Preskočiť na obsah

Claudio Graziano

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Claudio Graziano
taliansky generál
taliansky generál
Narodenie 22. november 1953
Turín, Taliansko
Úmrtie 17. jún 2024 (70 rokov)
Rím, Taliansko
Alma mater Škola aplikovaných vojenských štúdií
Štátne občianstvo Taliansko
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily Taliansko Ozbrojené sily Talianska
Hodnosť Generál
Funkcia Náčelník Generálneho štábu Talianskej armády
Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky
Predseda Vojenského výboru Európskej únie
V službe 1974 – 2024
Velil horský prápor „Susa“
2. horský pluk v Cuneo
Horská brigáda „Taurinense“
misia UNIFIL
Účasť v bojoch
Vojny ISAF
UNIFIL

Claudio Graziano (* 22. november 1953, Turín, Taliansko – † 17. jún 2024, Rím)[1][2] bol taliansky generál.

Od 6. novembra 2018 bol predsedom Vojenského výboru Európskej únie.[3] V rokoch 2015 - 2018 bol náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky.[4]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Claudio Graziano v rokoch 1972 až 1976 absolvoval vojenskú akadémiu a Školu aplikovaných vojenských štúdií. Dôstojníkom pechoty sa stal v roku 1974. Svoje vojenské pôsobenie začal ako veliteľ čaty v horskom prápore. Od roku 1980 pôsobil v brigáde „Tridentina“ kde velil delostreleckej a pechotnej rote. Od roku 1987, po povýšení na majora, pracoval na Generálnom štábe v Ríme. V júni 1992 sa stal veliteľom horského práporu „Susa“ a zúčastnil sa s ním operácie UNOMOZ v Mozambiku. Od konca roku 1993 opäť pracoval na Generálnom štábe. V roku 1996 bol ako plukovník ustanovený za veliteľa 2. horského pluku v Cuneo. Od roku 1998 viedol plánovanie a politiku na Generálnom štábe. V roku 2001 bol vymenovaný za pridelenca obrany Talianska v Spojených štátoch.[4] Do prvej generálskej hodnosti, brigádny generál, bol povýšený v roku 2002.[4]

Po návrate zo zahraničia od augusta 2004 do februára 2006 velil horskej brigáde „Taurinense“, zároveň bol od júla 2005 do februára 2006 veliteľom Medzinárodnej brigády v Kábule v rámci misie ISAF. Od marca 2006 bol zástupcom veliteľa pre operácie na Spojenom štábe pre operácie. 19. januára 2007 bol menovaný za veliteľa misie UNIFIL v Libanone.[4] Nahradil francúzskeho generálmajora Alaina Pellegriniho, ktorý post opustil 17. februára 2007. Graziano misii velil do 29. januára 2010. K 1. januáru 2010 bol povýšený na generálporučíka a po kratšom pôsobení na Ministerstve obrany bol 14. októbra 2011 vymenovaný do funkcie náčelníka Generálneho štábu Talianskej armády. Vo funkcii pôsobil od 6. decembra 2011.[5]

V roku 1997 absolvoval United States Army War College. Má dva magisterské tituly z humanitných vied z Katolíckej univerzity v Ríme a zo strategických vojenských vied.[4][5]

Do funkcie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Talianskej republiky bol menovaný 24. decembra 2014 s účinnosťou od 28. februára 2015. V rovnaký deň sa stal generálom.[4] V tejto funkcii uskutočnil aj oficiálnu návštevu Slovenska.[6] Funkciu vykonával do roku 2018.

Na zasadnutí v novembri 2017 ho Vojenský výbor Európskej únie zvolil za svojho ďalšieho predsedu.[7] Výboru predsedal od 6. novembra 2018.[3] V tejto funkcii navštívil 18. júla 2019 Slovensko.[8]

17. júna 2024 bol Graziano nájdený mŕtvy na následky strelného poranenia vo svojom dome v Ríme. Na mieste bol nájdený list na rozlúčku venovaný svojej manželke, ktorá zomrela v predchádzajúcom roku. V liste uviedol, že po jej smrti stratil zmysel života (taliansky: "una mancanza di senso nella [sua] vita"). Vzhľadom na jeho minulosť v talianskej armáde a úlohu, ktorú zastával ako prezident vojenských lodeníc Fincantieri v Terste, sa začalo vyšetrovanie jeho smrti. Medzi skúmanými hypotézami bolo aj podnecovanie k samovražde zo strany zahraničných tajných agentov.[9]

Graziano zohral kľúčovú úlohu pri posilňovaní európskej obrany, ktorá podľa neho mohla pôsobiť odstrašujúco alebo aj prispieť k deeskalácii narastajúceho konfliktu medzi západnými krajinami a Ruskom.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ NATO. General Claudio Graziano [online]. NATO, rev. 2017-06-06, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online.
  2. ↑ Fincantieri, è morto il presidente Claudio Graziano [online]. 17 giugno 2024. Dostupné online.
  3. ↑ a b European Union Military Committee (EUMC) [online]. eeas.europa.eu, [cit. 2019-08-31]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f General Claudio Graziano [online]. Ministero della Difesa, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ a b MAJOR GENERAL CLAUDIO GRAZIANO APPOINTED AS FORCE COMMANDER OF UNITED NATIONS INTERIM FORCE IN LEBANON (UNIFIL) [online]. Organizácia Spojených národov, 2007-01-23, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online.
  6. ↑ Taliansky náčelník Generálneho štábu navštívil Taktické krídlo Sliač [online]. Ozbrojené sily SR, 2018-04-11, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online. Archivované 2018-04-21 z originálu.
  7. ↑ European Union Military Committee (EUMC), EU Chiefs of Defence, 6-7/11/2017 [online]. consilium.europa.eu, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online.
  8. ↑ GAZDAGH, rtm. Mgr. Štefan. Návšteva predsedu Vojenského výboru Európskej únie na Slovensku [online]. Ozbrojené sily SR, 2019-07-18, [cit. 2019-08-31]. Dostupné online.
  9. ↑ Redazione di Rainews. Addio al presidente di Fincantieri. Aveva 70 anni [online]. rainews.it, 2024-06-17, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
  10. ↑ GRIGNETTI, Francesco. L’ultima intervista a Claudio Graziano: “L’Europa della difesa può contribuire alla de-escalation" [online]. lastampa.it, 2024-06-17, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Claudio_Graziano&oldid=7871237“