Preskočiť na obsah

Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Chrám sv. Víta)
Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha
Metropolitná katedrála
Republika Česko Česko
Mesto Praha
Mestská časť Hradčany
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka cirkev
 - provincia Česká cirkevná provincia
 - diecéza Pražská arcidiecéza
 - farnosť Rímskokatolícka farnosť Praha-Hradčany
Súradnice 50°05′27″S 14°24′02″V / 50,090833333333°S 14,400555555556°V / 50.090833333333; 14.400555555556
Dĺžka 124 [1] m
Šírka 60 [1] m
Výška
 - hlavnej lode 33 m
Architekt Matej z Arrasu
Peter Parler
Štýl Gotika, Novogotika
Česko s vyznačenou polohou kostola
Česko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci Prahy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: St. Vitus Cathedral
Webová stránka: http://www.katedralasvatehovita.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha[1], (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou Prahy. Do roku 1997 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie.

Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi.

Rotunda

[upraviť | upraviť zdroj]
Západné dvojvežové priečelie katedrály

Prvý kostol, zasvätený svätému Vítovi, uctievanému vo vtedy spriatelenom Sasku, založilo knieža Václav. Kruhová románska rotunda s priemerom 13 metrov bola dokončená niekedy v 30-tych rokoch 10. storočia a po smrti tu boli uložené pozostatky jej zakladateľa. O sto rokov neskôr sem knieža Břetislav I. z Gniezna preniesol i ostatky sv. Vojtecha. Presná podoba rotundy je predmetom mnohých vedeckých sporov, lebo sa z nej v podzemí dnešného chrámu dochovali len malé časti základového muriva. Z kruhovej stavby najskôr vybiehali štyri apsidy, dodávajúce celému kostolu pôdorys kríža. Rotunda sv. Víta bola zo začiatku kniežacím dvorským kostolom, po zriadení pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským. Spolu s kostolom Panny Márie a sv. Juraja tvorila rotunda prvú kamennú architektúru hradu.[2]

Bazilika

[upraviť | upraviť zdroj]

Břetislavov syn a nástupca knieža Spytihněv II. dal namiesto priestorovo nedostačujúcej rotundy vybudovať oveľa väčšiu a reprezentatívnejšiu románsku baziliku sv. Víta, Vojtecha a Panny Márie.[2]. Stavba začala v roku 1060[2] a po požiari, ktorý už hotové dielo postihol v roku 1091, bola definitívne dokončená v roku 1096. K roku 1074 je pri kostole zmieňovaná krypta sv. Kozmu a Damiána.[2] Trojloďová bazilika s dvojicou apsidálne zakončených chórov (východným a západným), priečnou loďou na západnom konci a dvojicou veží mala podstatne monumentálnejšie rozmery než predchádzajúci kostol – dĺžku 70 m a šírku 35 m. Jej pôdorys je dobre doložený; v podzemí južnej časti dnešnej katedrály sa dochovali bohato zdobené stĺpy západnej i východnej krypty, fragmenty muriva, dlažby a nosných stĺpov.

Katedrála

[upraviť | upraviť zdroj]
Svätovítska katedrála tvorí výraznú dominantu Hradčan

Základný kameň ku gotickej katedrále bol položený za účasti kráľa Jána Luxemburského, jeho synov Karola IV. a Jána Henricha, arcibiskupa Arnošta z Pardubíc, duchovenstva, šľachty a rytierstva 21. novembra 1344.

Chrám bol založený ako stavba katedrálneho typu podľa vzoru francúzskych katedrál, s vencom kaplniek okolo vlastného chóru a zložitým oporným systémom. Prvý staviteľ Matej z Arrasu, majster povolaný z pápežského Avignonu vystaval počas ôsmich rokov (1344 – 1352) časť prízemného chórového záveru; na neho nadviazal Petr Parléř zo švábskeho Gmündu, ktorý dokončil spodnú kaplnkovú časť, postavil vysoký chór so sifónovou klenbou (v r. 1371 – 1376) a oporný systém (v r. 1371 – 1385). Po vysvätení chóru chrámu v r. 1385 bol položený v r. 1392 základný kameň k chrámovej lodi a v r. 1396 k veľkej chrámovej veži, v stavbe ktorej pokračovali po Parléřovej smrti (v r. 1399) jeho synovia.

