Preskočiť na obsah

Chronica Hungarorum (1473)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kronika Uhrov, Budínska kronika
Chronica Hungarorum finita Budae Anno Domini MCCCCLXXIII in vigilia penthecostes per Andream Hess

Tlačená verzia Budínskej kroniky z 5. júna 1473 z tlačiarne Andrása Hessa. Prvá tlačená kniha v Uhorsku.

Autor neznámy
Pôvodný jazyk latinčina
Krajina vydania Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu 1308  – 1342
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner kronika

Chronica Hungarorum (iné názvy: Kronika Uhrov, trochu nepresne aj: Budínska kronika, celým menom Chronica Hungarorum finita Budae Anno Domini MCCCCLXXIII in vigilia penthecostes per Andream Hess) je tlačená stredoveká uhorská kronika, vytlačená v roku 1473. Je to prvá tlačená kniha v Uhorsku. Obsahuje text rukopisnej latinskej kroniky zo 14. storočia, ktorá sa bežne nazýva Budínska kronika.

Autorom je András Hess, vytlačil ju v svojej kníhtlačiarni v Budíne. Pozostáva zo 67 listov. Vytlačená bola v asi 240 exemplároch. Zachovalo sa 10 exemplárov, nachádzajú sa napr. v Budapešti, v Prahe, v Lipsku, vo Viedni, v Paríži a v Petrohrade.

Opisuje dejiny Uhorska po korunováciu Mateja Korvína. V súvislosti so zánikom Veľkej Moravy obsahuje aj tzv. bájku o bielom koňovi, ktorá sa stala základom tzv. podmaniteľskej teórie.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]