Delphinium – rozšírenie mestskej knižnice v Stockholme

Základné informácie

Autor : Heike Hanada
Adresa : Odengatan, Stockholm, Švédsko
Súťaž : 2006-2007
Realizácia : 2013

Dejiny

Mestská knižnica v Stockholme (Štokholmská mestská knižnica) bola prvýkrát otvorená v roku 1928. Túto najväčšiu mestskú knižnicu vo Švédku navrhol Erik Gunnar Asplund, ktorý získal túto zákazku bez predošlej súťaže a tak mal väčšiu voľnosť pri jej navrhovaní čo sa aj prejavilo na jej výslednej podobe. Tak ako väčšina jeho diel tak aj táto knižnica prešla viacerými modifikáciami počas navrhovania aj počas realizácie. Celá výstavba knižnice trvala od roku 1920 – 1928

Avšak v súčasnosti prestala kapacitne vyhovovať a preto sa v roku 2006 vypísala dvojkolová medzinárodná súťaž na jej rozšírenie. Zo stoviek odovzdaných návrhov vyhral projekt Delphinium od nemeckej architektky Dipl. Ing. Heike Hanada z ateliéru Laboratory of Art and Architecture. Dokončenie realizácie je stanovené na rok 2013.

Krátka charakteristika

Budovu tvorí jasný 9-poschodový blok a nízke pódium. Nová verejná stavba vytvára Asplundovej knižnici dôstojný rámec a prepožičiava jej jasné pozadie pri klasických pohľadoch z ulice Odengatan. Vďaka citlivému rozostúpeniu je týmto dvom rôznym stavbám daná možnosť vzájomného spolužitia. Nízke pódium s kruhovou vnútornou záhradou slúži ako vstupná budova s ľahkou vizuálnou orientáciou a vytvára prechod a spojnicu medzi oboma budovami. Obnova a napojenie ku kopcu záhradnou plochou vytvorí v mestskom priestore novú verejne prístupnú krajinu neobyčajných kvalít.

Viacpodlažný blok pozdĺž Gyldengatanu svojou transparentnou fasádou reflektuje kopec a navyše zdôrazňuje jeho profil v krajine mesta. Tento projekt naplňuje víziu jasnej, otvorenej a komunikatívnej knižnice.

Delphinium – nová stockholmská mestská knižnica

Rešpektujúc existujúcu knižnicu od Asplunda, ktorá je významným architektonickým dedičstvom je hlavná časť novej knižnice umiestnená s odstupom.

Vytvorením jasného pozadia nová budova funguje ako horizont a zároveň sa snaží o harmóniu medzi juhozápadným rohom Odengatanu s vyššou budovou z roku 1960 a nádherným solitérom od Asplunda.

Medzi dvoma menšími vstupnými budovami je dosadené vnútorné prepojenie medzi starou a novou budovou knižnice pomocou prízemia. Súčasne je vyzdvihnutý tektonický motív pomocou strešnej terasy ktorá spája novú stavbu zo starou aj vizuálne. Výrazná zeleň a stromy na streche pokračujú zeleným svahom kopca s výhľadom a otvárajú pohľad smerom na vyvýšeninu a siluetu.

Nový hlavný vstup má jemne zakrivený tvar, ktorý víta všetkých návštevníkov Odengatanu.

Knižnica a kopec

Zaseknutím novej knižnice do hrebeňa kopca sa rozšírila mestská a topografická situácia a zdôraznili sa kvality hrebeňa. Výsledok toho nie je len spojenie a prekrývanie sa navzájom ale nová budova a kopec sa stali prelínaným celkom. Kruhové križovatky na vrchole kopca sú usporiadané tak ako priestor medzi interiérom a exteriérom. To zohráva významnú úlohu pri prijímaní návštevníkov knižnice prichádzajúcich z observatória a ďalších vzdelávacích zariadení, ako napríklad Royal Institute of Technology.

Tak aj historické využitie kopca Observatoriekulien ako areál pre rôzne vzdelávacie inštitúcie bude symbolizovať oblasť vedomostí a vzdelávania v Stockholme.

Vzhľadom na topografiu Stockholmského svahu, ktorá je dôležitým charakteristickým znakom v mestskej krajine, vnútorná krajina verejných a poloverejných priestorových sekvencií je vhodná na vytvorenie nového chodníka dole z kopca. Rôzne úrovne sú navzájom spojené pomocou schodísk, rámp a troch jadier. Vizuálne a fyzické vzťahy z poschodia na poschodie sú definované svetlými kruhovými „stair wells“ (schodiskové studne), ktoré vedú návštevníka cez celú knižnicu Ich zasklené steny fungujú ako vitrína do knižnice ale aj ako svetelný zdroj vďaka ich transparentnosti. Na konci každej cesty dosiahnu návštevníci informačné panely o rôznych oddeleniach. Na prízemí novej budovy je presvetlená vstupná hala, ktorá je orientovaná k Odengatanu vedie návštevníkov buď do Asplundovej knižnice alebo do vnútornej uzatvorenej záhrady, ktorá ponúka spätný pohľad na prejdenú zeleň hrebeňa.