Husitské revolučné hnutie prerušilo stavbu chrámu na veľa rokov. Chrám bol pri obsadzovaní Pražského hradu husitmi v r. 1421 poškodený, množstvo oltárov a chrámového zariadenia bolo zničených. Počas panovania Vladislava II. Jagelovského boli položené základy k severnej veži a k pilierom hlavnej lode (v r. 1509 – 1511), ale v stavbe sa nepokračovalo.

Oporný systém katedrály

V roku 1541 bol chrám poškodený požiarom; opravovali ho stavitelia Hans Tirol a Bonifác Wohlmut. Počas stavovského povstania bol v r. 1619 chrám protestantmi vyplienený a zmenený na modlitebňu.

V roku 1673 bol uskutočnený ďalší pokus o dostavbu katedrály počas návštevy cisára Leopolda I. a položené základy barokovej lode podľa projektu staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho. Chrám bol silno poškodený pruským delostrelectvom počas sedemročnej vojny v roku 1757.

V roku 1861 začala svoju činnosť Jednota pre dostavbu chrámu, ktorá po dôkladnej oprave starej gotickej časti, pri ktorej bol odstránený negotický mobiliár, v rokoch 1873 – 1929 chrám dostavala do dnešnej podoby. Činnosť hnutia začal Josef Kranner v r. 1871, po ňom do r. 1899 ju viedol Josef Mocker a po jeho smrti Kamil Hilbert.

Rozmery chrámu

[upraviť | upraviť zdroj]
Južná časť katedrály
  • Dĺžka chrámu: 124 m
  • Najväčšia šírka v krížovej lodi: 60 m
  • Najväčšia šírka v západnom priečelí: 37,5 m
  • Výška chrámu do klenby: 33 m
  • Výška priečelných veží: 82 m
  • Výška hlavnej južnej veže: 96,6 m
  • Výška vyhliadkovej ochodze: 58 m (287 schodov)
  • Priemer ružice v západnom priečelí: 10,4 m

Exteriér chrámu

[upraviť | upraviť zdroj]
Mozaika s výjavom Posledného súdu

Na západnom priečelí katedrály, tvorenom dvojicou štihlych veží, sa nachádza štrnásť sôch svätcov a sochy českého kráľa Karola IV. a prvého pražského arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. Ružicové okno (z r. 1921) nad portálom s priemerom 10 m zachytáva tému Stvorenia sveta. Na oboch vežiach, po stranách ružice, sú reliéfy Vojtecha Suchardu z r. 1929 a portréty budovateľov chrámu. V troch portáloch priečelia je osadených štvoro bronzových dverí a reliéfy sochára Otakara Španiela podľa návrhu maliara Vratislava Huga Brunnera. Na stredných dverách sú výjavy zo stavebných dejín chrámu, na ľavých zo života sv. Vojtecha, na pravých zo života sv. Václava.

V južnom priečelí chrámu z III. nádvoria je slávnostný vchod tvorený tzv. Zlatou bránou. Je ozdobená unikátnou gotickou mozaikou talianskeho typu s tematikou Posledného súdu s vyobrazením kráľa Karola IV. a jeho štvrtej manželky Elišky Pomoranskej, ktorá je dielom neznámych majstrov z r. 1370 – 1371. Jej unikátnosť spočíva v prevedení mozaiky, na ktorú bolo použitých okolo milióna sklenených dielikov a kamienkov vo viac ako 30 farebných odtieňoch. Súčasťou vchodu je bronzová mreža, zdobená znameniami zverokruhu z r. 1955. Na tejto strane katedrály sa týči južná chrámová veža, ktorú ako nedokončenú po husitských vojnách z r. 1419 dokončili Bonifác Wohlmut a Hans Tirol v rokoch 1560 – 1562. Veža sa tiež nazýva veľká zvonová, pretože je miestom zavesenia najväčšieho českého zvonu „Žigmunda“ z roku 1549 (hmotnosť 18 t, výška 303 cm, dolný priemer 256 cm), patriaceho k najväčším zvonom na svete. [3] Pochádza zo zvonolejárskej dielne Tomáša Jaroša.

