Daisy Miller
Daisy Miller je psychologická novela amerického spisovateľa Henryho Jamesa z roku 1878.
Zobrazuje mladú ženu, ktorá svojím liberálnym chovaním poburovala viktoriánsku spoločnosť. James stavia do kontrastu psychológiu mladej ženy a tradície spoločnosti, v ktorej je Daisy Millerová jasne na okraji. V listoch James Daisy označil za obeť "spoločenského randálu," ktorého si ona sama buď vôbec nevšíma, alebo je v ňom uväznená až po krk. V kontexte romantického príbehu vystupuje paradox zo života autora. Henry James sa totiž nikdy neoženil a zostáva otázkou, či vôbec niekedy prežil nejaký milostný vzťah. V roku 1974 bola novela sfilmovaná Petrom Bogdanovichom s Cybill Shepherdovou v hlavnej úlohe.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!V hoteli v kúpeľnom meste Vevey, Švajčiarsko, sa mladý Američan menom Winterbourne stretne s bohatým, pekným americkým dievčaťom menom Daisy Millerová, ktorá cestuje po Európe so svojou matkou a mladším bratom, Randolphom. Winterbourne, ktorý žil v Ženeve väčšinu svojho života, je rozčarovaný a zároveň zmätený tým, ako sa Daisy líši od ostatných európskych dievčat, ktoré dosiaľ stretol. Je jedinečne spontánna, i keď niekomu by mohla pripadať ako necivilizovaná a primitívna. Napriek tomu, že pani Costello, jeho teta, silne nesúhlasí s Millerovcami a kategoricky odmieta, aby sa zoznámil s Daisy, Winterbourne trávi čas s Daisy vo Vevey a dokonca ju sprevádza na hrad Chillon, preslávenou miestnou turistickou atrakciou.
S nasledujúcou zimou, sa vyberie Winterbourne do Ríma, pretože vedel, že tam Daisy bude. Je zúfalý, keď sa dozvedá klebety od svojej tety, ako mu je jeho milá neverná. Jeden z jej nápadníkov, pohľadný talian pán Giovanelli, s neistou minulosťou, popletie Winterbournovi hlavu, tým ako sa k Daisy správa a taktiež to pohorší americkú komunitu v Ríme. Medzi pohoršených patrí aj pani Walkerová, ktorá sa nachádza v centre mesta módnej spoločnosti Ríma.
Obaja, aj pani Walkerová aj Winterbourne, sa pokusia varovať Daisy o tom ako jej správanie ovplyvňuje jej povesť, ale ona odmietne počúvať. Ako Daisy trávi čoraz viac a viac času s pánom Giovanellim, začne mať Winterbourne pochybnosti o jej charaktere a ako interpretovať jej správanie. Začne mať aj on neistotu, čo sa týka vzťahu Daisy s pánom Giovanellim. Jedného času mu Daisy povie, že sú zasnúbení a potom, že nie.
Raz v noci, na ceste domov z večierka, sa Winterbourne prechádza ku Koloseu a rozhodne sa prezrieť si ho za mesačného svitu, zdoláva tak ťažký nočný vzduch, ktorý je známý tým, že spôsobil "Rímsku horúčku," ako je malária. Nájde tam, Daisy a pána Giovanelliho. I napriek všetkemu ma Winterbourne starosti o Daisyne zdravie, a tak žiada pána Giovanelliho, aby ju doprevadil bezpečne domov.
O niekoľko dní neskôr, sa Daisyno zdravie závažne zhorší, a dievča zomiera. Predtým, než umrie, podáva matke správu pre Winterbourna, v ktorej naznačuje, že sa v skutočnosti starala o to, čo si myslí o nej, po tom všetkom. V tej dobe, tomu Winterbourne nerozumie, ale o rok neskôr, ešte stále premýšľal o Daisy, hovorí jeho tete, že urobil veľkú chybu, a žil v Európe príliš dlho. Napriek tomu, sa vráti do Ženevy a začne žiť ako za starých čias.
