Christian August Saský

	Christian August Saský
	kardinál Svätej rímskej cirkvi; arcibiskup ostrihomský
Štát pôsobenia	Uhorsko
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
	20. január 1707 – 23. august 1725
Predchádzajúce funkcie
	Arcibiskup-koadjútor ostrihomský (1701 – 1707); Biskup győrsky (1696 – 1707);
Biografické údaje
Narodenie	9. október 1666; Moritzburg, Sasko
Úmrtie	23. august 1725 (58 rokov)
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Biskup
Svätiteľ	Leopold Kolonič; arcibiskup ostrihomský
Kardinál
Menovanie	17. máj 1706 (39 rokov); Klement XI.
Odkazy
	Christian August Saský na catholic-hierarchy.org angl. ; Christian August Saský
	Vatikánsky portál; Biografický portál

Christian August Saský (* 9. október 1666, Moritzburg - † 23. august 1725, Regensburg) bol saské knieža, uhorský prímas-kardinál (od r. 1707) a ostrihomský arcibiskup.

Život a kariéra

Pochádzal z protestantskej rodiny sasko-zeitského kniežaťa Mórica, ktorý bol príslušníkom bočnej kráľovskej línie Wettinovcov, a jeho druhej manželky Doroty Márie Sasko-Wiemarskej. Sprvu si vybral vojenskú kariéru a už ako dvadsaťročný sa zúčastnil na protitureckých bitkách (o. i. sa podieľal na oslobodení Budína).

Jeho ďalšia životná dráha začala prestúpením na katolícku vieru; vzápätí nato sa stal kňazom. Potom už jeho cirkevná kariéra rýchlo napredovala. V roku 1695, potom ako sa presťahoval do Uhorska, sa stal győrskym biskupom. V roku 1701 bol menovaný za arcibiskupa-koadjútora ostrihomského, 17. mája 1706 bol pápežom Klementom XI. menovaný za kardinála. Po smrti arcibiskupa Leopolda Koloniča sa ujal úradu ostrihomského arcibiskupa 20. januára 1707.^[1] Bol jediným cudzincom, ktorý sa stal ostrihomským arcibiskupom.

V roku 1714 dosiahol hodnosť nemeckého ríšskeho kniežaťa, pre seba, aj ako pre všetkých jeho nástupcov v úrade ostrihomského arcibiskupa.^[2] Posledné roky života prežil s podlomeným zdravím v kláštore pavlínov v Marianke. Zomrel v Regensburgu v auguste roku 1725 v čase konania ríšskeho snemu, na ktorom sa osobne zúčastňoval.

Christian August a Bratislava

K jeho veľkým zásluhám počas pôsobenia vo funkcii ostrihomského arcibiskupa bola aktívna účasť na potláčaní morovej epidémie, ktorá vypukla v Uhorsku na konci roka 1712. Na pamiatku potlačenia morovej nákazy postavili, aj za jeho finančnej pomoci, v roku 1713 na Rybnom námestí v Bratislave morový stĺp, na ktorom je arcibiskupovo meno zvečnené.

22. mája 1712 korunoval v prešporskom Dóme svätého Martina za uhorského kráľa Karola III. a o dva roky neskôr, 18. októbra 1714, za uhorskú kráľovnú aj jeho manželku Alžbetu Kristínu.

Christian August Saský je pochovaný v krypte Katedrály svätého Martina. Jeho osobnosť pripomínala náhrobná doska v dóme, ktorú mu dala zhotoviť jeho rodina ešte v roku úmrtia. Náhrobok vyhotovil viedenský sochár Adolf Konrad von Albrecht podľa návrhu známeho architekta Josefa Emanuela Fischera z Erlachu. Náhrobok sa však nedochoval, pretože padol za obeť Heillerovej regotizácii dómu v druhej polovici 19. storočia. Náhrobok vtedy rozobrali a strednú časť - reliéf s portrétom arcibiskupa - preniesli do kostola klarisiek; dnes je však aj tento reliéf nezvestný.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christian August Saský

Referencie

↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-12-12, [cit. 2014-07-02]. Stránka Christian August Cardinal von Sachsen-Zeitz †. (angl.)
↑ ROSDY, Pál. hercegprímás. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-12-27]. Dostupné online. (maď.)

Zdroje

A. Špiesz, Bratislava v 18. storočí, Tatran, Bratislava, 1987
I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca Leopold Karol Kolonič	arcibiskup ostrihomský 1707 – 1725	Nástupca Imrich Esterházi

[CH-Sachsen-Zeitz-1] CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-12-12, [cit. 2014-07-02]. Stránka Christian August Cardinal von Sachsen-Zeitz †. (angl.)

[2] ROSDY, Pál. hercegprímás. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-12-27]. Dostupné online. (maď.)

[1]

[2]