Interiér chrámu

[upraviť | upraviť zdroj]
Chór katedrály s vitrážovými oknami

Kaplnke sv. Ludmily (zv. krstnej) dominuje novogotický oltár z r. 1849, ktorý projektoval staviteľ Josef Kranner. Socha sv. Ludmily z carraského mramoru na oltári od sochára Amanuela Maxa pochádza z r. 1845. Nad barokovou krstiteľnicou zo 17. storočia pri južnej strane kaplnky sa nachádza plastika Krst sv. Ludmily od Karla Pokorného (1935). Barokové okno navrhol Max Švabinský na námet Zoslanie Ducha svätého (v r. 1934 – 1935). Max Švabinský je rovnako autorom mozaiky Krst Kristov v Jordáne z r. 1953.

Najvzácnejšími umeleckými dielami kaplnky Božieho hrobu sú na východnej strane umiestnený obraz Pochovávanie Krista od talianskeho majstra z okruhu Michelangela Carravaggia a na západnej stene obraz Svätá Mária Magdaléna od Aurelia Lomiho (okolo r. 1600).

Ústredným miestom Thunovskej kaplnky je oltár s rokokovým nadstavcom zachytávajúcim výjav Anjeli s mŕtvym Kristom z obdobia okolo roku 1600. Na západnej strane kaplnky sa nachádzajú neskorogotické reliéfy sv. Margity a sv. Uršule zo zlateného lipového dreva. V rohu kaplnky sú umiestnené dvere vedúce do kapitulskej knižnice.

Házmburská kaplnka tvorí prízemie veľkej veže. Na stene kaplnky je umiestnený votívny obraz rodiny cisára Ferdinanda II. Habsburského z r. 1631 od Matyáša Mayera. Z kaplnky vedie vstup do veže, k zvonom a k orloju.

V južnom krídle priečnej lode najzaujímavejšími artefaktami je osem pozlátených drevených sôch zemských patrónov v nadživotnej veľkosti od hradčanského rezbára Františka Preissa z r. 1699 (sv. Václav, sv. Ludmila, sv. Vojtech, sv. Žigmund, sv. Ján Nepomucký, sv. Vít, sv. Ivan a sv. Norbert).

Socha sv. Václava

Prvou kaplnkou za priečnou loďou je Svätováclavská kaplnka, ktorá je najvýznamnejšou kaplnkou chrámu. Kaplnka bola postavená Petrom Parléřom na mieste južnej apsidy Václavovej svätovítskej rotundy, v ktorej bolo knieža pochované, v rokoch 1362 – 1367. Kaplnka ako stredisko štátneho svätováclavského kultu, na ktorý kráľ Karol IV. Luxemburský nadväzoval, sa stala najposvätnejším miestom chrámu i celého Pražského hradu. Bola vyzdobená nádhernou výzdobou úmernou svojmu významu a hrala dôležitú úlohu v korunovačných ceremoniáloch. Bola svedkom voľby Ferdinanda I. Habsburského na českého kráľa v r. 1526.