Hlavné postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Daisy Millerová – je to mladé a pekné dievča z bohatej americkej rodiny. Pochádza z mesta New York, kde jej otec pôsobí ako bohatý podnikateľ. Daisy cestuje po Európe so svojou matkou a mladším bratom. Daisy je veľmi temperamentná, dobroprajná a priateľská, ale na druhej strane, je aj plytká a neznalá. Je to typ ženy, ktorá sa snaží s chlapmi len manipulovať a túži byť stredobom ich pozornosti. Daisy na konci románu umiera na maláriu.
- Winterbourne – je to mladý Američan, ktorý ale väčšinu svojho života prežil v Ženeve. Winterbourne je v románe hlavným rozprávačom diela. Na začiatku, je veľmi unesený a učarovaný z Daisy, ale nakoniec je z nej sklamaný a stratí k nej úctu. Až nakoniec diela, keď Daisy umrie, Winterbourne ľutuje jeho krutý rozsudok a premýšľa, či neurobil chybu, keď tak rýchlo Daisy zamietol.
- Randolph Miller – je to Daisyn mladší brat, má okolo desať rokov. Randolph je hlučný, nevychovaný a neovládateľný malý chlapec.
- Pani Millerová – je to mama Daisy a Randolpha. Je veľmi slabá a neúspešná matka, ktorá sa zaujíma iba o svoje zdravie, ako o správanie jej detí. Je hlúpa a bezradná, no nakonci diela, keď jej dcéra Daisy ochorie, práve pani Millerová sa ukáže ako najväčšia opatera pre Daisy.
- Pani Costellová – je to Winterbournova teta, povrchná a domýšľavá žena. Nie je moc obľúbená u svojich synov, ale synovec Winterbourne ju rešpetuje. Okamžite ako sa dopočuje o Daisy, pozerá sa na celú ich rodinu povýšenecky. Nikdy sa s Daisy osobne nestretla, no i tak ju nemá rada a svojho synovca pred ňou stále varuje.
- Eugenio – je šofér Millerovcov. Viedol ich po Európe. Eugenio ma veľkú moc v rodine a aj preto sa naňho pani Millerová veľmi spolieha. Napríklad, čo sa týka toho ako dostať rozmaznaného Randolpha do postele alebo taktiež dúfa, že Eugenio prehovorí Daisy od jej plánu ísť s Winterbournom na rande.
- Pani Wallkerová – je bohatá a vplyvná americká vdova, ktorá žije v Ríme. Winterbourna spoznala už v Ženeve a s Daisy sa taktiež skamarátila. Pani Wallkerová, naozaj vyzerá, že jej nie je jedno, čo sa s Daisy stane a pokúsi sa ju zachrániť.
- Giovanelli – mladý Talian, ktorého vystihuje ešte aj jeho meno, ktoré v preklade znamená mladý muž. Giovanelli je na prvý pohľad veľmi zdvorilý a okúzlujúci Talian, ktorý sa snaží zapôsobiť na Daisy. Winterbourne však zistí, že Giovanelli je len imitáciou pravého gentlemana a svoje skutočné emócie skrýva. Nezaujíma ho ani to, že berie Daisy na miesta, kde by sa mohla nakaziť maláriou. Jeho túžba je mu prednejšia ako bezpečnosť Daisy. Na jej pohrebe sa Giovanelli prizná Winterbournovi, že Daisy bola naozaj nevinná a že si Giovanelliho nikdy ani neplánovala vziať za muža. Táto informácia konečne ukáže Winterbournovi, aká naozaj Daisy bola.
Hlavné témy
[upraviť | upraviť zdroj]Táto novela slúži aj ako psychologický opis mysli mladej ženy, a taktiež ako analýza tradičnej spoločnosti, v ktorej je Daisy jasný outsider. Pomocou Daisynho príbehu vyjadruje Henry James to, čo si myslia Európania a Američania o sebe, a všeobecné predsudky v každej kultúre. Daisy je vlastne obeťou "spoločenského randálu."
Mená postáv sú tiež symbolické. Daisy je kvetina v plnom kvete, bez zábran a v období jari svojho života. Daisy ostro kontrastuje s Winterbournom. Kvety umierajú v zime a to je presne to, čo sa stane s Daisy po chytení Rímskej horúčky. Ako objektívna paralela k tejto psychologickej realite, Daisy postihne reálna rímska horúčka, malária, ktorá bola rozšírená vo viacerých rímskych štvrtiach v 19. storočí.
