Preskočiť na obsah

Chránená krajinná oblasť Kokořínsko – Máchův kraj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chránená krajinná oblasť
Kokořínsko – Máchův kraj

Mšenské pokličky
KrajinaČesko Česko
RegiónStredočeský kraj
Rozloha410 km²
Dátum založenia1976
SprávaSpráva CHKO Kokořínsko
WebOficiálna stránka
V. Kategória chránených území IUCN

Súradnice: 50° 29' 41” s. š., 14° 32' 3” v. d.

Chránená krajinná oblasť Kokořínsko – Máchův kraj bola vyhlásená v roku 1976[1] ako CHKO Kokořínsko v oblasti, ktorá sa v minulosti nazývala Polomené hory, Dubské skály alebo Dubské Švýcarsko (Daubaer Schweiz).[2][3] K 1. septembru 2014 bola CHKO rozšírená o ďalšiu, nenadväzujúcu časť o rozlohe 136 km² s názvom Máchův kraj, rozkladajúcou sa v severovýchodnom okolí Máchovho jezera.

Chránená krajinná oblasť zaberá rozlohu cca 410 km². Patrí k najkrajším oblastiam Mělnicka, Českolipska, Mladoboleslavska aj celých Čiech. Krajina má kaňonovitý charakter, v severnej časti prechádza do pahorkatiny, sú pre ňu typické pieskovcové skaly, z ktorých mnohé vytvárajú rozličné tvary - skalné previsy, drobné jaskyne, výklenky a rímsy. Polomené hory podobne ako České stredohorie vznikli koncom treťohôr, kedy došlo k rozlomeniu reliéfu a preniknutie čadičovej a znelcovej magmy k zemskému povrchu.

Územné vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými vstupnými bránami CHKO Kokořínsko - Máchov kraj sú mestá Dubá a Doksy, ležiace medzi oboma časťami Chránenej krajinnej oblasti. Ďalej potom Mšeno, ležiace pri jej juhovýchodnom okraji, a Liběchov, ležiace neďaleko CHKO smerom na juhozápad, k neďalekému Mělníku.

Čo sa staršej časti CHKO (Kokořínska) týka, najnavštevovanejšou je jej južná časť, v kaňonovitom údolí a povodí potoka Pšovka, ktorej najcennejšie časti vrátane postranných roklín a niektorých skalných komplexov a hrebeňov v okolí Kokořín a západne a severne od Mšena sú obzvlášť chránené ako prírodná rezervácia Kokořínský dů. Osou juhozápadnej časti CHKO je potok Liběchovka, ktorého údolím po väčšine dĺžky prechádza cesta I/9, turistickými východiskami sú tu napríklad Želízy, Tupadly, Chudolazy alebo Medonosy. V priestore medzi údoliami Liběchovky a Pšovky je niekoľko baní (kaňonovitých údolí obklopených blokmi pieskovcových skál), napríklad Zimořský důl, Truskavenský důl, Šemanovický důl, Sitenský důl, Vidimský důl, Hlboký důl, Střezivojický důl a ďalšie. Vo východnej časti CHKO sú najznámejšími dominantami Houska (blízko prameňov Pšovky) a Vrátenská hora, bližšie k Dubej potom Vysoký vrch a Korecký vrch. Výbežok CHKO smeruje na severozápad od Dubé, až takmer k hraniciam CHKO České středohoří. V tejto časti Kokořínska sa nachádzajú v najvzdialenejšej časti dominanty Ronov (553 m) či Vlhošť, Stříbrný vrch, Husa, bližšie k Dubej potom Kostelecké bory, Martinské stěny a Čap a západne od Dubej Dubová hora.

Pokiaľ ide o novšiu časť chránenej oblasti (Máchův kraj), patrí tu medzi hlavné turistické ciele bezpochyby okolie Máchova jezera, využívané hlavne na rekreačné účely. Nemenej obľúbená je potom zrúcanina hradu Bezděz na rovnomennom kopci, ktorý je svojimi 603 metrami po Vlhošti (613 m) druhým najvyšším vrchom celej CHKO a predstavuje tak spolu so svojim menším "dvojčaťom" Malým Bezdězom výraznú a neprehliadnuteľnú krajinnú dominantu, ktorú je možno za vhodných podmienok zhliadnuť z veľkej časti Čiech. Medzi ďalšie zaujímavé miesta patria Hradčanské stěny v centrálnej časti oblasti - rozsiahle neosídlené územie, ktorému dominujú pieskovcové skaly a rokliny. Za návštevu tiež stojí PP Provodínské kamene s najvyšším vrcholom Lysá skála (419 m) a zrúcaninou hradu Jestřebí. Na území CHKO sa tiež nachádza veľmi významná ornitologická lokalita Novozámecký rybník.

