Czorsztyn (hrad)

	Hrad v Czorsztyne; (Zamek w Czorsztynie)
	zrúcanina stredovekého hradu
	pohľad na najvýznamnejšiu časť zrúcaniny hradu - tzv. Baranowského vežu
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Malopoľské vojvodstvo
Dedina	Czorsztyn (dedina)
Súradnice	49°26′05″S 20°18′47″V / 49,43472°S 20,31306°V
Štýl	gotika
Materiál	vápenec
Pre verejnosť	verejnosti prístupný, zrúcanina hradu
Stav	zrúcanina
	Wikimedia Commons: Czorsztyn Castle
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°26′05″S 20°18′47″V / 49,43472°S 20,31306°V

Hrad v Czorsztyne (poľ. Zamek w Czorsztynie) je zrúcanina stredovekého hradu zo 14. storočia, nachádzajúca sa na okraji poľskej časti Pieninského národného parku na kopci nad Czorsztynskou priehradou a dedinou Czorsztyn v malopoľskom vojvodstve v Poľsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]

Názov

Názov hradu a panstva Czorsztyn sa objavuje v dokumentoch od roku 1348. Má sa za to, že názov bol odvodený od nemeckého výrazu "Schorstein", alebo "Schorrenstein".^[2]^[5]

Lokalita

Zrúcanina hradu Czorsztyn leží na vrchole kopca s názvom Hradný vrch (poľ. Zamkowa Góra) v nadmorskej výške 558 m.n.m. nad bývalým korytom rieky Dunajec, ktoré je dnes premenené na Czorsztynskú priehradu, zhruba 50 metrov nad jej hladinou.^[7]^[5]^[1]^[8] Pred vybudovaním priehrady hrad ležal približne 95 metrov nad hladinou rieky Dunajec.^[1]^[8]^[5]^[7]

Charakteristika a dejiny

Hrad v Czorsztyne plnil dôležitú funkciu hraničnej pevnosti pri starej diplomatickej ceste, ktorá spojovala Poľsko s Uhorskom.^[1]^[2]^[3]^[8]^[4]^[5]^[7]

Pôvodne stál na mieste dnešnej stavby drevený hrad, ktorého vznik nie je známy, je však spomenutý pod názvom Wronin v archívoch z roku 1241, keď poskytol útočisko Bolesławovi Wstydliwemu počas nájazdu Tatárov. Ďalšia zmienka o pôvodnom hrade pochádza z roku 1249, kedy sa spomína ako jeho majiteľ Jan Wydżga.^[1]^[3]^[5]

Súčasný tehlový hrad bol postavený v priebehu prvej polovice 14. storočia za vlády Kazimíra Veľkého,^[5]^[4]^[1]^[2]^[3]^[8] ktorý hrad aj niekoľkokrát navštívil, prvýkrát v roku 1335 na svojej ceste na kongres do uhorského Vyšehradu a potom ešte dvakrát v rokoch 1339 a 1369.^[1]^[3]^[5]

Na prelome na konci 14. storočia sa hrad dostal do správy Zawisza Czarneho, ktorý ho dostal spolu so spišským panstvom za svoje zásluhy v bojoch proti Turkom od uhorského krála Žigmunda I..^[1]^[3]

Pravdepodobne v roku 1400 sa hrad na čas dostal do rúk lúpežnej bandy a oslobodený bol v roku 1402 na príkaz kráľa Vladislava II. Jagela. Sám kráľ Vladislav II. Jagelo navštívil czorsztynský hrad v roku 1412 pri príležitosti turnaja a neskôr na neďalekom hrade Nedeca predal uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému 37 tisíc kôp strieborných pražských grošov za zálohu spišských miest.^[1]^[3]

V roku 1440 na hrade pobýval syn Vladislava II. Jagela, Vladislav III. počas prípravy ťaženia proti Turkom.^[1]^[3]

V prvej polovici 17. storočia mal hrad na starosti správca Baranowski, známy svojím zlým prístupom k poddaným. Sťažnosť na neho podalo kráľovi dokonca mesto Krościenko, keďže obyvateľom okolitých dedín zakazoval rybolov v Dunajci a zavádzal nové dane k vlastnému obohateniu. Ničmenej za jeho správy hrad dosiahol najväčšieho rozmachu a boli v ňom postavené najdôležitejšie stavby vrátane dodnes dochovanej Baranowkého veže.^[1]^[3]^[8]

