Circumcellioni

Circumcellioni^[1]^[2] (lat. circumcelliones)^[3] alebo agonistici^[4] boli skupiny extrémistických donatistov charakterovo blízke banditom, ktoré pôsobili na africkom vidieku, najmä v Numídii v 4. a 5. storočí. Boli to náboženskí fanatici žijúci asketickým, či mníšskym spôsobom života. Patrili k šíriteľom donatizmu na vidieku, chodievali od domu k domu a šírili ich náuku. Nebránili sa násilnostiam ani samovraždám, túžili po mučeníckej smrti. Boli nazvaní aj bojovníci. Ozbrojení boli zvyčajne palicami. Útočili s bojovým pokrikom Deo laudes a palicovali katolíkov alebo vyberačov daní. Často útočili aj na katolícke kostoly a katolícky klér. Podľa kresťanského spisovateľa a svätca Optáta ako odozvu na edikt cisára Konštantia II. konfiškujúci majetky donatistov zinscenovali rebéliu roľníkov v roku 340. Opakované nájazdy circumcellionov pod vedením Axida a Fasira znepokojili časť ich spoločenstva, ktorá požiadala vojenský zákrok generála Taurína, ktorý circumcellionov pri Ottave v Numídii rozdrvil, avšak i tak zostali vplyvnou silou ešte na dlhý čas.^[3]^[5]

Ich meno pochádza z latinského circum cellae, pretože sa zdržiavali blízko roľníckych potravinových skladov (špajzí), alebo kostolov, ktoré zachovávali hroby mučeníkov.^[3] Katolíci k výrazu pridávali aj slová rusticorum vagabantur (vagabundi). Oni samotní sa nazývali Kristovými bojovníkmi milites Christi či agonistici.^[4]^[5]^[6]

Referencie

↑ BLAŠČÍKOVÁ, Andrea. Augustínov postoj v kauze prenasledovania donatistov: Dve otvorené otázky. Philosophica Critica (Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), roč. 2, čís. 1, s. 33 – 47. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 1339-8970.
↑ Pohanstvo a kresťanstvo. Zborník z konferencie usporiadanej 5.-6. II. 2003 v Banskej Bystrici.. Ed. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. 1. vyd. Bratislava : Chronos, 2004. 320 s. ISBN 80-89027-12-1. S. 53.
↑ ^a ^b ^c PIGULA, Juraj. Vznik, pád a problém donatizmu. Verba Theologica (Ružomberok: Katolícka Univerzita v Ružomberku), roč. 9, čís. 2, s. 21 – 32. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 2644-4844.
↑ ^a ^b Dr. Jozef Špirko: Cirkevné dejiny (1943) [online]. a-repko.sk, [cit. 2020-01-20]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Circumcellions, In:CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 247.
↑ Donatus and Donatism. In: WACE. Dictionary of Christian Biography and Literature. Ed. William C. Piercy. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 1565630572, 978-1565630574. S. 442 – 450.

Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[:4-1] BLAŠČÍKOVÁ, Andrea. Augustínov postoj v kauze prenasledovania donatistov: Dve otvorené otázky. Philosophica Critica (Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), roč. 2, čís. 1, s. 33 – 47. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 1339-8970.

[2] Pohanstvo a kresťanstvo. Zborník z konferencie usporiadanej 5.-6. II. 2003 v Banskej Bystrici.. Ed. Rastislav Kožiak – Jaroslav Nemeš. 1. vyd. Bratislava : Chronos, 2004. 320 s. ISBN 80-89027-12-1. S. 53.

[:6-3] PIGULA, Juraj. Vznik, pád a problém donatizmu. Verba Theologica (Ružomberok: Katolícka Univerzita v Ružomberku), roč. 9, čís. 2, s. 21 – 32. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 2644-4844.

[:8-4] Dr. Jozef Špirko: Cirkevné dejiny (1943) [online]. a-repko.sk, [cit. 2020-01-20]. Dostupné online.

[:CD2-5] Circumcellions, In:CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 247.

[6] Donatus and Donatism. In: WACE. Dictionary of Christian Biography and Literature. Ed. William C. Piercy. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 1565630572, 978-1565630574. S. 442 – 450.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]