Confessio Scepusiana
Confessio Scepusiana (celým názvom Confessio fidei christianae parochum XXIV regalium ecclesarium in Scepusio - vierovyznanie Spišského mestského seniorátu)[1] bolo evanjelické vierovyznanie, prijaté v roku 1569 Bratstvom farárov 24 spišských miest. Oproti katolíckej vierouke bolo o niečo radikálnejšie, i keď podobné ako Confessio Heptapolitana. Toto vierovyznanie bolo prejavom umiernenej protestantskej reformácie.
Historia
[upraviť | upraviť zdroj]Tridentský koncil a snaha katolíckej cirkevnej vrchnosti o obnovenie cirkevnej organizácie a získanie opätovnej kontroly nad ňou na Spiši, kde sa udomácnila Lutherova reformácia, spôsobili, že podľa vzoru Confessio Pentapolitana – 1549 a Confessio Heptapolitana – 1559, evanjelický senior Vavrinec Serpilia[2] zostavil vyznanie viery. Toto bolo Bratstvu 24 kráľovských kňazov na Spiši predložené na porade 26. októbra 1569. Títo ho uznali za správne, v zhode s evanjeliom a prijali ho jednomyseľne. Lexikon slovenských dejín hodnoti Confessio Scepusiana ako čiastočne radikálnejšie ako katolícku vierouku. Aj toto vierovyznaie bolo prejavom umiernenej protestantskej reformácie a vyznačovalo sa tiež prijímaním pod obojím, zavedením nemčiny či češtiny ako bohoslužobného jazyka, zjednodušením bohoslužieb, výzdoby kostola a povolením sobášov knazom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Confessio Scepusiana. In: PETRÍK, Borislav; RYBÁR, Peter, a kol. Evanjelická encyklopédia Slovenska. Vyd. 1. Bratislava : BoPo pre Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8. S. 68.
- ↑ VLKOVÁ, Eva. Acta TOMUS XXVI [online]. Bratislava: UK, 2008, [cit. 2015-07-07]. Dostupné online. Archivované 2015-07-07 z originálu.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ADAMČÍKOVÁ, Ľ., et al. Lexikón slovenských dejín. 2. dopl. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2001. 319 s. ISBN 8010000019.