Chromatín

Chromatín (chromatinum) je vláknitá substancia vyskytujúca sa v bunkovom jadre, zložená z DNA, histónov, RNA a nehistónových bielkovín. Predstavuje hlavnú zložku chromozómov.

Chromatín má niekoľko stupňov zloženia. Dvojitý helix (dvojitá skrutkovica) DNA spolu s bielkovinami tvorí nukleozómy. Nukleozóm obsahuje reťazec DNA dlhý približne 150 bázových párov (u človeka 146 bp) navinutý na jadro tvorené zo 4 druhov histónových bielkovín, nazývané taktiež histónový oktamér. Medzi nukleozómami sa nachádza spojovacia DNA o dĺžke okolo 50 bp. Nukleozómy a spojovacie DNA sa ukladajú špecifickým, cikcakovitým spôsobom, tvoriac solenoid, ktorý má priemer 30 nm a preto je niekedy označovaný menom vlákno 30 nm. Solenoid sa ukladá do kľučiek, z ktorých sa skladajú chromatídy.

Chromatín sa môže zakrúcať a odkrúcať, spôsobujúc zmenu zloženia štruktúry chromozómov. Z pohľadu na špiralizáciu (kondenzáciu) rozlišujeme: menej skondenzovaný, geneticky aktívny chromatín – euchromatín a zvyčajne geneticky neaktívny skondenzovaný chromatín – heterochromatín – so silne skrútenými, skondenzovanými vláknami. Stupeň kondenzácie chromatínu odohráva rolu v kontrole expresie génov. Tvorba heterochromatínu je zviazaná s nízkym stupňom acetylácie histónov a vysokým stupňom metylácie DNA a taktiež metyláciou lyzínu 9 v históne H3. Bielkovinou, ktorá ma veľký význam v procese heterochromatizácie je HP1. Tá vlastní chromodoménu, ktorá má schopnosť viazať sa so zmetylovanými histónami.

Medzi významnejšie bielkoviny spojených s heterochromatínom patria: HP1 a Sir3. Naopak bežné bielkoviny pôsobiace s euchromatínom sú: HMGB1, HMGB2, HMGN1, HMGN2.

Chromatín (najmä v povrchových vrstvách bunky) sa ľahko farbí zásaditými farbivami – bazofilne.

Po prvý raz názov chromatín použil Walter Fleming v roku 1882.

Bibliografia

Piotr Węgleński (red) Genetyka molekularna, wydanie 2 poprawione Wyd. PWN Varšava 2006

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chromatyna na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).