Do kaplnky sa vchádza polkruhovým portálom zdobeným figurálnymi výjavmi Judáša, ktorému diabol vytrháva jazyk, a sv. Petra zapierajúceho Krista z rokov 1370 – 1373. Priamo oproti vchodu sa nachádza ústredný oltár postavený v rokoch 1912 – 1913 architektom Kamilom Hilbertom na pôvodných základoch prvotného svätcovho hrobu. Steny oltára sú zdobené doskami z leštených polodrahokamov. Nad oltárom sa vyníma gotická maľba Kalvárie s kľačiacim Karolom IV. a jeho poslednou manželkou Eliškou Pomoranskou.

Spodný pás stien pod rímsou je obložený viac ako 1300 kusmi polodrahokamov českého pôvodu vsadenými do zlatenej omietky. Priestory medzi nimi sú zdobené cyklom nástenných malieb na tému Utrpenie Krista – dielo neznámeho českého majstra z rokov 1372 – 1373. Na vstupnom pilieri kaplnky je zavesený tabuľový obraz, dielo monogramistu IW z r. 1543, znázorňujúci smrť Václava v Starej Boleslavi.

Na podokennej rímse pri východnej stene stojí opuková svätcova socha, predstavujúca Václava ako ušľachtilého gotického rytiera. Socha so zvyškami pôvodnej polychrómie je dielom kamenárskeho majstra Jindřicha Parléřa z r. 1373. Pozadie sochy tvorí neskorogotická maľba dvoch anjeloch, pridŕžajúcich za postavou sv. Václava plášť.

V juhovýchodnom rohu kaplnky je umiestnené sanktuárium (schránka slúžiaca na uloženie sviatosti oltárnej), napodobujúca vrchol gotickej veže.

V južnej stene kaplnky sú umiestnené kované dvere z r. 1867, vedúce do tzv. Korunnej komory. Plochy stien pod rímsou sú až po klenbu pokryté nástennými maľbami zachytávajúcimi výjavy zo života sv. Václava, práca dielne vedenej Majstrom litoměřickým z r. 1509.

Korunná komora, miesto uloženia českých korunovačných klenotov je trvale uzamknutá od r. 1867 na sedem zámkov. Aby sa do nej mohlo vstúpiť musí sa na jej otvorenie použiť súčasne všetkých sedem kľúčov, z ktorých každý má iného držiteľa: prezident republiky, predseda Poslaneckej snemovne ČR, predseda Senátu ČR, predseda vlády ČR, dekan Metropolitnej kapituly pri sv. Vítovi, pražský arcibiskup a primátor Prahy. Tradícia siedmich kľúčov vznikla po tom, čo v roku 1791 kráľ Leopold II. Habsburský vyhovel žiadosti českých stavov o vrátenie korunovačných klenotov z Viedne do Prahy. Pôvodne boli uložené v korunnom archíve za Svätováclavskou kaplnkou za železnými dverami s piatimi zámkami. Tu sa nachádzali v zvláštnej skrini s dvoma zámkami. Kľúče mali dvaja strážcovia pokladu. Časom sa miesto uloženia klenotov menilo, no tradícia siedmich kľúčov ostala zachovaná dodnes.

V susedstve kaplnky sv. Václava sa nachádza Martinická kaplnka (kaplnka sv. Ondreja), ktorej dominujú nástenné maľby zobrazujúce výjavy zo života sv. Ondreja.

Kaplnka sv. Kríža (sv. Šimona a Júdu a sv. Silvestra) bola založená Matyášom z Arrasu, ale dokončená Petrom Parléřom. Z kaplnky sa zostupuje do podzemia a do kráľovskej hrobky.

V podzemí je dochovávaná krypta sv. Kozmu a Damiána Spytihněvovej baziliky so zvyškami románskych podperných stĺpov.

Posledná úprava kráľovskej hrobky je dielom architekta Kamila Roškota z r. 1928 – 1935. Pozostatky kráľov a členov ich rodín boli umiestnené do nových sarkofágov. Steny i klenbu pokrýva žltozelená mozaika bez ornamentov, na podlahe sú mramorové dosky, ktorých ornament sleduje pôdorys jednotlivých sarkofágov. Hrobka bola slávnostne vysvätená pražským arcibiskupom Karolom Boromejským Kašparom 2.11.1935; posledný antropologický výskum sa konal v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia.

