Preskočiť na obsah

Deinonychus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Deinonychus

Umelecká rekonštruckia deinonycha. Perie nie je v prípade tohto rodu doložené, avšak veľmi pravdepodobné.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Deinonychus antirrhopus
Ostrom, 1969
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Deinonychus (v preklade strašný pazúr) bol 3 až 4 m. dlhý, štíhly vtákovitý dravec, zástupca skupiny Maniraptora (konkrétne Dromaeosauridae). Tento dinosaurus je dobre známy z viacerých pomerne kompletných kostier. Jeho podobnosť s prvotným vtákom rodu Archaeopteryx viedla krátko po jeho objave, začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia, k znovu oživeniu myšlienky, že vtáky vznikli z dinosaurov, ktorú dnes podporujú všetci významní paleontológovia. Deinonychus žil pred približne 110 miliónmi rokov. Nájdený bol v USA. Jediný druh je Deinonychus antirrhopus.

Deinonychus disponoval pomerne vysokou hlavou a na dinosaura veľkým mozgom. Jeho predné končatiny boli dlhé a vybavené tromi prstami s nebezpečnými pazúrmi. Ešte nebezpečnejšie boli zadné končatiny, na druhom prste každej z nich vybavené veľkým otáčavým zahnutým pazúrom, ktorý dokázal, podľa štruktúry prsta súdiac, vyslovene zaťať do tela svojej koristi. Dlhý chvost bol v podstate meravý a slúžil na udržiavanie rovnováhy počas rýchlej zmeny smeru behu, prípadne keď sa Deinonychus držal na chrbte svojej obete. Hoci prakticky celý chvost bol nehybný, jeho koreň bol ohybnejší, najmä čo sa týka pohybov smerom hore. Keď bol smerom hore najviac ohnutý, s chrbtom zvieral takmer pravý uhol. Zadné končatiny Deinonycha boli síce mocné, schopné rozpárať veľkým dinosaurom bruchá, no boli zároveň dosť krátke, vhodné iba na kratší šprint. Podobne ako iní členovia skupiny Maniraptora (napr. Microraptor), aj Deinonychus bol zrejme operený, pričom najdlhšie perie mal na ramenách a konci chvosta.

Mnohé skameneliny svedčia, že obľúbenou potravou tohto pomerne hojného predátora boli jedince skoro dvaapolkrát dlhšieho a tridsaťkrát ťažšieho rodu Tenontosaurus. Jeden nález svedčí dokonca o skupinovom útoku (čo je v podstate logické pri takej veľkej koristi), ktorý sa však neskončil len smrťou Tenontosaura, ale o život prišlo aj pár útočníkov. Deinonychy teda zrejme poľovali na veľkú korisť vo svorkách, kým malé obete zabíjali osamote v rámci svorky.

Deinonycha pomenoval americký paleontológ John Ostrom v roku 1969.