Daň z príjmov fyzickej osoby

Daň z príjmov fyzickej osoby (1993 - 2003 daň z príjmov fyzických osôb, 1927 - 1952 dôchodková daň [v užšom zmysle]) je na Slovensku jedna dvoch častí dane z príjmov, opak dane z príjmov právnickej osoby. Zdaňuje sa ňou rozdiel medzi príjmami a výdavkami fyzickej osoby. Patrí medzi štátne dane, priame dane a dôchodkové dane.

Obdobné dane v zahraničí sa často doslova nazývajú len "daň z príjmov".

Dejiny

Daň bola zavedená k 1. januáru 1993 zákonom č. 286/1992 Zb. Nahradila nasledujúce dovtedajšie dane: daň z príjmov obyvateľstva, daň zo mzdy a daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti.

Daň je od jej vzniku dodnes koncipovaná ako progresívna daň (čiže jej percentuálna sadzba rastie s výškou dôchodku, čiže rozdielu medzi príjmami a výdavkami). Výnimku tvorilo obdobie od roku 2004 do roku 2012, keď bola táto daň (spolu s daňou z príjmov právnických osôb) koncipovaná ako tzv. rovná daň (čiže jej percentuálna sadzba bola vždy rovnaká, konkrétne 19 %).

Daňovník

Daňovníkmi tejto dane sú v zásade všetky fyzické osoby, ktoré sa prinajmenšom obvykle zdržiavajú na území Slovenska. Podrobnosti sú uvedené v § 2 písm. d) a e) zákona o dani z príjmov.

Zákon často pracuje s termínom daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. Tento sa vzťahuje na fyzické i právnické osoby. V prípade fyzických osôb je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou osoba, ktorá sa v dôsledku uplatnenia medzinárodnej zmluvy považuje za normálneho daňovníka v inom zmluvnom štáte, alebo fyzická osoba, ktorá sa na Slovensku obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia.

Predmet dane

Formálne sú v zákone o dani z príjmov ako predmet tejto dane označené príjmy daňovníka. Fakticky (t.j. podľa celkového obsahu textu zákona o dani z príjmov i podľa daňovej teórie) je však predmetom tejto dane rozdiel medzi všetkými príjmami a výdavkami daňovníka relevantnými pre daň z príjmov. Tento rozdiel sa odborne nazýva dôchodok (nepresne: "príjem"; angl. taxable income; nem. Einkommen). Pri tejto konkrétnej dani (presnejšie povedané: pri slovenskej podobe tejto konkrétnej dane) sa však pri príjmoch nižšie označených ako príjmy typu A, C a D (výnimočne aj E) výdavky obyčajne (takmer) úplne ignorujú, čiže pri uvedených príjmoch sa obyčajne zdaňujú (takmer) len príjmy; bližšie k tomuto pozri aj v nižšie uvedenej kapitole Základ dane. Celkovo teda platí, že slovenskou daňou z príjmov fyzickej osoby sa síce v zásade zdaňuje dôchodok (teda príjmy mínus výdavky) fyzickej osoby a nie jednoducho len jej príjmy, ale v určitých prípadoch sa zdaňujú (takmer) len jej príjmy.

Príjmy daňovníka

Dani v zmysle zákona o dani z príjmov podlieha (teda predmetom zdanenia je) každý "príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka", pričom príjem je definovaný ako "peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia".