Aj v bezprostrednom okolí CHKO sa nachádza nespočetné množstvo atraktívnych miest: zrúcaniny Helfenburk, Chudý hrádek a Starý Berštejn, malebný kaňon Peklo pri Českej Lípe, Čertovy hlavy u Želízy, hora Ralsko a mnohé ďalšie.

Územie CHKO patrí tiež medzi významné horolezecké lokality. Napríklad len v oblasti Dubských skál bolo opísaných 1221 pieskovcových skalných masívov a veží.[4]

Vznik a opis krajiny

[upraviť | upraviť zdroj]

V treťohorách došlo na mnohých miestach k prienikom sopečných vyvrelín (čadič, znelce, trachyty a iné) ktoré tvoria vrcholky v krajine. Pôsobením eróznych vplyvov bola pieskovcová tabuľa rozčlenená najskôr eróznymi ryhami a postupne hlbokými roklinami a údoliami. Obnažené skalné steny podliehajú selektívnemu zvetrávaniu za vzniku drobných reliéfnych tvarov ako napríklad voštiny, skalné rímsy a lišty, skalné okná, výklenky a jaskyne, vzácnejšie škrapy. V pieskovcoch o nerovnakej odolnosti sa objavujú známe pokrievky. Údolia sú väčšinou bezvodé, jedinými väčšími stálymi tokmi sú potoky Pšovka, Liběchovka, Dolský potok a rieka Ploučnice pretekajúce severovýchodným okrajom územia.

Botanicky je CHKO zaujímavá predovšetkým vďaka inverzným polohám, kedy v údoliach rastú vlhkomilné a podhorské rastliny a na vyššie položených polohách stretneme skôr druhy teplomilné a suchomilné. Z vtákov v údoliach hniezdia niektoré druhy sov a v poslednom čase sa rozšíril krkavec čierny.

V septembri 2014 zachytila fotokamera na území CHKO mláďa vlka obyčajného, čo dokladá opätovné rozmnožovanie vlka obyčajného na území Česka.[5]

Z hľadiska ľudovej architektúry je tu zachovaný rad malebných obcí s drevenicami. Mnohé výklenky v pomerne mäkkom pieskovci boli v minulých dobách upravené na skalné obydlia, ktoré však už boli opustené a chátrajú. Oblasť je predovšetkým využívaná k chalupárskej rekreácii. Dominantou Kokořínska je hrad Kokořín.

História a sídlo CHKO

[upraviť | upraviť zdroj]
Tabuľa vyznačujúca začiatok CHKO

Oblasť je vyhľadávaná českými i nemeckými turistami (do druhej svetovej vojny bola oblasť nemeckojazyčná) už najmenej od polovice 19. storočia. Chránená krajinná oblasť tu bola zriadená výnosom Ministerstva kultúry ČSR č.j. 6.070 / 76 z 19. marca 1976. Spravované územie sa rozprestiera na území troch krajov a niekoľkých okresov, najmä Mělník a Česká Lípa. CHKO Kokořínsko sa skladá z dvoch oblastí - kokořínskej a vlhošťskej.

Správa Chránenej krajinnej oblasti Kokořínsko pri svojom založení sídlila na zámku Mělník a dislokované pracovisko mala v Holanoch u Zahrádek v okrese Česká Lípa.[6] Teraz sídli v meste Mělník, adresa je Slovenská 149, 276 01 Mělník. Mesto Mělník samotné však leží už mimo územia CHKO, asi 7km od jej hranice.

Rozšírenia v roku 2014

[upraviť | upraviť zdroj]

