Dejiny genetiky
Slovo genetika pochádza z gréckeho genno čo v preklade znamená “dať pôvod”.
Pred-Mendelovské idey o dedičnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Človek si už od pradávna uvedomoval podobnosť na svojich rodičov. Ľudia boli schopní výberom a krížením vhodných jedincov tvoriť rôzne plemená, ktoré mali požadované vlastnosti. Dedičnosť nadobudnutých čŕt bola tiež súčasťou skorých Lamarckových názorov na evolúciu.
Mendel
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1865 rakúsky kňaz Gregor Mendel, nazývaný aj „ otec genetiky“, publikoval svoju prácu s krížením hrachových sadeníc. Vytvoril súhrn zákonov o dedičnosti nazývaných ako Mendelovská dedičnosť. Podľa svojich štatistických analýz Mendel definoval alelu ako základnú jednotku dedičnosti. V Mendelových časoch bola alela synonymom pre gén, no dnes slovo alela označuje špeciálnu časť génu.
Objavy po Mendelovi
[upraviť | upraviť zdroj]Mendelova práca bola uverejnená v prestížnych vedeckých časopisoch, no zo strany vedeckej komunity sa nedočkala žiadnej odozvy. Namiesto toho sa začali diskusie o dedičnosti, ktoré by dopĺňali Darwinovu evolučnú teóriu. Stará Darwinova teória dedičnosti (pangenesis) nebola veľmi vyhovujúca. Neskôr bola zdokonalená na biometrickej (biometrika – používanie metód matematickej štatistiky pri štúdiu premenlivosti živých organizmov, bioštatistika) škole dedičnosti Darwinovým bratrancom Fracisom Galtonom. Galtonov nástupca Karl Pearson sa snažil vytvoriť štatistické modely dedičnosti a evolúcie, ale nemal veľký úspech.
Klasická genetika
[upraviť | upraviť zdroj]Mendelova práca našla pochopenie až v 20. storočí. Vedci začali vychádzať z jeho výskumu a pracovali na podobných problémoch ako predtým on. Boli to: Hugo de Vries, Carl Correns a Erich von Tschermak.
- 1903 bol objavený chromozóm, ako jednotka dedičnosti
- 1905 britský biológ William Bateson prvýkrát použil termín genetika (v liste Adamovi Sedgwickovi)
- 1910 Thomas Hunt Morgan dokázal, že súčasťou chromozómov sú gény
- 1913 Alfred Sturtevant vytvoril prvú génovú mapu chromozómu
- 1918 R. A. Fisher publikoval O vzájomnom vzťahu medzi domnienkami Mendelovskej dedičnosti – zhrnutie poznatkov genetiky a evolučnej biológie
- 1927 fyzikálne premeny v génoch sa začali volať mutácie
- 1928 Frederick Griffith zistil, že dedičný materiál mŕtvej baktérie môže byť včlenený do živej baktérie
- 1931 Crossing over je definovaný ako príčina rekombinácie
- 1941 Edward Lawrie Tatum a George Wells Beadle zobrazili gény ako kódy z proteínov
Éra DNA
[upraviť | upraviť zdroj]- 1944 Oswald Theodore Avery, Colin McLeod a Maclyn McCarty izolovali genetický materiál
- 1952 Hersley Case uskutočnil experiment, ktorým dokázal, že genetická informácia bakteriofága, (ale aj ostatných organizmov) je dezoxyribonukleová kyselina (DNA)
- 1953 James O. Watson a Francis Crick objavili dvojzávitnicovú štruktúru DNA
- 1956 Albert Levan stanovil počet ľudských chromozómov na 46
- 1958 Matthew Stanley Meselson, Franklin William Stahl uskutočnili experiment s izotopmi dusíka, ktorý demonštroval, že DNA je replikovaná semikonzervatíne
- 1961 dokázalo sa, že genetický kód je usporiadaný v trojiciach
- 1964 Howard Temin objavil RNA-vírusy
Éra genómu
[upraviť | upraviť zdroj]- 1977 Fred Sanger a Walter Gilbert – DNA bola prvýkrát usporiadaná. Sangerovo laboratórium „prečítalo” celý genetický kód bakteriofága.
- 1983 Kary Banks Mullis objavil jednoduchú polymerizačnú reakciu a to dalo možnosť jednoduchému rozšíreniu DNA
- 1989 Francis Collins a Sap-Chee Tsui „prečítali” po prvýkrát ľudský gén
- 1995 genóm baktérie Homeophilus influenzae bol prvý „prečítaný” genóm voľne žijúceho organizmu
- 1996 genóm Saccharomyces cerevisiae bol prvý „prečítaný” eukaryotický genóm
- 1998 bol prečítaný genóm mnohobunkového eukaryotického organizmu
- 2001 boli prečítané prvé časti ľudského genómu
- 2003 ľudský genóm bol "prečítaný" na 99,99 %