Príjmy, ktoré sú predmetom zdanenia, sú v zákone z "technických" i tradičných dôvodov rozčlenené na tieto skupiny (existujú medzi nimi rozdiely týkajúce sa výpočtu základu dane a formy vyberania dane):

• A) príjmy zo závislej činnosti (t. j. najmä mzdy, platy a odmeny zamestnancov, konateľov, prokuristov, ústavných činiteľov a pod.)
• B) príjmy z podnikania a podobné príjmy, presnejšie:
  • príjmy z podnikania (t. j. napr. príjmy živnostníkov, samostatne hospodáriacich roľníkov, súkromných lekárov, daňových poradcov, notárov a pod., ako aj príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti),
  • príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. napr. príjmy autorov, správcov konkurznej podstaty, modeliek, súdnych znalcov, súdnych tlmočníkov, sprostredkovateľov poistenia, profesionálnych športovcov a pod.),
  • príjmy z prenájmu (t. j. z prenájmu nehnuteľností),
  • príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (t. j. "príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu")
• C) príjmy z kapitálového majetku (t. j. najmä úroky a podobné výnosy, napr. výnosy cenných papierov)
• D) vyplatené podiely na zisku (napr. dividendy) a podobné podiely (napr. vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku)
• E) ostatné príjmy - t. j. v zásade akékoľvek iné príjmy, pričom ale zákon uvádza aj niekoľko príkladov, ktoré sem každopádne patria (pokiaľ nejaká ich časť nie je oslobodená od dane):
  • príjmy z príležitostných činností (vrátane príjmov z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí),
  • príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
  • príjmy z predaja hnuteľných vecí,
  • príjmy z prevodu opcií, cenných papierov alebo účasti na spoločnosti,
  • príjmy zo zdedených práv z duševného vlastníctva (vrátane autorských práv),
  • dôchodky v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka (teda v podstate doživotne vyplácaný pravidelný príjem) a podobné opakujúce sa požitky,
  • výhry v lotériách a podobné výhry, výhry z reklamných súťaží a žrebovaní, ceny z niektorých súťaží (tieto príjmy sú však podľa § 9 v mnohých prípadoch oslobodené od dane),
  • príjmy z derivátových operácií,
  • plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa [t. j. napr. držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na výrobu liekov, farmaceutickej spoločnosti a pod. ],
  • kompenzačné platby v sieťových odvetviach,
  • náhrada nemajetkovej ujmy,
  • príjmy za výkup odpadu,
  • príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,
  • náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu,
  • príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov,
  • príjmy z predaja virtuálnej meny.

Poznámky:

-Príjmy typu C) a D) sú špecifické tým, že sa väčšinou vyberajú formou dane vyberanej zrážkou - pozri nižšie. Mimo textu slovenského zákona o dani z príjmov sa podiely na zisku (D) často považujú za súčasť príjmov z kapitálového majetku (C).

-Väčšinu vyššie uvedených druhov príjmov (napr. príjmy z podnikania, príjmy z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku) samozrejme môžu mať aj právnické osoby, ale v texte slovenského zákona o dani z príjmov (i niektorých zahraničných zákonov) sa tieto označenia (napr. označenie príjmy z podnikania), s výnimkou príjmov typu D, vzťahujú špeciálne len na príjmy fyzických osôb.

V texte zákona o dani z príjmov je na viacerých miestach upresnené, ktoré príjmy nie sú predmetom zdanenia. V § 9 je navyše uvedené, ktoré príjmy sú oslobodené od dane; príklady príjmov oslobodených od dane sú:

• príjem z predaja nehnuteľnosti po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia,
• daňový bonus a daňový bonus na zaplatené úroky (pozri nižšie),
• zamestnanecká prémia (pozri nižšie),
• určité štátne sociálne dávky,
• dávka, podpora či služba zo zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, a plnenie zo starobného dôchodkového sporenia,
• väčšina plnení z poistenia osôb, majetku či poistenia zodpovednosti za škody,
• náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy,
• väčšina výhier v lotériách a podobných hrách, ako aj cien alebo výhier v súťažiach,
• štipendium.

Akýkoľvek príjem nevylúčený z predmetu zdanenia a neoslobodený od dane sa nazýva zdaniteľný príjem (porov. nižšie).

