Dóri

Sparťan, 5. storočie pred Kr.

Dóri alebo Dórovia (gr. Δωριείς - Dórieis) boli jeden zo starogréckych kmeňov.

Dejiny

Dóri sa do Grécka dostávajú medzi 14. - 12. storočím pred n.l., pravdepodobne spolu s gréckymi Epirótmi, Iónmi, Macedóncami a inými, menšími gréckymi kmeňmi, ako napr. Lokrijčania. Podľa niektorých názorov však aj kmene Epirótov, Macedóncov a Lokrijčanov patrili do dórskeho kmeňa a oddelili sa od neho až po príchode do Grécka. Dovtedy bolo Grécko obývané gréckym kmeňom Achájcov (Mykénčanov) a pôvodným obyvateľstvom Grécka - Pelasgami. Dóri boli známi ako krutý, hrubý a bojovný kmeň. Do Grécka dostali pravdepodobne z Podunajska, v čase mykénskej civilizácie už pravdepodobne sídlili na južnom Balkáne. Mykénska kultúra Achájcov a ich spôsob života bol pravdepodobne zdevastovaný prírodnou katastrofou (neúrodnosť, záplavy) alebo vzájomnými vojnami medzi mykénskymi kráľovstvami. Dóri pravdepodobne do Grécka prišli po tejto katastrofe a dopomohli k úplnému rozvratu tzv. submykénskej kultúry.
Pri pri svojej invázií vytlačili časť pôvodného obyvateľstva Grécka do Anatólie (Ióni, Aeolovia, Pelasgovia, možno Frýgovia). Časť Achájcov sa vysťahovala na Cyprus. Kmeň Dórov sa usadil v južnej Tesálií, Akarnánií, južnej Aitólií, Fokide a vo väčšine Peloponézu (okrem Arkádie a časti Acháje. Neostali však iba na gréckej pevnine a neskôr kolonizovali Krétu, viaceré ostrovy v Egejskom mori, medzi nimi najvýznamnejšie boli Rodos, Kos, Kythira pri Peloponéze a Karpathos. Odtiaľto sa dostali aj na južné pobrežie Anatólie (polostrov Κεραμεικός-Keramikós, dnešná Gökova - Turecko). Dóri však neprišli do prázdnych krajov a tak asimilovali časť pôvodného obyvateľstva Grékov aj Pelasgov. Na Peloponéze volali Dóri týchto ľudí Helóti. Helóti na Peloponéze boli potomkami gréckych Achájcov a boli kruto utlačovaní Dórmi, v iných častiach Grécka sa však s nimi Dóri pomiešali.
Do Grécka priniesli nový bojový štýl života a za ich doby sa v Grécku začína používať železo, no zároveň s ich príchodom upadla v Grécku vzdelanosť a znalosť písma. Kultúra sa obnovuje až od 9. stor. pred n.l. V tejto a klasickej dobe si dórski Gréci udržali bojovú a tvrdú povesť. Najslávnejšie dórske mesto bola určite mocná Sparta, rival iónskeho mesta Atény. Celkovo vzťahy medzi Iónmi a Dórmi, dvoma najsilnejšími gréckymi kmeňmi boli vyostrené. Počas Veľkej gréckej kolonizácie dórske mestské štáty kolonizovali časť Epiru, južnej a severnej Anatólie, Krymu, Bospor, Bitýniu, ostrovy Iónskeho mora a hlavne Sicíliu a južnú Itáliu, ktorá bola známa ako Veľké Grécko (Megále Hellás). Okrem Sparty boli významné mestá Dórov Megara, Korint, Kalchedón, Byzantion, Halikarnasos, Rodos, Syrakúzy, Krotón či Akragas. Rozdiely medzi jednotlivými Grékmi miznú počas helenistického obdobia a definitívne sa vytratili počas Rímskeho obdobia, čím zároveň zaniká aj dórska identita.

Jazyk

Sfakiančania

Dóri hovorili dórskym dialektom starogréčtiny, ktorý sa ďalej delil na jednotlivé nárečia podľa lokality. Dórske nárečia od 3. stor. pred n.l. postupne ustupovali zjednocujúcemu gréckemu jazyku - koiné, ktoré vychádzalo z iónskej, aténskej gréčtiny. Priamym potomkom dórčiny je moderná cakončina a dórske elementy majú aj dialekty gréčtiny v južnom Taliansku - griko.

Dnes

Moderní Gréci, ktorí dnes odvodzujú najčistejší pôvod od Dórov sú ostrovania z dórskych ostrovov (najznámejšie Rodos, Karpathos a Kos), Cakóni a Manióti na Peloponéze, Megarčania v Atike, Sfakiančania na Kréte a Maloázijskí Gréci z polostrova Keramikos. Podľa niektorých názorov sú potomkovia Dórov aj nomádski Sarakacani zo Stredného Grécka. Všetci títo Gréci sú aj dnes známi svojou bojovnou povahou a určitú nezávislosť si všetci uhájili počas tureckej nadvlády. Ako bojovný národ sú známi aj moderní Kréťania.

Zdroje

• Ιστορία του Ελληνικού έθνους, Τόμοι Α και Β, Εκδοτική Αθηνών Α.Ε.
• Grécky zázrak-Vojtech Zamarovský