V nadzemnej časti hrobky v chóre pred hlavným oltárom je umiestnené kráľovské mauzóleum, dielo holandského sochára Alexandra Collina z rokov 1566 – 1589. Mauzóleum objednali Maximilián II. a jeho brat Ferdinand, dokončiť ho v r. 1590 dal Rudolf II. Tumba z bieleho mramoru je zdobená na hornej doske ležiacimi postavami cisára a kráľa Ferdinanda I. († 1564), po pravej ruke so synom Maximiliánom II. († 1576) a po ľavej s manželkou Annou Jagelovskou († 1547). Všetci traja sú v nadzemnej časti mauzólea tiež pochovaní. Po stranách náhrobku sa nachádza sedem sošiek anjelov, v nohách Ferdinanda I. socha vzkrieseného Krista. Bočné steny mauzólea sú zdobené medailónmi a poprsiami českých panovníkov s erbami cisárskych krajín. Okolo celého náhrobku je umiestnená vzácna renesančná železná a tepaná mreža, dielo malostranského zámočníka Jiřího Schmidthammera (pred r. 1552)

Z interiéru katedrály

V susedstve kaplnky sv. Kríža sa nachádza kráľovské oratórium, pochádzajúce z konca 15. storočia.

Vo Valdštejnskej kaplnke sú pri stenách umiestnené gotické náhrobníky staviteľov chrámu, Matyáša z Arrasu a Petra Parléřa.

V Kaplnke sv. Jána Nepomuckého (Vlašimskej) sa v novodobom oltári v zasklenej skrini nachádzajú ostatky sv. Vojtecha. Na oltári sa nachádzajú poprsia štyroch českých patrónov – sv. Václava, sv. Víta, sv. Vojtecha a sv. Cyrila – tepané zo striebra. Vpravo pri západnej bočnej stene kaplnky sa nachádza náhrobok arcibiskupa Jana Očka z Vlašimi z r. 1370. Nad jeho náhrobkom sa vynímajú tri gotické, pôvodne polychrómované erby Jána Očka – ako olomouckého biskupa, pražského arcibiskupa a kardinála.

Ďalšou z kaplniek je Saská kaplnka (Sv. ostatkov, Šternberská). V kaplnke sa po stranách nachádzajú opukové gotické náhrobky českých kráľov – Přemysla Otakara I. a Přemysla Otakara II. Na západnej stene kaplnky sú umiestnené fragmenty gotickej nástennej maľby Klaňanie Troch kráľov z okruhu Majstra Theodorika.

V závere chóru sa nachádza kaplnka Panny Márie (cisárska, sv. Trojice) s gotickými náhrobkami – kniežaťa Břetislava I. a Spytihněva II. Oproti kaplnke sa nachádza náhrobný oltár sv. Víta z r. 1640.

Kaplnka sv. Jána Krstiteľa bola po zrútení muriva v r. 1864 novopostavená v r. 1878. V arkádových výklenkoch oltára kaplnky stoja sochy sv. Jána Krstiteľa, Cyrila a Metoda. Pri bočnej stene sa nachádza náhrobok kniežaťa Břetislava II. a Bořivoja II.

Ďalšou z kaplniek je Stará arcibiskupská kaplnka (Pernštejnská) s novogotickým oltárom. V rokoch 1793 – 1899 bola používaná ako pohrebisko pražských arcibiskupov. Pred kaplnkou je umiestnená monumentálna plastika sochára Josefa Václava Myslbeka – pomník arcibiskupa Bedřicha Josefa Schwarzenberga († 1895). Vo výplni medzi arkádami sa nachádza drevorezba znázorňujúca útek zimného kráľa Fridricha V. Falckého po prehratej bielohorskej bitke do Vratislavi v r. 1620.