Výpočet dane

Celkový postup

Daň = (prvá sadzba dane × tá časť UZ, pre ktorú platí prvá sadzba dane) + (druhá sadzba dane × zvyšná časť UZ)

pričom:

• prvá sadzba dane je v súčasnosti 0,19 (19 %) a druhá sadzba dane je v súčasnosti 0,25 (25 %) - podrobnosti pozri nižšie
• UZ = základ dane znížený o daňovú stratu a o nezdaniteľné časti základu dane - podrobnosti pozri nižšie

Výslednú daň možno ešte znížiť o tzv. daňové bonusy (pozri nižšie) a o zaplatené preddavky na daň (pozri nižšie, vrátane zaplatenej dane vyberanej zrážkou).

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím je v zásade kalendárny rok.

Sadzba dane

V rokoch 2004 - 2012 bola sadzba dane vždy 19 %. Od roku 2013 (rovnako ako do roku 2003) sadzba nie je vždy rovnaká, lebo závisí (najmä) od výšky príjmu.

Od roku 2013 sú sadzby konkrétne nasledovné:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia,
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Okrem toho existujú od roku 2013:

- špeciálne sadzby pre príjmy z kapitálového majetku a podiely na zisku;

- tzv. osobitná sadzba dane vo výške len 5 %, ktorú platia vybraní ústavní činitelia, napr. prezident, vláda a poslanci NR SR.

Od roku 2020 existuje znížená sadzba dane vo výške 15 % pre daňovníkov majúcich príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti menšie než je v zákone stanovená hranica. Táto sadzba sadzba je len jedna, čiže platí pre celý daňovníkov základ dane.

Základ dane

Základom dane je rozdiel:

• zdaniteľné príjmy (= príjmy (výnosy), ktoré nie sú vylúčené z predmetu zdanenia a nie sú oslobodené od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy)
• - daňové výdavky (= výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 (11))

vypočítaný pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Presnejšie je základom dane súčet nasledujúcich (tzv. čiastkových) základov dane:

• ad príjmy typu A): zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti mínus poistné a príspevky povinné platené zamestnancom
• ad príjmy typu B): rovnaký základ dane ako pri dani z príjmov právnickej osoby, t. j. výsledok hospodárenia (čiže zisk z účtovníctva), ale u osôb účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedúcich len tzv. daňovú evidenciu je základom dane len rozdiel medzi príjmami a výdavkami (U spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti je základom dane namiesto zisku z účtovníctva len daňovníkov abstraktný podiel na zisku z účtovníctva.)
• ad príjmy typu C): jednotlivé úroky a podobné výnosy vymenované v zákone
• ad príjmy typu D): jednotlivé vyplácané podiely na zisku a podobné podiely vymenované v zákone
• ad príjmy typu E): zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie (Výnimočne, napríklad pri výhrach, je základom dane len príjem.)

Daňová strata

Daňová strata je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Nezdaniteľné časti základu dane

Tzv. nezdaniteľné časti základu dane sú:

• 19,2 × životné minimum, ak daňovník má základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100× životné minimum platné k 1. januáru zdaňovacieho obdobia
• (44,2 × životné minimum - 1/4 základu dane), ak daňovník má základ dane vyšší ako 100× životné minimum platné k 1. januáru zdaňovacieho obdobia
• špeciálne sumy pri spoločnom zdaňovaní manželov (§11 (3))
• istá časť preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

Daňové bonusy

Daňový bonus na dieťa

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej zárobkovej činnosti, si môže za každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti znížiť svoju vypočítanú daň z príjmov fyzickej osoby o tzv. daňový bonus na dieťa (celý názov: suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, legislatívna skratka: daňový bonus [v užšom zmysle]). Daňový bonus existuje od roku 2004. Jeho výška je v súčasnosti síce v zásade 50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, a 100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, ale v zákone sú tiež uvedené rôzne vymedzené horné limity pre daňový bonus.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Daňovník si môže svoju vypočítanú daň znížiť o tzv. daňový bonus na zaplatené úroky (celý názov: suma daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie) vo vzťahu k úrokom v príslušnom zdaňovacom období vypočítaným z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ak:

