Preskočiť na obsah

Colin Powell

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Colin Powell
Colin Powell
Colin Powell, podpis
65. Minister zahraničných vecí Spojených štátov
V úrade
20. január 2001 – 26. január 2005
PrezidentGeorge W. Bush
Predchodca Madeleine Albrightová Condoleezza Riceová Nástupca
Biografické údaje
Narodenie5. apríl 1937
New York, New York, USA
Úmrtie18. október 2021 (84 rokov)
Politická stranaRepublikán
Alma materCity College of New York
George Washington University
Rodina
Manželka
Alma
Odkazy
Spolupracuj na CommonsColin Powell
(multimediálne súbory)

Colin Luther Powell, (* 5. apríl 1937, New York, New York, USA – † 18. október 2021[1]) bol americký politik a diplomat, bol 65. minister zahraničných vecí, slúžiaci od 20. januára 2001 do 26. januára 2005 vo vláde Georga W. Busha. Nominovaný bol 16. decembra 2000 a vo funkcii potom potvrdený Senátom USA. Powell z funkcie odstúpil, Bush jeho žiadosť prijal 12. novembra 2004 (pred začiatkom druhého volebného obdobia), ale ostal vo funkcii pokiaľ Senát nepotvrdil nomináciu Condoleezzy Riceovej.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 5. apríla 1937 v Harleme v New Yorku v rodine jamajských imigrantov. Obaja jeho rodiča boli zmiešaného škótsko-jamajského (černošského) pôvodu.[2] Otec pracoval ako lodný úradník matka ako krajčírka. Colin Powell vyrastal v Južnom Bronxe a navštevoval Morris High School, ktorú absolvoval v roku 1954.

Počas štúdia na City College of New York, Powell navštevoval armádne kurzy dôstojníkov v zálohe Reserve Officers' Training Corps (ROTC). Bol členom organizácie Pershing Rifles. Po promócii bol menovaný do hodnosti podporučík (second lieutenant). V tomto čase bola armáda len nedávno desegregovaná. Absolvoval výcvik v štáte Georgia. Stretol sa však s tým, že ho pre farbu pleti odmietli obslúžiť v baroch a reštauráciách. Po absolvovaní základného výcviku vo Fort Benning bol Powell zaradený k 48. pechotnej divízii v západnom Nemecku ako veliteľ čaty. V rokoch 1962 - 1963 pôsobil ako zahraničný poradca a inštruktor v jednotkách juhovietnamskej armády (ARVN). Počas prvého turnusu bol ranený nastraženou pascou.

Powell sa vrátil do Vietnamu ako major v roku 1968 a slúžil ako asistent náčelníka štábu 23. pešej divízie (Americal). Počas druhého turnusu bol vyznamenaný medailou Soldier's Medal za odvahu, potom, čo prežil haváriu helikoptéry, a sám zachránil troch ďalších spolubojovníkov vrátane veliteľa divízie generálmajora Charlesa M. Gettysa z horiaceho vraku. Neskôr bol poverený vyšetrovaním masakru v My Lai a bol jedným zo zodpovedných, ktorí incident najprv zamietli pod koberec.

Keď sa v roku 1971 vrátil z Vietnamu do USA, študoval na Univerzite Georga Washingtona vo Washingtone, DC, kde získal titul Master of Business Administration. V rokoch 1975–1976 navštevoval Národnú vojenskú akadémiu vo Washingtone, D.C. A v rokoch 1976–1977 krátko velil 2. brigáde 101. výsadkovej divízie.

Začiatkom 80. rokov slúžil Powell vo Fort Carson v štáte Colorado. Neskôr sa stal vojenským asistentom ministra obrany Caspara Weinbergera, ktorému pomáhal počas invázie do Grenady v roku 1983 a leteckého útoku na Líbyu v roku 1986. V roku 1986 krátko velil americkému V. zboru dislokovanému v západonemeckom Frankfurte. V rokoch 1987 - 1989 pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť prezidenta Ronalda Reagana. V tomto období bol povýšený do hodnosti generálporučík. A po skončení pôsobenia ako poradca prezidenta bol povýšený do hodnosti štvorhviezdičkového generála v apríli 1989 poverený vedením veliteľstva kontinentálnych síl (teda síl dislokovaných v USA, Portoriku a na Havaji) v Fort McPherson, v štáte Georgia. Neskôr toho roku ho prezident George H. W. Bush vybral za náčelníka Spoločných výboru náčelníkov štábov (Joint Chiefs of Staff) pri Ministerstve obrany USA. V tejto funkcii zotrval v rokoch 1989 až 1993. V tejto pozícii napríklad nesúhlasil s Madeleine Albrightovou v otázke angažovania sa USA vo vojne v Bosne, keďže bol proti akejkoľvek vojenskej intervencii. Vo funkcii náčelníka Joint Chiefs of Staff ho nahradil David E. Jeremiah.

