Preskočiť na obsah

Cluvius Rufus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Cluvius Rufus bol rímsky senátor a historik, jeden z významných prameňov ďalších historikov – Tacita, Suetonia, Flavia Josepha a Plutarcha.

Počas vlády cisára Caligulu bol Rufus zapletený do sprisahania so zámerom Caligulu zavraždiť[1]. Suetonius uvádza, že na začiatku Neronovej vlády bol Cluvius Rufus bývalým konzulom[2]. Tacitus spomína, že v roku panovania štyroch cisárov (69) zastával Rufus správu Hispánie[3], a stál za snahou senátorov získať väčšie právomoci za vlády cisára Vitellia[4].

Cluviovo dielo bolo významnou súčasťou rímskej historiografie. Žiaľ, do dnešnej doby sa nedochovalo. Týkalo sa údajne vlády cisárov Caligulu, Claudia a Nerona, jeho súčasníkov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Joseph. AJ XIX 1.13
  2. Suet. Ner. 21
  3. Tac. Hist. I 8
  4. Tac. Hist. IV 43