Chválkovice

Poloha v rámci Olomouca

Chválkovice (nem. Chwalkowitz) sú bývalá moravská obec, súčasná mestská štvrť a katastrálne územie štatutárneho mesta Olomouca. Nachádza sa severovýchodne od centra mesta. V roku 2011 tu žilo 2 318 obyvateľov v 535 domoch.

Obec bola k 23. aprílu 1919 spolu s ďalšími ôsmimi obcami a dvoma mestami pripojená k Olomoucu vytvárajúc Veľký Olomouc.

Dejiny

Kostol sv. Barbory na Selskom námestí

Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z rokov 1220 (Squalcowiz) a 1228 (Kwalkowiz). Vtedy obec patrila velehradskému kláštoru, ale už v roku 1287 ju získalo ako tzv. komorný statok olomoucké biskupstvo, ktorému patrila až do roku 1850, kedy vznikli obecné samosprávy a Chválkovice sa osamostatnili. Po roku 1778 bola povinnosť roboty nahradená peňažnými odvodmi a miestny veľkostatok bol rozparcelovaný medzi tunajších osadníkov. Pôvodná kaplnka sv. Urbana bola v roku 1667 prestavaná na kostol sv. Barbory, ktorý sa v roku 1855 stal centrom novej farnosti. Význam obce zvýrazňovala aj existencia starej školy, do ktorej chodili nielen chválkovické deti, ale i deti z okolia. Budovanie olomouckej pevnosti sa obce dotklo len nepriamo a to tak, že v roku 1857 bol priamo pri jej zástavbe postavený dodnes zachovaný fort č. II a o niekoľko rokov neskôr na juhovýchode ešte dva ďalšie, ktoré sa však nezachovali do dnešného dňa.

Chválkovice sa stali pre Olomouc dôležitými, keď tu bola v roku 1889 dokončená parná vodáreň, ktorá cez vodojem na Tabulovom vrchu začala mestu dodávať prvú kvalitnú vodu. Roku 1906 Chválkovice získali poštu a v roku 1910 bola obec elektrifikovaná. Priemysel tu nebol silný, okrem mlynu tu fungovala len cukrárska výroba TOKO a povrazárna Tobias a Steipe. Pôsobilo tu ale niekoľko spolkov, vzhľadom k národnostnému zloženiu len českých, napríklad Slovanský robotnícky spolok, čitateľsko-spevácky spolok Jaroslav, Sokol, DJT, Orel alebo osvetový spolok Jeroným s ochotníckym divadlom.

Dňa 23. apríla 1919 vznikol Veľký Olomouc a Chválkovice sa stali jeho súčasťou. O štyri roky neskôr podala skupina občanov návrh na opätovné osamostatnenie obce, ale bol vládou zamietnutý. Keď sa obec pripojila k Olomoucu, bola do nej zavedená mestská kanalizácia a začalo fungovať pravidelné autobusové spojenie s centrom mesta. Počas 60. a 70. rokov 20. storočia sa v katastri obce pri rieke Bystřice smerom na Bělidla začal viac rozvíjať priemysel.

Vývoj Chválkovíc podľa ščítaní ľudu

Rok	1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930
Obyvateľov	798	941	1433	1898	2310	2334	2804
Domov	93	99	141	180	217	222	325
Rok	1950	1961	1970	1980	1991	2001	2011
Obyvateľov	2721	2418	2543	2339	2173	2266	2318
Domov	428	?	459	446	453	484	535

Pamätihodnosti

• kostol sv. Barbory
• fort č. II. pevnosti mesta Olomouca
• vodáreň v Chválkoviciach, jediná dochovaná parná vodáreň v Česku, kultúrna a technická pamiatka
• kríže, pomníky, sochy, reliéfy a ozdobné portály gazdovských domov,

Pozri aj

• Olomouc
• Veľký Olomouc

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chválkovice

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chválkovice na českej Wikipédii.