Vstupná hala je navrhnutá tak aby korešpondovala s novými spoločenskými potrebami verejných knižníc. Je otvoreným priestranstvom kde môže deťom, dospelým a seniorom priblížiť nový interaktívny život v knižnici.

Farby a vnútorná orientácia

Princíp návrhu knižnice je v bielych a svetlých priestoroch pre vytvorenie harmonickej jednoty. Na základe toho sú aj všetky kusy nábytku a iné priestorové jednotky prispôsobené k udržaniu pokojnej a čistej atmosféry. Avšak orientácia vo vnútri knižnice bude riešená diskrétnym farebným riadením, ktoré bude vyznačené aj na mape vo vestibule. Jedna farba bude vyznačovať jeden odbor. Na každom oddelení bude informačný panel a skupiny miestností budú označené farebnými sklenými panelmi. Navyše aj farby pohoviek budú funkčne slúžiť ako vizuálne signály.

Vchody

Budova má viacero nových aj starých vchodov. Nový hlavný vchod z Odengatan je ľahko prístupný aj pre imobilné osoby priamo z parkovacieho miesta vzdialeného 10m. Na Sveavägen je ďalší vchod v náväznosti so vstupom švédskeho inštitútu pre detské knihy.

Samostatný vchod je pre pracovníkov so zastrešeným parkovaním pre bicykle, ktorý je prístupný z Gyldengatan, ktorý je tiež pripojený na parkovanie nižšie.

Okrem toho existujú ešte 4 väčšie bočné vstupy do verejnej knižnice:

na vrchole kopca s observatóriom,
na úpätí kopca pri konci Gyldengatan,
pri vstupnej hale naproti vnútornej záhrade
a jeden na prechode medzi parkom Sveavägen a komplexom novej knižnice, ktorý vedie cez kaviareň.

Organizácia presunu

Média budú putovať zo starej knižnice cez suterén nad tunelom metra pod vstupnou halou do novej knižnice pozdĺž fasády orientovanej k Odengatanu. Media management, správca a triediaci prístroj budú umiestnené na 1. a 2. nadzemnom podlaží zatiaľ čo vykladací priestor bude v 1 podzemnom podlaží pod Odengatanom.

Vnútorná komunikácia /dostupnosť

Návštevníci sú prirodzene vedení budovou, od schodiska k schodisku, ale pre zaneprázdnených a imobilných ľudí sa tu nachádzajú 3 vertikálne jadrá, ktoré ponúkajú kratšiu cestu do vyšších podlaží. Spravidla sú všetky priestory a podlažia, vrátane prepojenia medzi Asplundovou knižnicou a novou vstupnou zónou ľahko prístupné aj pre imobilné osoby. Jedinou výnimkou sú niektoré časti prvej „learning zone“ v stupňovitej vstupnej hale. Avšak druhá a tretia zóna na prvom podlaží sú už plne prístupné.

Vonkajšie priestory

Vstupný objekt uzatvára vnútornú záhradu, ktorá je rozšírením prírodného parku pod kopcom. Je to otvorená lúka fungujúca ako tiché miesto obklopené stromami, žulovými kameňmi a rastlinami ako papraď, marinka vonná, jarné kvety a rozprestierajúce sa polia svetlo modrej Delphinii v lete. Orientácia na juh poskytuje možnosť čítania vonku a v chladných obdobiach ju môžu návštevníci pozorovať z okolitých priestorov ako sú nová zóna a intímne priestory „learning zony“ alebo z kaviarne s pokojnou atmosférou prírodného prostredia.

Vnútorná záhrada pokračuje zelenou strechou nad vstupnou halou, ktorá je verejným priestorom poskytujúcim skratku medzi Sveavägen a Odengatan.

Navyše sú tu uzavreté terasy, ktoré neosvetľujú len najvnútornejšie oblasti denným svetlom ale evokujú aj príjemné a uvoľnené prostredie. Na 6 podlaží je kruhovo tvarovaná lodžia, ktorá umožňuje pohľad na mestskú krajinu pri posedení vonku na slnku.

Imaginárna krajina

Návrh umožňuje okamžitý výber prístupu a pohybu v rôznych výškových úrovniach. Myšlienkou je sprístupniť flexibilné využitie všetkých priestorov a zároveň formovanie silnej identity vnútri priestorov pomocou zasklených oblých priečok a stien, ktoré vrhajú jemné a mäkké svetlo do priestorov študovní, ník a políc. Návrhom sa autorka snažila preformulovať aspekty Asplundovej architektúry do dnešného jazyka ako aj jeho chápanie svetla, skromnosti a jednoduchosti.