Powell sa angažoval aj politicky. Podporoval kandidatúru republikána Georgea W. Busha za prezidenta a v rokoch 2001–2005 pôsobil ako Minister zahraničných vecí USA (United States Secretary of State). Bol prvým afroameričanom v tejto funkcii.

Počítačom vytvorený obraz údajného mobilného výrobného zariadenia na biologické zbrane, ktorý prezentoval Powell v Rade bezpečnosti OSN v marci 2003. 27. mája 2003 experti z USA a Spojeného kráľovstva preskúmali skutočné prívesy v Iraku a vyhlásili, že nemajú nič spoločné s biologickými zbraňami.[3]

Powell vystúpil 5. februára 2003 na plenárnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov s prezentáciou argumentujúcou v prospech vojenskej invázie do Iraku. Odvolávajúc sa na početných anonymných irackých prebehlíkov tvrdil, že "nemôže byť pochýb o tom, že Saddám Husajn má biologické zbrane a možnosti rýchlo ich produkovať viac, oveľa viac." Powell tiež uviedol, že podľa neho "úplne bez pochybností" Saddám získava kľúčové komponenty pre výrobu jadrových zbraní. Avšak už o dva dni britský Channel 4 News oznámil, že tajné dokumenty odovzdané Veľkej Británii, ktoré Powell označoval počas svojho vystúpenia ako dôveryhodné boli zostavené na základe starého materiálu, ktorý kopíroval esej amerického postgraduálneho študenta Ibrahima al-Marashiho.[4] Powell tiež tvrdil, že Irak spolupracuje s Usáma bin Ládinom a v Afganistane cvičí členov al-Káidy.

20. marca 2003 začala invázia do Iraku. 30. septembra 2004 skupina poverená preverením údajov používaných pred začatím zásahu (Iraq Survey Group, ISG) vo svojom záverečnom stanovisku vyhlásila: „ISG nenašla žiadne dôkazy o tom, že Saddám Husajn vlastnil zásoby zbraní hromadného ničenia v roku 2003..."

Powell sám označil svoje vystúpenie na pôde OSN, ktoré iniciovalo Tretiu vojna v Perzskom zálive za najväčšiu škvrnu na svojej kariére.[5]

Colin Powell trpel v neskoršom období rakovinou krvi. Zomrel 18. októbra 2021 po problémoch v dôsledku komplikácii s ochorením Covid-19[6] v Národnom vojenskom zdravotnom stredisku Waltera Reeda (WRNMMC) v Bethesde, štát Maryland.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Colin Powell, Former Secretary of State and Driving Figure in Iraq War, Dead at 84 From Covid Complications
  2. ↑ Colin Powell claims Scottish coat of arms [online]. The Guardian, 2004-5-12, [cit. 2016-08-01]. Dostupné online.
  3. ↑ - The Washington Post. Washington Post. Dostupné online [cit. 2021-04-08]. ISSN 0190-8286. (po anglicky)
  4. ↑ "UK accused of lifting dossier text". CNN. February 7, 2003. (anglicky), Online Archivované 2016-03-09 na Wayback Machine
  5. ↑ "Colin Powell on Iraq, Race, and Hurricane Relief". 20/20 (ABC News). September 8, 2005. (anglicky), Online
  6. ↑ ČTK, RTVS. Zomrel historicky prvý americký minister zahraničia čiernej pleti Colin Powell [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2021-10-20]. Dostupné online.
  7. ↑ TASR. Zomrel bývalý americký minister zahraničných vecí Colin Powell. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-10-18. Dostupné online [cit. 2021-10-20].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Colin Powell

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Colin Powell na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Colin_Powell&oldid=7948539“