Claudius Claudianus

Claudius Claudianus (369-404) bol rímsky básnik pôsobiaci na dvore cisára Honoria a neskôr pod ochranou jeho barbarského dvorského ministra Stilichona. Na rozdiel od väčšiny básnikov svojej doby, ktorý patrili k rímskej senátorskej aristokracii a zaoberali sa literárnou tvorbou ako voľnočasovou kratochvíľou, bol Claudianus, pôvodom Grék z Alexandrie, profesionálny básnik, ktorý sa živil svojim literárnym nadaním. Jeho poézia sa výrazne líši od nezáväznej, vysoko sofistikovanej ale k dobovým problémom hluchej tvorby rímskej šľachty. Claudianov talent mu získal uznanie a podporu mocných osobností doby, ktorý si udržal až do konca svojho života, a bol svojimi súčasníkmi považovaný za jedného z najväčších literárnych géniov svojej doby.

Život

Claudianova sľubná kariéra sa začala roku 395, kedy básnik po prvý raz navštívil Rím. Vydarenými oslavnou básňou na dvoch zo svojich patrónov, konzulov Probina a Olybria (Panegyricus dictus Probino et Olybrio consulibus, Panegyrik vyslovený na konzulov Probina a Olybria), si získal pozornosť cisárskeho dvora, predovšetkým vtedy všemocného najvyššieho veliteľa rímskych vojsk v Západorímskej ríši, barbara vandalského pôvodu Stilichona. Za jeho literárnu činnosť mu boli postupne udeľované všemožné pocty vrátane vlastnej sochy na fore (400), titulu vir illustris a bohatej nevesty vybratej Stilichonovou manželkou Serenou. Na základe chýbajúcich zmienok o udalostiach po roku 404 v básnikovej tvorbe sa predpokladá, že zomrel okolo tohto roku.

S Claudianovou osobnosťou sa spájajú ešte dva rozporuplné informácie, a to, že, hoci jeho rodným jazykom bola gréčtina, po príchode do Ríma skladal verše iba v latinčine, a to s najväčším majstrovstvom. Grécky vytvoril iba jedinú skladbu v ranom období, Gigantomachia (Zápas gigantov), z ktorej sa dochovali dva krátke fragmenty. Čo je ešte zaujímavejšie, Claudius Claudianus, napriek tomu, že tvoril pre a oslavoval kresťanského cisára a jeho kresťanských úradníkov, sám zostával až do smrti „obzvlášť tvrdošijný pohan“ (paganus pervicacissimus, takto ho charakterizuje historik Paulus Orosius). Jeho dielo je predchnuté až mystickou aurou pohanských mystérií, ku ktorým mal z Orientu pochádzajúci Claudianus prirodzene blízko. Claudianov pohanský elán ostro kontrastuje s umierneným konzervatívnym pohanstvom rímskej aristokracie, prípadne s jej otvoreným agnosticizmom, kedy sa akoby vyčerpala všetka energia, ktorú vyššie vrstvy mohli vložiť do upadajúceho rímskeho náboženstva.

Dielo

Claudianovu tvorbu možno rozčleniť do troch skupín:

básne týkajúce sa cisára Honoria – tri panegyriky na cisárove konzuláty a epithalamion De nuptiis Honorii et Mariae (O svadbe Honoria a Marie)
básne venované Stilichonovi alebo iným Claudianovým patrónom – medzi nimi sa objavujú verše venované Stilichonovi osobitne, zdá sa, že takto boli pôvodne i vydané, pravdepodobne samotným barbarským ministrom krátko po básnikovej smrti, medzi nimi sú básne In Rufinum (Proti Rufinovi) a In Eutropium (Proti Eutropiovi) namierené proti veľkým Stilichonovým rivalom na východorímskom dvore
epické skladby s mytologickými námetmi – z viacerých skladieb sú najvýznamnejšie dve - De raptu Proserpinae (Únos Proserpiny), nedokončená rozsiahla báseň, ktorá vznikala v rokoch 395-7 a grécky písaná Gigantomachia (Zápas gigantov)

Napriek tomu, že latinský jazyk nie je Claudianovou materinskou rečou, vyrovnajú sa jeho básne veršom, ktoré písali latinskí autori vo všetkých ohľadoch. Pri porovnaní so svojimi z aristokratických kruhov pochádzajúcimi súčasníkmi vyniká živosť až živelnosť jeho veršov a záživnosť.

Externé odkazy

Claudianovo dielo na LacusCurtius (latinsky, anglicky)
Dielo (latinsky)

Literatúra

CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Claudian na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).