Napriek tomu, že bol vybraný úplne iný materiál - zasklené steny s potlačou bielych alebo priesvitných ornamentov Delphinia – poetický a monumentálny Asplundou spôsob je transformovaný do rozplývajúceho obrazu svetla. Zvolené ornamenty sú založené na transformácii fotografií Karla Blossfeldta , opakujú sa v toku kruhových pohybov, ktoré sú východiskom pre celý návrh projektu. Abstraktné modifikácie kruhu do fragmentovaných zvlnených priestorov dovoľujú definovať premenlivé priestorové sekvencie striedajúcich sa otvorených a uzavretých priestorov a odzrkadľovať ich pomocou polo-priehľadných ornamentoch na fasáde. Prirodzená hra s kruhovými fragmentami sa snaží reagovať na kruhové a polkruhové priestory Asplundovej knižnice súčasným spôsobom. Autorka verí že rozpustenie priestorov konkávnymi a konvexnými tvarmi je odpoveďou na potreby a transformácie dnešných knižníc.

Trasa metra/základy

Tunel Stockholmského metra prechádza diagonálne pod novou vstupnou budovou a pod priľahlým rohom novej hlavnej budovy knižnice. Priečelie hlavnej knižnice sa skladá z pevného múru v hornej časti umiestnenia tunela (v úrovni -1 a úrovni +1). Základy hlavnej budovy knižnice sú v blízkosti tunela. Vstupný objekt je s veľmi ľahkej konštrukcie s malým základovým zaťažením. Múr vnútorného kruhu vstupného objektu však pretína zakrivený tunel dvakrát, po celú dobu najmenej 1,5 m nad tunelom. Preto návrh vstupnej budovy nasleduje stupne tunela cez terasovité priestorové sekvencie. Je tu dostatočný priestor medzi stropom tunelu a základom vstupného objektu pre poskytovanie preklenovacích rámov pre založenie kruhovej steny, pozostávajúce z železobetónových nosníkov a pilotov na oboch stranách tunela. V stredných priestoroch nad tunelom bude základová doska vstupnej budovy samonosná.

Fasáda

Objem stavby je zabalený v skle s potlačou, vytvárajúc polo-transparentnú budovu. Ornament Delphinia funguje ako filter pri stupňovaní bodových variácií. Za sklom sú priesvitné, zakrivené steny, regály na knihy, schody a nepriehľadná ochrana proti slnečnému žiareniu z textilu. Tieto rôzne zložky dosahujú odlišný a premenlivý vzhľad, aj keď povrchy sa zdajú byť súdržné a vhodne vzdialené. Netransparentná fasáda na vstupnej budove = Izolačné sklenené panely s priehľadnou kapilárnou vložkou. Kapilárne sklá sa vyznačujú vynikajúcou tepelnou izoláciou a rozptylom svetla. Kapilárne trubičky v ich vnútri pôsobia ako malé vzduchové vankúše a zabraňujú prúdeniu plynov v medzitabuľovej dutine. Transparentné otvorenie Odengatan slúži ako otvorená vrstva medzi interiérom a exteriérom predstavujúca komunikatívny vzťah. Chodci si môžu prezrieť vnútro knižnice zatiaľ čo veľký digitálny displej na pravom okraji okna oznamuje hlavné činnosti knižnice.

Dlhodobá udržateľnosť

Klimatické analýzy Stockholmu poukazujú na obmedzené solárne zisky a vysoký prirodzený chladiaci potenciál. Limitované maximálne teploty a východo-západná orientácia novej knižnice obmedzuje letný problém s solárnym tienením. Psychometrický graf ukazuje, že vlhkosť nie je problémom a prevládajúci smer vetra je frontálny na západnú fasádu budovy. Prístup architektov pre nízko energetickú a vysoko komfortnú budovu knižnice zahŕňa optimalizáciu obalu budovy redukovaním prestupových strát pomocou trojitého zasklenia fasády z vnútorným tienením, ktoré optimalizuje prívod denného svetla regulovaním solárnych ziskov. Maximálna efektívnosť ventilačného systému bude dosahovaná pomocou : Ventilačného systému s rekuperáciou vlastného a skupenského tepla Vykurovací/chladiaci systém sálania aktivovanej cementovej alebo sadrovej omietky Prírodné chladenie pomocou geotermálnej energetickej pilóty Geotermálne tepelné čerpadlo na vykurovanie Navyše denné svetlo podporované umelým osvetlením, vetrom podporované vetranie/zemné vedenie kanálov pre predhrievanie/predchladenie a fotovoltický systém integrovaný na streche podporujú zámer optimalizovať teplotný a vizuálny komfort pre návštevníkov. Minimalizovanie energetickej spotreby pre klimatizáciu a minimalizovanie elektrickej spotreby pre svetlo, vetranie, spotrebiče rovnako ako znovu použitie stavby docielia energeticky efektívny návrh a zvýši sa stupeň sebestačnosti budovy.

Externé odkazy

[1] Archivované 2007-10-15 na Wayback Machine
[2]