Hlavný problém, na ktorom je novela založená je "nevinnosť" Daisy.
V novele sa slovo "nevinnosť " objavuje opakovane, a to vždy s iným odtieňom významu. Slovo "nevinný" mal tri významy za čias Jamesa. Po prvé to mohlo znamenať "ignorantský" alebo "ľahostajný." Ako napríklad, že Daisy nehľadí na to, čo si o nej druhí myslia.
Taktiež to môže znamenať niečo ako "naivnosť," podobný význam, ktorý sa používa v týchto časoch. Pani Costellová používa slovo v tomto zmysle, keď volá Winterbourna "príliš nevinného" v kapitole 2. Nakoniec, keď Winterbourne protestuje, sa odvoláva na tretí význam, že "nerobí žiadnu škodu alebo zle." Winterbournovi pomôže práve tento tretí zmysel dospieť k tomu, kto je vlastne Daisy. Spočiatku usudzuje, že Millerovci sú iba "veľmi ignorantská" a zároveň "veľmi nevinná," rodina a popritom označuje Daisy ako "neškodný" flirt. Ako román pokračuje, čoraz viac sa zaobera otázkou jej zavinenia. Obáva sa, že je vinná, nie kvôli príležitostným sexualnym radovánkam, ale vďaka vulgárnemu zmýšľaniu, nedostatku záujmu o skromnosti a slušnosti, ktoré by ju dali za centrum jeho záujmu. Dalo by sa argumentovať, že to je spôsob, akým Daisy stelesňuje všetky rôzne významy "nevinnosti," ktoré vedú k jej záhube.
Symboly
[upraviť | upraviť zdroj]- Daisy a Randolph – najčastejší symbol v diele je Daisy samotná a ďalší symbol jej je mladší brat Randolph. Daisy je možné vnímať aj ako Ameriku. Je mladá, svieža, naivná, sebecká, nemá zmysel pre slušnosť a je neochotná prispôsobiť sa akýmkoľvek zvykom a normám ostatných. Všetky tieto vlastnosti môžu byť považované za buď cnosti alebo poruchy. Ale, Randolph je niečo iné, on prezentuje typ nevychovaného turistu, je neotesaný, príliš sebavedomý a prenikavo nacionalistický.
- Koloseum – je miesto, kde sa nakoniec stretne Daisy s Winterbournom a kde sa Daisy nakazí malíáriou, ktorá ju potom zabije. Je to obrovská aréna, známa ako miesto, kde sa konali gladiátorské hry a miesto, ktoré po stáročia znamenalo mučenícku smrť. Ako taký, je to teda symbol obetovania nevinnosti. V skutočnosti, je to miesto, kde sa Winterbourne rozhodne, že Daisy nestojí za to, aby sa o ňu staral, zachraňoval ju alebo sa o ňu čo i len bál.
- Rím a Ženeva – situovanie Daisy Millerovej v hlavných mestách, v Taliansku a vo Švajčiarsku má svoj význam hneď na niekoľkých úrovniach. Obe krajiny mali silné spojenie s romantickými básnikmi, protikladné hodnoty garantované v ich hlavných mestách, v Ríme a v Ženeve. Ženeva bola rodiskom kalvinizmu, fanatickej protestantskej sekty, ktorá vo veľkej miere ovplyvnila americkú kultúru. Rím mal mnoho asociácii pre ľudí, ako boli Winterbourne s jeho tetou. Bolo to mesto kontrastov, kolískou starovekej civilizácie a miesto, kde sa zrodila renesancia, ktorá bola zastúpená slávou, ale aj korupciou. Rím je mesto ruín, ktoré naznačujú smrť a úpadok. V istom zmysle, toto mesto predstavuje protiklad všetkého, čo predstavovala Daisy – sviežosť, mladosť, úprimnosť, nevinnosť a naivitu.
Filmová adaptácia
[upraviť | upraviť zdroj]- Daisy Millerová (ang. Daisy Miller) – americký film režiséra Petra Bogdanovicha z roku 1974. V hlavnej roli Cybill Shepherdová.