V kaplnke sv. Anny (Nostickej) sa na stenách nachádzajú maľby zachytávajäce výjavy zo života tejto svätice z r. 1878 – 1880. Ďalším významným umeleckým artefaktom tejto kaplnky je figurálne farebné okno znázorňujúce rodokmeň Panny Márie.

Stará sakristia (kaplnka sv. Michala) obsahuje pôvodnú parléřovskú klenbu s dvoma visutými svorníkmi. Pre kaplnkou sa nachádza baroková spovedeľnica zo 17. storočia. Nad ňou je umiestnená kópia Tizianovho obrazu Kristov príchod do Jeruzalema a obrazy Petra Brandla Kristov krst v Jordáne a Jána Juraja Heringa Navštívenie Panny Márie.

Kaplnka sv. Žigmunda (Černínska) uzatvára rad stredovekých kaplniek. Do jej stien je vsadených viacero náhrobníkov významných kniežat. Na východnej stene kaplnku sa nachádza obrazový cyklus zo života tohto svätca pochádzajúci z konca 18. storočia.

V chóre je dominantným hlavný oltár z opuky z rokov 1868 – 1873 podľa projektu J. Krannera a J. Mockera.

Veľké figurálne farebné okná boli vyhotovené podľa návrhov Maxa Švabinského v rokoch 1946 – 1948. V ľavom, severnom okne Panna Mária so svätováclavskou korunou na hlave, s blahoslavenou Mladou a svätou Ludmilou. dole kľačí knieža Spytihněv II. s modelom románskej baziliky; v spodnej časti okna prvý pražský arcibiskup Arnošt z Pardubíc a Eliška Přemyslovna. Stredné okno predstavuje sv. Trojicu a symbolu evanjelistov. V pravom južnom okne kľačí svätý Václav, dolu v pokľaku Karol IV. s modelom gotického chrámu.

Pod oknami chóru prebieha trifórium, chodba s hrúbkou múru, v ktorej sa nad zamurovanými priechodmi nachádza dvadsaťjeden búst z rokov 1374 – 1385, jedinečný súbor českej gotickej plastiky – diela parléřovskej huty. Sú tu spodobnení členovia panovníckej rodiny Karola IV., pražskí arcibiskupi, riaditelia chrámovej stavby i obaja architekti Matyáš z Arrasu a Petr Parléř.

Poradie portrétnych búst trifória zľava doprava z pohľadu k hlavnému oltáru:

Vnútornému trifóriu zodpovedá vonkajšie s bustami Ježiša Krista, Panny Márie a zemských svätcov. V novej časti chrámu pokračuje trifórium bustami novodobých osobností, ktoré sa zaslúžili o dostavbu katedrály (diela J. Štursu, L. Kofránka, B. Kafku a ďalších).

Nová arcibiskupská kaplnka slúži ako pohrebná kaplnka arcibiskupov od 20. storočia.

Rodová Schwarzenberská kaplnka obsahuje doskový obraz Zmŕtvychvstanie Krista (z r. 1597) a farebné okno Karola Svolinského na námet výjavov z histórie rodu Schwarzenbergovcov.

Poslednou kaplnkou katedrály je kaplnka Bartoňovcov z Dubenína s významnou gotickou archou z obdobia okolo r. 1400 pochádzajúcou zo severného Talianska.

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

V chráme je uložený i tzv. Svätovítsky chrámový poklad, súbor vzácnych starožitností. Najvzácnejším artefaktom pokladu je Trevírska doska z r. 1266, významná zlatnícka práca zdobená drahokamami s ostatkami svätých. Medzi vzácne predmety nachádzajúcich sa v katedrále patrí mramorový náhrobok arcibiskupa Jána Očka z Vlašimi, šesť přemyslovských náhrobkov, strieborný náhrobok sv. Jána Nepomuckého a pomník kardinála Fridricha Schwarzenberga.

