Džínsová revolúcia
Po štátnych prevratoch v Gruzínsku (2003), Kirgizsku (2005) a na Ukrajine (2004) sa predpokladala taká istá zmena režimu Alexandra Lukašenka aj v Bielorusku. Spustením zmien v tejto krajine mala byť Džínsová revolúcia[pozn 1] - konkrétne prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2006.
Ako sa aj predpokladalo, voľby vyhral Alexander Lukašenko. Po voľbách opozičná strana na čele s Alexandrom Milinkevičom zorganizovala masový protest. Na mítingu prívržencov opozície, ktorý sa konal večer v deň volieb sa na Októbrovom námestí v Minsku zhromaždilo okolo 30 000 ľudí. O niekoľko dní skupiny zhromaždených zorganizovali na námestí stanový tábor[1] a boli ochotní vytrvať až do konca. Postupne sa však počet vytrvalcov znižoval[2] až ho nakoniec bieloruská polícia v noci z 24. na 25. marca 2006 zlikvidovala a účastníkov protestu zatkla[3].
Príčiny neúspechu revolúcie možno zhrnúť do dvoch bodov:
- Boj bieloruskej moci proti tlači, mimovládnym organizáciám a politickým stranám.
- Nekoordinovanosť postupov opozície a rozpory medzi jej lídrami[4][5].
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Fráza, či heslo, ktoré sa v Bielorusku medzi študentmi začalo objavovať v polovici roka 2000.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Počet stanov na Októbrovom námestí vzrástol na 19 Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine (po rusky)
- ↑ Na hlavnom námestí v Minsku ostalo okolo 300 ľudí (po rusky)
- ↑ Podrobnosti likvidácie ľudí na bieloruskom Októbrovom námestí Archivované 2015-12-25 na Wayback Machine (po rusky)
- ↑ http://www.newsru.com/arch/world/22mar2006/raskol.html V radoch bieloruskej opozície je rozkol: Kozulin obvinil Milinkeviča zo zrady (po rusky)
- ↑ http://www.newsru.com/arch/world/25mar2006/lidery.html Bieloruskí lídri opozície sa nezhodli v názoroch na metódy boja: Milinkevič obviňuje Kozulina (po rusky)