V roku 1651 bol hrad dobytý povstaleckými roľníkmi pod vedením Aleksandra Kostku-Napierského. Hrad bol v tej dobe prakticky prázdny, pretože jeho správca Jerzy Platenberg bol na ťažení na území dnešnej Ukrajiny proti kozáckemu hajtmanovi Bohdanovi Chmeľnyckému. Proti povstalcom sa postavil Mikołaj Jordan, starosta Dobczyce s 85 vojakmi, ktorí boli neskôr doplnení na základe apelu biskupa Gembického až na okolo 1000 mužov s niekoľkými deľami. Povstalci po tom, čo pochopili bezvýchodnosť situácie, vydali Aleksandra Kostku-Napierského a svojich dvoch ďalších veliteľov Łętowského a Radockého. Tí boli neskôr odsúdení k smrti a popravení. Ďalším majiteľom hradu sa potom stal Ján Kazimír II. Vasa, ktorý v roku 1655 utiekol z Poľska pred Švédmi.^[1]^[2]^[3]

V 18. storočí bol hrad niekoľkokrát poškodenými príslušníkmi rôznych vojsk^[7]^[1]^[3]^[8] v priebehu dynastických sporov medzi Augustom III. a Stanislawom Leszczyńskim. V roku 1735 boli hrad a okolie zpľundrované ruským vojskom, ktoré priniesol správca Spiša Teodor Lubomirski. V roku 1769 bol hrad nakrátko obsadený vojskami poľskej šľachty združenými do takzvanej Barskej konfederácie (poľ. Konfederacja barska), ale čoskoro boli vyhnaní rakúskym vojskom.^[1]^[3]

Posledným vlastníkom hradu bol správca Józef z obce Potok na Monasterzyskach. Hrad bol v jeho správe až do jeho smrti v roku 1797, aj keď samotný správca hrad opustil už v roku 1790, kedy zhorela celá strecha a aj iné časti hradu v dôsledku zásahu bleskom. Po smrti ženy správcu Józefa, Józefy Potockej sa hrad dostal pod správu rakúskej vlády.^[1]^[2]^[8]

V roku 1819 czorsztynské panstvo odkúpil Jan Maksymilian Drohojowski a vo vlastníctve jeho rodiny hrad ostal až do roku 1945, ^[1] kedy sa stal majetkom štátu.^[3]^[7]

Od roku 1951 prebiehali na hrade reštauračné a konzervačné práce, ktoré trvali až do 80. rokov 20. storočia a dnes je zrúcanina prístupná návštevníkom.^[3]^[1]^[2] V priebehu rekonštrukcie boli niektoré časti zbúrané, jeho najdôležitejšia časť, takzvaná Baranowského veža však bola zakonzervovaná.^[2] Ďalšia rekonštrukcia prebehla v roku 1989^[3] a odvtedy je hrad v správe poľského Pieninského národného parku (poľ. Pieniński Park Narodowi).^[1]^[2]^[3] Hrad bol sprístupnený návštevníkom v priebehu roku 1996^[3] a zároveň sa stal súčasťou Pieninského národného parku.^[5]

Hrad bol pôvodne postavený v gotickom slohu, mal niekoľko brán a obranných veží, komerčné budovy, ubytovňu pre vojsko, zbrojnicu a stajne, kde sa zmestilo až 50 koní. Neskôr v priebehu správy Baranowského sa dočkal mnohých rozšírení a prístavieb a znateľne sa zlepšila jeho obranná funkcia.^[5]^[6] Celkovo sa hradný areál delí na tri časti, horný, stredný a dolný hrad. Najvýznamnejšia časť hradu, takzvaná Baranowského veža je štvorposchodová, nahradila bránu a bola prispôsobená na použitie delostrelectvom. Obytné budovy sa nachádzali v juhovýchodnej časti hradného komplexu a v oblasti stredného hradu sa nachádzali komerčné budovy. Ďalšie obytné budovy ležali v areáli horného hradu, kde sa nachádzala aj pozorovateľna, sklady a veľký rezervoár na dažďovú vodu.^[6]

Zaujímavosť

Hrad bol postavený ako hraničná pevnosť a mýtna budova, ktorá sa nachádzala vo vnútornom nádvorí hradu bola spočiatku vo vlastníctve rádu chudobných klarisiek a až neskôr sa stala tak ako zvyšok hradu kráľovským majetkom.^[2]