Zoznam pochovaných osôb

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie osobnosti pochované v katedrále

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem ostatkov osôb uložených v kráľovskej hrobke a Collinovom mauzóleu sú v katedrále pochované ďalšie významné osobnosti:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Sv. Vít, Václav a Vojtěch - katedrála, Pražská informační služba
  2. ↑ a b c d ŠKODA, Eduard. Pražské svatyně. Praha : Libri, 2002. ISBN 80-7277-098-5. (česky)
  3. ↑ Radio Prag: Die Glocken des Veitsdoms - nach 100 Jahren sind sie wieder komplett

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • AMBROS, August Wilhelm. Der Dom zu Prag. Praha : K. André, 1858. 376 s.
  • BIRNBAUM, Vojtěch. K datování portrétní galerie v triforiu chrámu svatovítského. Praha : s.n., 1930. Shrnutí odborných poznatků o portrétní galerii v triforiu Svatovítského chrámu, na základě kterého byla stanovena doba vzniku soch.
  • EKERT, František. Posvátná místa král. hl. města Prahy. Svazek I. Praha : Dědictví sv. Jana Nepomuckého, 1883. Dostupné online. – kapitola Metropolitní chrám sv. Víta, s. 9 – 77.
  • JEŘÁBEK, Luboš. Chrám a věže svatovítské. Praha : vl.n., 1906..
  • KOŠNÁŘ, Julius. Staropražské pověsti a legendy. Praha : Vincentinum, 1933. Dostupné online. – kapitola O nynějším kostele sv. Víta a jeho památkách, s. 29 – 56.
  • KUTHAN, Jiří; ROYT, Jan. Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2011. 688 s. ISBN 978-80-7422-090-6.
  • KYBALOVÁ, Ludmila. Pražské zvony. Praha: Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1958.
  • PODLAHA, Antonín; ŠITTLER, Eduard. Chrámový poklad u sv. Víta v Praze : Jeho dějiny a popis. Praha : Dědictví sv. Prokopa, 1903.
  • PODLAHA, Antonín; HILBERT, Kamil. Soupis památek historických a uměleckých : Metropolitní chrám svatého Víta. Praha : Česká akademie císaře Františka Josefa I. pro vědy, slovesnost a umění, 1906.
  • PALACKÝ, František. Staří letopisové čeští od roku 1378 do roku 1527. Praha: L. Mazáč, 1941, s. 268.
  • RYBIČKA, Antonín. O českém zvonařství. Praha: Královská česká společnost nauk, 1886.
  • SVÁTEK, Josef. Pražské pověsti a legendy. 2. vyd. Praha: Paseka, Praha 1997 (1. vydání 1883).
  • SUCHÝ, Marek. Solutio Hebdomadaria Pro Structura Templi Pragensis. Stavba svatovítské katedrály v letech 1372-1378. Díl I. Praha: Archeologický ústav AV ČR, 2003.
  • ŠORM, Antonín. Pověsti o českých zvonech. Praha: V. Kotrba, 1926.
  • VLČEK, Pavel, a kol. Umělecké památky Prahy. Pražský hrad a Hradčany. Praha : Academia, 2000. 521 s. ISBN 80-200-0832-2. s. 106 – 107.
  • ZAP, Karel Vladislav. Popis královského hradu, hlavního chrámu u sv. Víta a všech jiných kostelův a světských stavení na Hradčanech v Praze. Praha : Kober, 1868.
  • ZAP, Karel Vladislav. Pražský hlavní chrám sv. Víta, jeho nynější stav a potřeba, aby se již ruka přiložila k dostavění této nejpřednější svatyně v zemi České. Praha : Archaeologický sbor Musea království Českého, 1868. .

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Pražský hrad, Olympia, Praha, 1980
  • Jiří Spěváček: Václav IV., Nakladatelství Svoboda, Praha, 1986
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedrála_svätého_Víta,_Václava_a_Vojtecha&oldid=7879552“