Od novembra 2009 Správa CHKO Kokořínsko a Ministerstvo životného prostredia ČR predjednávali s obcami zámer rozšírenia CHKO z 272km² na cca 420km², o juhozápadnú časť Českolipska od Novozámeckého rybníka pri obci Záhradky až k Bělej pod Bezdězem vrátane časti bývalého vojenského priestoru Ralsko. Ako hlavný dôvod je uvádzaný výskyt mnohých vzácnych druhov živočíchov a rastlín. Proti zámeru sa na jeseň 2009 kvôli komplikáciám a obmedzeniam, ktoré by to znamenalo pre rozvoj územia, postavili Zákupy a Doksy, starosta Ralsko sa vyjadril ústretovejšie. V novembri 2009 ministerstvo predpokladalo uverejnenie zmeny do konca roka 2010.[7] Zastupiteľstvá obcí Doksy, Mimoň a Zákupy prijali v roku 2010 zamietavé stanoviská, Ralsko malo čiastkové pripomienky, napríklad vylúčenie sídliska z CHKO. Starosta Doks nevylúčil, že by zastupiteľstvo s rozšírením súhlasilo, ak by dostalo záruky, že rozšírenie neuškodí rekreačnej prevádzke na Máchovom jazere a miestnym podnikateľom. Starostka Zakúp medzi hlavnými námietkami uviedla zvýšenie byrokracie pre obyvateľov napríklad pri stavebných úpravách domov.[8] Negatívne stanovisko vyjadrili aj obce Jestřebí a Bělá pod Bezdězem.[9] Záhradky nesúhlasili preto, že v časti Karas je uvažované s výstavbou rodinných domov.[9] Rokovania s nesouhlasiacimi obcami väčšinou skončili kompromisom, napríklad preradením niektorých území (napr. Máchova jazera s plážami) do nižšieho pásma ochrany alebo vybratím z navrhovaného CHKO.[9] Jestřebí malo podmienku, aby ochranári vyčistili Robečský potok a vyňali z ochrany územie pre cestný obchvat do Provodína.[9] V júni 2011 ministerstvo písalo o zámere rozšírenia o časti Stredočeského a Libereckého kraja o rozlohe 139km², pričom minister Tomáš Chalupa vyhlásil, že zámer má jeho podporu aj podporu väčšiny zo starostov obcí Ralsko, Doksy, Mimoň, Česká Lípa, Bělá pod Bezdězem, Bezděz, Provodín, Jestřebí a Zahrádky, s ktorými sa minister stretol.[10]

Rozšírenie bolo schválené vládou 9. apríla 2014 s účinnosťou od 1. septembra 2014, nová chránená krajinná oblasť sa volá "CHKO Kokořínsko - Máchův kraj".[11]

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

V čase svojho založenia (1976) mala administratíva CHKO na starosti dve maloplošné chránené územia - Štátnu prírodnú rezerváciu Kokořínska baňa a Chránený prírodný výtvor Špičák u Střezivojic. A tiež jeden náučný chodník - Kokořínská rokle.[12]

Teraz je tu celý rad prírodne cenných miest chránených ako maloplošné chránené územia (MCHU) - prírodné rezervácie (PR) a prírodné pamiatky (PP). Niektoré územia v starostlivosti CHKO sú mimo Kokořínsko, napr. V okresoch Nymburk a Kolín.

Národné prírodné rezervácie (NPR)

[upraviť | upraviť zdroj]

Národné prírodné pamiatky (NPP)

[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné rezervácie (PR)

[upraviť | upraviť zdroj]

Mokrade Liběchovky a Pšovky sú zapísané na zoznam medzinárodne chránených mokradí podľa Ramsarského dohovoru.

Prírodné pamiatky (PP)

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne dedičstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka zachovanej ľudovej architektúre získali niektoré dediny status dedinská pamiatková rezervácia (Dobřeň, Olešno, Nosálov, Nové Osinalice, Lhota u Zátyní a Žďár), iné dedinská pamiatková zóna (Brocno, Tubož, Bukovec, Střezivojice, Jestřebice, Vidim, Lobeč, Sitné). V mestách Dubá a Mšeno na Kokořínsku bola vyhlásená mestská pamiatková zóna.

Dopravná obslužnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Železničné trate centrálnou časťou Kokořínska neprechádzajú. Po južnom okraji CHKO vedú Trať 076 z Mělníka do Mladej Boleslavi (turisticky zaujímavé sú stanice Lhotka u Mělníka, Nebužely a Mšeno) a trať 072 z Lysej nad Labem do Ústí nad Labem cez Liběchov a Štětí. Severným okrajom prechádza Trať 087 z Českej Lípy do Lovosic (v blízkosti CHKO sa nachádzajú stanice Blíževedly, Kravaře v Čechách a Stvolínky). Medzi oboma časťami CHKO potom prechádza Trať 080 medzi Českou Lípou a Mladou Boleslavou. Po časti severnej hranice oblasti potom vedie Trať 086 z Českej Lípy do Liberca.