- touto nehnuteľnosťou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne na jeho vlastné trvalé bývanie alebo na jeho vlastné trvalé bývanie spolu s blízkymi osobami a

- daňovník má ku dňu podania žiadosti o tento úver 18 - 35 rokov a

- daňovníkov priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov všetkých typov (okrem čiastočne príjmov typu D) v jeho základe dane za rok predchádzajúci roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, dosahuje najviac 1,6-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenska za rok predchádzajúci roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie; priemerný mesačný príjem daňovníka sa vypočíta ako 1/12 zo súčtu zdaniteľných príjmov všetkých typov (okrem čiastočne príjmov typu D) v jeho základe dane.

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených vyššie uvedených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však 1 200 eur za rok.

Zamestnanecká prémia

Od roku 2009 existuje v zákone o dani z príjmov pre zamestnancov tzv. zamestnanecká prémia. Jej podstata je v tom, že ak základ dane zamestnanca je nižší ako nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a zamestnanec tak neplatí žiadnu daň, štát mu naopak vyplatí tzv. zamestnaneckú prémiu. Zamestnanecká prémia je teda príkladom tzv. zápornej dane. Z postupu uvedeného pre zamestnaneckú prémiu uvedeného v zákone však od roku 2015 vyplýva, že zamestnanecká prémia je v praxi vždy nulová, čiže fakticky prestala existovať.

Vyberanie dane

Daň vyberaná zrážkou

Pri niektorých druhoch príjmov, ktoré sú v zákone výslovne uvedené (napr. úroky v banke, výnosy z podielových listov, peňažné výhry), sa daň technicky vyberá "zrážkou", teda "pri zdroji", čiže ju zaplatí prakticky ihneď ten, od koho daňovník príslušný príjem dostáva vyplatený (napríklad v prípade úrokov je to banka). Zákon to formuluje tak, že zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka....Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Daň vyberaná zrážkou (iný názov: zrážková daň) neplatí len pre daň z príjmov fyzickej osoby, ale analogicky platí (s niekoľkými výnimkami) aj pre daň z príjmov právnickej osoby.

Daň vyberaná zrážkou sa v zásade (existujú výnimky) považuje za preddavok na daň a daňovník si tento preddavok môže odpočítať od dane v daňovom priznaní. Zároveň však daňovník potom musí zahrnúť príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (napríklad úroky v banke), do základu dane.

Preddavky

Daň sa platí spravidla formou rôznych zákonom stanovených preddavkov (odvádzaných daňovníkom alebo jeho zamestnávateľom) počas roka a prípadné kladné alebo záporné rozdiely voči skutočnej dani sa spätne dorovnajú po podaní daňového priznania za príslušný rok.

Zabezpečenie dane

Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.

Okrem toho, na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň, je platiteľ dane, ktorý niečo vypláca v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo štátu mimo Európskeho hospodárskeho priestoru, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia, a platiteľ dane, ktorý niečo vypláca v prospech daňovníka tzv. nespolupracujúceho štátu (§ 2 písm. x) zákona o dani z príjmov) je povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia.

Minimálna výška dane

Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy 21 x životné minimum (platné k 1. januáru zdaňovacieho obdobia). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus, alebo ak sa daň vyberá zrážkou, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň pri príjmoch zo závislej činnosti alebo preddavky na zabezpečenie dane.

Zdroje

• zákon NR SR č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov

Externé odkazy

• Daň z príjmov fyzickej osoby na súčasných stránkach Finančnej správy SR
• Daň z príjmov fyzickej osoby na stránkach Finančnej správy SR okolo roku 2016
• Daň z príjmov fyzickej osoby na súčasnom Ústrednom portáli verejnej správy
• Daň z príjmov fyzickej osoby na Ústrednom portáli verejnej správy okolo roku 2008
• Solíkoví, V. Novela zákona o dani z príjmov od 1.1.2013 (zmeny v zákone o dani z príjmov). december 2012