov (výrobcovia sediel na kone), ktorí v čase výstavby žili v štvrti, ktorá sa rozprestierala v okolí budovy a chrám založili.[1][2]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám svätej Petky Samardžijskej sa nachádza v centre mesta Sofia v podchode[1][2] pri námestí „Nezavisimost“ (bulh. площад „Независимост“ – ploštad „Nezavisimost“, doslova námestie Nezávislosti)[2] a vchode do stanice Serdika sofijského metra[4] medzi obchodným domom CUM (Centralen univerzalen magazin) a hotelom Sheraton.[1]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Budovu chrámu nechal postaviť sofijský samardžijský cech (výrobcovia konských sediel).[1][2] Budova bola postavená v období na konci 14. až začiatku 15. storočia.[2][4] Niektorí odborníci datujú jej vznik dokonca do 11. storočia, toto je však veľmi nepravdepodobné.[2][4]
Chrám je spomenutý v cestopise nemeckého teológa Stephana Gerlacha z roku 1578.[1][2]
V neskoršom období sa chrám nachádzal v podzemí pod novšou zástavbou, podľa všetkého bol však prístupný. Odkrytý bol v období po skončení druhej svetovej vojny, stále sa však nachádzal pod zemou až po začiatok strechy.[5]
V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[3]
V roku 1956 bola prvý raz vedecky preskúmaná chrámová fresková výzdoba. V roku 1959 prebehli na chráme menšie reštauračné práce a v roku 1969 bola budova úplne odkrytá.[5]
Koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20 storočia prebehli na budove významné reštauračné práce[1][6] (začiatok spadá do roku 1978 a reštaurácia prebiehala pod vedením architektov Nikolu Mušanova, Zlatky Kirovovej a Lubomira Delčeva).[7]
V rokoch 1983 – 1993 bola budovy využívaná ako múzejný objekt. Od roku 1993 sa stala opätovne funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi.[1]
Charakteristika budovy[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o jeden z mála stredovekých chrámov v Sofii zachovaných do súčasnosti,[2] pričom schéma budovy sa dosť líši od iných chrámov, ktoré boli v tomto období postavené na území Sofie.[4] Budova je čiastočne vkopaná do zeme a to s najväčšou pravdepodobnosťou už od svojho vzniku.[2][4] Budova chrámu je postavená na základoch neskoroantickej budovy[2][1] s mozaikami, ktorá pochádza z 3. – 4. storočia[2][4] a ktorej zvyšky sú v súčasnosti exponované pri chráme.[1][4]
Ide o jednoloďovú budovu s jednou apsidou so sedlovou strechou pokrytou škridlami.[1][2] V západnej časti chrámu sa v minulosti nachádzala aj predsieň, ktorá sa však do súčasnosti nezachovala.[2]
Chrám bol postavený zo striedajúcich sa radov kameňov a tehál.[1] Niektoré z kameňov sú použité zo zvyškov antických budov z okolia, doplnené riečnymi kameňmi rôznych farieb.[7] Vo vnútornej stene severnej a južnej fasády budovy sa nachádzajú po dve arkády, ktoré podopierajú strop a zároveň obohacujú interiér chrámu.[1]
Steny budovy sú pomerne masívne a dosahujú šírky až 1 meter.[4]
Výzdoba chrámu[upraviť | upraviť zdroj]
Fresková výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]
Fresky z ktorých sa dochovalo veľké množstvo fragmentov pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z celkovo troch období. Najstaršie sú z poslednej štvrtiny 15. storočia, novšie pochádzajú zo 16. a 17. storočia a najnovšie zo začiatku 20. storočia,[2] pričom úplne posledné fresky v chráme boli zhotovené v roku 1922.[6] Najcennejšie sú fresky z prvej epochy.[2]
Rozložením sú typické pre umelecké epochy z ktorých pochádzajú a predstavujú tak množstvo tematicky oddelených scén. V stropnej časti sa nachádzajú fresky zobrazujúce prorokov, v oltárnej časti a v apside obrazce zobrazujúce archijerejov, vo vrchnej časti stien sú zobrazené scény zo života Ježiša Krista a v spodnej časti stien obrazce svätcov a mučeníkov. Medzi najvýznamnejšie patria obrazec mnícha v západnej polovici východnej arkády na južnej stene, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje svätého Ivana Rilského a obrazec v severnej stene budovy, ktorý predstavuje scénu Povýšenia čestného kríža, čo je scéna pre Bulharsko netypická.[1]
Štýl ktorým sú niektoré z fresiek namaľované naznačuje, že boli zhotovené zografmi, ktorí boli nejakým spôsobom spojení s ateliérmi krétskych zografov sídliacich na Svätej hore.[1] Niektoré z fresiek zo 16. storočia boli zhotovené významným sofijským zografom Pimenom Sofijským.[4]
Ikonostas[upraviť | upraviť zdroj]
Ikonostas v chráme je tiež pomerne cenný a bol zhotovený rezbármi z rodu Filipovcov z debarského regiónu (okolie mesta Debar v dnešnom Severnom Macedónsku).[4]
Evanjelium[upraviť | upraviť zdroj]
Z chrámu pochádza evanjelium so zlatom okovanými doskami (dielo zlatníka Mateja Zlatara) na ktorom sa nachádza donorský nápis z roku 1581 z ktorého vyplýva, že bolo chrámu darované donorkou Kerou a jej dcérou Marijou. V súčasnosti sa toto evanjelium nachádza pod číslom 23 v zbierke Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi.[1][2]
Hrob Vasila Levského[upraviť | upraviť zdroj]
Existuje hypotéza, o ktorej sa do súčasnosti vedú medzi bulharskými historikmi mnohé debaty a spory, podľa ktorej bol v oltárnej časti chrámu pochovaný bulharský revolucionár a národný dejateľ Vasil Levski.[2][4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3]
Dôvod pamiatkovej ochrany: archeologická hodnota budovy, od roku 1973 aj umelecká hodnota budovy, od roku 1988 aj architektonicko-staviteľská a historická hodnota budovy[3]
Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Cărkva „Sveta Petka Samardžijska“ (bulh. Църква „Света Петка Самарджийска“, doslovne Chrám svätej Petky Samardžijskej)[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na chrám zo západu -
celkový pohľad na chrám z juhozápadu -
pohľad na chrám z východu -
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu -
pohľad na chrám z juhu -
pohľad na chrám v noci -
pohľad k chrámu z bulváru Car Osvoboditel -
interiér chrámu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3912.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 506 – 507.
- ↑ a b c d e f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 344 – 345.
- ↑ a b PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti Sofia. Sofia : Ciela, 2019. 304 s. ISBN 978-954-28-2959-1. S. 210 – 213.
- ↑ a b KOEVA, Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi (XV – sredata na XX vek ). Sofia : Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2002. 540 s. ISBN 954-430-879-2. S. 27.
- ↑ a b STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 74.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätej Petky Samardžijskej