Kokořínskom prechádza cesta I / 9 z Prahy na sever cez Mělník a Dubú na Českú Lipu. Medzi oboma časťami CHKO prebieha cesta I / 38 medzi Mladou Boleslavou a Jestřebím, kde sa napája na vyššie zmienenú cestu I / 9. Po východnom okraji CHKO vedie cesty II / 273 v smere Mělník - Mšeno - Doksy, vo Mšene z nej odbočuje cesta II / 259 na Dubú. U Dubej je CHKO preťatá západovýchodnom smerom cestou II / 260 od Ústí nad Labem (Úštěk - Tuhaň - Dubá) Z Dubej potom v tom istom smere pokračuje cesty II / 270 na Doksy, odkiaľ ďalej vedie na Mimoň a tým pretína časť CHKO Máchov Kraj. Cesta 260 z juhozápadnej strany lemuje aj severnú časť CHKO a v Tuhani sa k nej pripája cesty II / 269, ktorá oblasť napája na Litoměřice a Lovosice. Na severe medzi Kokořínskom a Českým stredohorím súbežne so železničnou traťou 087 prechádza aj cesty II / 15 Litoměřice - Záhradky. Z ciest III. triedy stojí za zmienku predovšetkým cesty II / 25931 z Lhotky u Mělníka okolo hradu Kokořín a cez Vojtěchov do Mšena-Raja.

Medzimestské autobusy na trase cesty č. 9 (Liběchov, Želízy, Tupadly, Medonosy, Dubá) prechádzajú pomerne často, nie všetky však v menších obciach po trase zastavujú. Celkom dobré medzimestské autobusové aj železničné spojenie s Mělníkom a Mladou Boleslavou má mesto Mšeno, cez krajskú hranicu medzi Mšenom a Duboú (cesta II / 259) však verejná doprava prakticky neexistuje. Miestne linky do väčších obcí na Kokořínsku fungujú dobre vo všedné dni.[13] V oblasti Mšenska a Kokořínska zaisťuje miestnu obslužnosť prevažne v pracovných dňoch Minibusová linka dopravcu Kokořínský SOK, vlastneného zväzkom obcí.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Česká republika – Stručný turistický průvodce. Cheb: Music. Kapitola Kokořínsko, s. 221. ISBN 80-85925-12-5.
  2. ↑ Richard Grégr: Kokořínsko aneb Polomené hory, Hospodárske noviny, 28. 7. 2004. "Území se nazývá Polomené hory, Dubská pahorkatina či Dubské Švýcarsko – podle městečka Dubá, ležícího téměř ve středu. Chráněná krajinná oblast Kokořínsko je to pro ochránce přírody. "
  3. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Máchův kraj. Praha: Olympia. Kapitola Horopisné členění, s. 10.
  4. ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Dubské skály. Kokořínsko a přilehlé oblasti. 1.. vyd. Litoměřice: Vod-ka. ISBN 80-239-5407-5.
  5. ↑ Vlci jsou zpět: fotopast u Máchova jezera zachytila mládě [online]. Česká televize, [cit. 2014-09-03]. Dostupné online.
  6. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území v České republice. Praha 3: Informatorium. Kapitola CHKO Kokořínsko, s. 57. ISBN 80-85368-13-7.
  7. ↑ Radmila Pokorná: Chránená oblasť Kokořínsko sa rozšíri o polovicu. Obce proti tomu protestujú, Českolipsko denník, 7. 11. 2009
  8. ↑ obce z okolia Máchova jazera nechcú rozšírenie CHKO Kokořínsko, ČT24, 2. 2. 2010
  9. ↑ a b c d Radmila Pokorná: Nebudeme rozhodovať od stola[nefunkčný odkaz], Českolipsko denník, 21. 6. 2011, odpis na webe Ministerstva životného prostredia
  10. ↑ Minister Chalupa: Rozšírenie CHKO Kokořínsko má moju podporu, Ministerstvo životného prostredia, Michaela Jendeková, tlačové oddelenie MŽP, Parlamentné listy, 22. 6. 2011
  11. ↑ Tiskové oddělení MŽP. Do Máchova kraje se vrátil vlk. Vláda dnes schválila rozšíření CHKO Kokořínsko o Dokesko [online]. Ministerstvo životního prostředí, 2014-04-09, [cit. 2014-04-14]. Dostupné online.
  12. ↑ Chránené územia v Českej republike, str. 58
  13. ↑ NOVOTNÁ, Mgr Daniela. Kokořínsko. Praha 1: Olympia a.s.. Kapitola Turistická část, s. 23. ISBN 80-7033-843-1.

Súvisiace články

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chráněná krajinná oblast Kokořínsko – Máchův kraj na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chránená_krajinná_oblasť_Kokořínsko_–_Máchův_kraj&oldid=7697471“