Constantine (mesto)
| Constantine (قسنطينة) | |
| Mesto | |
 Most v Constantine
| |
| Prezývka: Mesto mostov | |
| Štát |  Alžírsko
|
|---|---|
| Okres | Constantine |
| Nadmorská výška | 694 m n. m. |
| Súradnice | 36°17′00″S 6°37′00″V / 36,28333°S 6,61667°V |
| Rozloha | 231,63 km² (23 163 ha) |
| Obyvateľstvo | 466 806 (2013[1]) |
| - aglomerácia | 790 950 (2013)[1] |
| Hustota | 2 015,31 obyv./km² |
| Primátor | Seif-Eddine Rihani (2012 – 2017) |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
  Poloha mesta v Alžírsku
| |
| Wikimedia Commons: Constantine, Algeria | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Constantine (slovenský normovaný a zároveň francúzsky názov; iné názvy: arab. Kusantína (قسنطينة) alebo v prepise podľa miestnej výslovnosti Kasentína[1], historické názvy: Sarim Batim, Cirta/Kirtha (hlavné mesto Numídie) a Colonia Sittlanorum) je metropola severovýchodného Alžírska s takmer pol miliónom obyvateľov. Mesto leží v alžírskom vnútrozemí, asi 80 km od stredomorského pobrežia. Po Alžíre a Orane je tretím najdôležitejším a najľudnatejším mestom Alžírska.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Constantine je metropolou východu Alžírska v konkurencii miest ako Sétif, Batna a predovšetkým Annaba. Mesto je rozoklané hlbokou stržou, ktorá dodáva tunajšej krajine dramatický ráz.
Constantine sa nachádza 431 km na východ od hlavného mesta – Alžíra, 130 km na východ od Sétifu, 119 km na sever od mesta Batna, 198 km na severovýchod od mesta Tébessa a 146 km na juh od mesta Jijel.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Starovek
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto bolo založené Feničanmi, ktorí ho pomenovali Sarim Batim (Kráľovské mesto), neskôr sa nazývalo Cirta.[2] Po druhej púnskej vojne ho numídsky kráľ Massinissa pripojil k svojej ríši a zvolil hlavným mestom. V 1. a 2. storočí pred Kr. bolo mesto terčom rímskych útokov, hoci Numídia bola dôležitým rímskym spojencom v púnskych vojnách. Mesto dobyli rímski vojvodcovia Quintus Caecilius Metellus a Gaius Marius a stalo sa ich základňou v boji proti numídskemu kráľovi Jugurthovi. Mesto bolo k Rímskej ríši pripojené za vlády Julia Caesara, ktorý ho premenoval na Colonia Sittlanorum a obyvateľom udelil zvláštne práva. V 4. storočí bolo r. 311 mesto zničené počas vojny medzi cisárom Maxentiom a uzurpátorom Domitiom Alexandrom, ale už v r. 313 bolo znovuobnovené Konštantínom Veľkým, ktorý mu udelil svoje meno – Constantine.[2]
Arabské obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]V 7. storočí mesto prakticky zničili prichádzajúci Arabi. Za Abbásovcov sa stalo súčasťou provincie emirátu Ifrikíja, v ktorej vládli Aghlabidi, a neskôr kalifátu Fátimovcov. Za nich mesto získalo v 10. storočí obmedzenú samostatnosť a jeho význam pre obchod tým vzrástol. V 11. storočí sa dostalo do správy emirov z Bedžaja a od 13. storočia bolo pod správou Tunisu, v ktorom vládla dynastia Hafsidov. Mesto malo v tej dobe obchodné styky s Janovom, Pisou a Benátkami. V r. 1568 sa Constantine dostala do područia Osmanskej ríše, ktorí sem umiestnili sídlo beja. Posledným bejom bol Ahmed Bej, ktorý bol vymenovaný alžírskym pašom a ktorý viedol boj proti francúzskej koloniálnej expanzii.
Koloniálne obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]Francúzi dobyli Constantine až na druhý pokus 13. októbra 1837 ako jedno z posledných miest vtedajšieho Alžírska. Do mesta sa prisťahoval veľký počet Európanov. V r. 1876 tu bola vybudovaná nemocnica a následne niekoľko škôl. Koncom 19. storočia sa začali budovať mosty, čo malo za následok ďalší rozvoj mesta, dovtedy izolovaného hlbokými tiesňavami a dalo mu jeho prezývku Mesto mostov. Ďalší rozvoj nastal po prvej svetovej vojne. V r. 1958 tu počas alžírskej krízy predniesol prejav Charles de Gaulle.
Po osamostatnení
[upraviť | upraviť zdroj]Po vyhlásení samostatnosti sa Constantine stala sídlom provincie. Nastal búrlivý demografický rozvoj podporený zlepšenou dopravnou dostupnosťou.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Obyvateľstvo tvoria alžírski Arabi. Vývoj počtu obyvateľov mesta prináša tabuľka:[1]
| Rok | Zdroj | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1977 | sčítanie | 345 566 |
| 1987 | sčítanie | 443 727 |
| 1998 | sčítanie | 481 003 |
| 2008 | sčítanie | 448 374 |
| 2013 | odhad | 466 806 |
Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Constantine leží podľa Köppenovej klasifikácie podnebia na rozhraní stredomorského pásma s teplým letom (Csb) a stredomorského pásma s horúcim letom (Csa), keďže leží v nadmorskej výške okolo 650 m n. m. v pohorí Atlas a asi 80 km od mora.
| Priemerné počasie pre Constantine | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Najvyššia priemerná teplota °C (°F) | 11 (52) |
12 (54) |
14 (57) |
17 (63) |
22 (72) |
28 (82) |
32 (90) |
32 (90) |
27 (81) |
22 (72) |
16 (61) |
12 (54) |
21 (70) |
| Priemerná denná teplota °C (°F) | 7 (45) |
8 (46) |
10 (50) |
12 (54) |
16 (61) |
21 (70) |
25 (77) |
25 (77) |
21 (70) |
16 (61) |
11 (52) |
8 (46) |
15 (59) |
| Najnižšia priemerná teplota °C (°F) | 2 (36) |
3 (37) |
4 (39) |
6 (43) |
10 (50) |
15 (59) |
17 (63) |
18 (64) |
15 (59) |
11 (52) |
6 (43) |
3 (37) |
9 (48) |
| Zrážky mm (palce) | 80 (3.15) |
60 (2.36) |
60 (2.36) |
50 (1.97) |
40 (1.57) |
20 (0.79) |
0 (0) |
10 (0.39) |
20 (0.79) |
40 (1.57) |
50 (1.97) |
80 (3.15) |
560 (22,05) |
| Zdroj: Weatherbase[3] | |||||||||||||
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad z lanovky -
Pereje pod mestom (foto z r. 1899)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d World Gazetteer: Constantine [online]. 2013, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online. Archivované 2007-09-30 z originálu. (angličtina)
- ↑ a b General View, Constantine, Algeria [online]. 1899, [cit. 2013-09-26]. Dostupné online.
- ↑ Weatherbase: Batna, Algeria [online]. [Cit. 2013-02-02]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Constantine (mesto)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Constantine (město) na českej Wikipédii a Constantine (Algérie) na francúzskej Wikipédii.