Dávidovci

	Dávidovci
	; erb rodu Dávidovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo
Materská dynastia	Zátureckí
Tituly	podžupan zeman; ; barón; ;
Zakladateľ	Dávid Záturecký

Dávidovci (slov. Dávidovci z Turčianskeho Sv. Petra, maď. Dávid de Túróczszentpéter) boli jedným z najstarších šľachtických rodov v Uhorskom kráľovstve. Vlastnili majetky v Turci. V 13. storočí boli Dávidovci jedným z mnohých slovenských šľachtických rodov s titulom zeman.

Rod Dávidovcov sa vyčlenil z rodu Zátureckých zo Záturčia (dnes súčasť mesta Martin). Zakladateľom rodu bol Dávid Záturecký (asi *1380) z Dolného Záturčia, Turčianskeho Petra a Istebného, syn Pavla Zátureckého (asi *1332). Pavel bol synom Petra z Dolného Záturčia (asi *1303), ktorého starým otcom bol legendárny Uzda z Turca a Hosti (asi *1245), zakladateľ rodu Zátureckých.

Majetky

Dávidovci vlastnili kúrie a majetky v nasledovných obciach:

Abramová – Laclavá, Dávidovci tu mali podiel od 15. storočia,
Istebné – v roku 1382 dostali Istebné zemania Dávidovci od uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého, obec do polovice 18. storočia patrila Dávidovcom, potom do roku 1804 Čilagiovcom; Imrich Dávid, účastník Pikovho povstania, bol v roku 1672 popravený na šibenici v Oravskom Podzámku,
Malý a Veľký Báb (okres Nitra),
Sasinkovo – v obci postavili kúriu,
Šalgočka – v 17.storočí dal podžupan nitrianskej župy Juraj Dávid v obci postaviť barokovú kúriu a kostol; kazateľnicu a bočné oltáre dal vyhotoviť Karol Dávid v roku 1767,
Turčiansky Peter – v roku 1386 patril synom Pavla zo Záturčia,
Záturčie.

V roku 1772 Karola Dávida a jeho syna Antona povýšila do barónskeho stavu rímsko-nemecká cisárovná Mária Terézia, kráľovná Uhorska.

Erb

Za najstaršiu podobu sa pokladá pečať Jána (1593, 1596, 1616). Erb je modro-strieborno delený. V hornom poli polovičný čierny medveď drží v labách striebornú misku s kameňom, v horných rohoch sú zlatá hviezda a privrátený strieborný polmesiac. V dolnom poli sa nachádza zelené trojvršie a nad ním tri červené ruže. Novák a Federmayer uvádzajú ruže na stonkách, čo je pri najstaršej podobe erbu nedoložené. Klenotom je z koruny vyrastajúci medveď držiaci v labách červenú trojružu, vedľa sú iniciály ID – DSP. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.

Najstaršou uvádzanou je delená pečať oravského podžupana Jána z roku 1569. V hornom poli vyrastá medveď s tromi ružami v labách, v dolnom sú tri ruže? Klenot tvorí z koruny vyrastajúci medveď zo štítu. Vedľa sú iniciály I – D. Oravský podžupan Ladislav v roku 1556 odtlačil pečať s kráčajúcim medveďom v štíte. Klenotom je z koruny vyrastajúci medveď, vedľa sú iniciály L – D. Peter v roku 1588 odtlačil obsahovo zhodnú pečať s Jánovou (1569), vedľa sú iniciály P – D.

Na pečatiach Petra (1610) a Jána (1616) v hornom poli pribudli v horných rohoch hviezda a polmesiac. Turčiansky podžupan Gabriel odtlačil v roku 1666 oktogonálnu pečať, kde v päte štítu z koruny vyskakuje medveď s korunkou, z ktorej vyrastajú tri ruže. Klenotom je medveď zo štítu. V leme je kruhopis GABRIEL…. Gabriel v roku 1701 odtlačil oktogonálnu pečať obsahovo veľmi podobnú predošlej, v štíte nad pätou však polovičný medveď drží zrejme misu. Klenotom je medveď držiaci v labách kyticu kvetov, nie však ruží. V leme sú iniciály G D – I S P.

Turčiansky podžupan Imrich v roku 1744 odtlačil pečať, kde v modrom štíte na zelenom kopčeku zo zlatej koruny vyrastá medveď držiaci v pravej labe zlatú korunu. V horných rohoch sú zlatá hviezda a privrátený polmesiac. Klenotom je vyrastajúci medveď zo štítu s tromi červenými ružami v labách, v oválnom leme sú iniciály ED – DSP. Prísažný Nitrianskej stolice Ignác odtlačil pečať, kde v štíte na trojvrší medveď drží v labách tri ruže. Vľavo je hviezda, vpravo privrátený polmesiac. Klenotom je vyrastajúci medveď zo štítu. Podľa iniciál G – D nepečatil Ignác svojim pečatidlom.

Ján z Trenčína pečatil v roku 1799 deleným erbom. V hornom poli medveď nesie korunu, vpravo je slnco a vľavo je privrátený polmesiac, v dolnom vyrastajú z pažite tri ruže. Klenotom je medveď držiaci v labách tri ruže. Archivár Turčianskej stolice Matej v roku 1819 odtlačil oválny delený erb. V hornom poli medveď drží medzi labami ružu alebo okrúhly kameň, v dolnom z pažite vyrastajú tri ruže. V klenote z koruny vyrastá medveď držiaci v labách tri ruže. V roku 1833 prísažný Turčianskej stolice Matej odtlačil delený erb. V hornom poli vyrastá medveď držiaci v labách korunu, v horných rohoch sú slnce a privrátený polmesiac. V dolnom poli sú tri rovnako vysoké kopčeky a z každého vyrastá ruža. Klenotom je z koruny vyskakujúci medveď držiaci v labách tri ruže. Barónsky erb je modro – strieborno delený. V hornej polovici vyrastá čierny medveď s korunou v labách a nad ním sú zlaté slnce s tvárou a strieborný polmesiac s tvárou. V dolnom striebornom poli z vrchov zeleného trojvršia vyrastá strieborno –červeno – strieborná trojruža. Nad štítom je barónska koruna. V klenote vyrastá čierny medveď, v labách drží strieborno – červeno – striebornú trojružu. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.^[1]

Referencie

↑ PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr M. Trstenský vl. n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 87,88.

Zdroje

NOVÁK, Jozef. Rodové erby na Slovensku I., Kubínyiho zbierka pečatí. 1. vyd. Martin : Osveta, 1980. 371 s.
NOVÁK, Jozef. Rodové erby na Slovensku II., Peťkova zbierka pečatí. 1. vyd. Martin : Osveta, 1986. 218 s.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr M. Trstenský vl. n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 87,88.

[1]