Preskočiť na obsah

Denisovan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jedna z hypotéz o vzniku a šírení človeka denisovského (zelená farba)

Človek denisovský (iné slovenské a vedecké názvy pozri nižšie) je vyhynutý taxón (možno konkrétne druh) z rodu človek (Homo) príbuzný s človekom dnešného typu (Homo sapiens v najužšom zmysle). Vyskytoval sa (minimálne) na území od Sibíri po juhovýchodnú Áziu (Melanézia a pod.) zhruba v období od 400 000 do 40 000 pred Kr.

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Človek denisovský patrí do skupiny taxónov príbuzných s človekom dnešného typu (t. j. s taxónom človek rozumný, lat. Homo sapiens, v najbežnejšom, čiže najužšom zmysle), ale ďalšie detaily zaradenia sú sporné. Vo fylogenetických stromoch sa človek denisovský spravidla umiestňuje niektorým z nasledujúcich spôsobov:

  • Umiestňuje sa ako sesterský klád (klád v podstate znamená monofyletický taxón) neandertálca (Homo neanderthalensis/Homo sapiens neanderthalensis). Táto možnosť sa vyskytuje najčastejšie a vyplýva napríklad z analýzy jadrovej DNA.
  • Umiestňuje sa ako sesterský klád kládu neandertálec + človek dnešného typu. Táto možnosť vyplýva z analýzy mitochondriálnej DNA.
  • Umiestňuje sa ako klád príbuzný či sesterský s taxónom človek dračí (Homo longi/Homo sapiens longi). Človek dračí pravdepodobne spadá do tzv. ázijského človeka heidelberského (ázijský Homo heidelbergensis), čo je skupina do ktorej patrí aj napríklad človek daliský (Homo daliensis/Homo sapiens daliensis) a Homo mabaensis (Homo mapaensis/Homo sapiens mabaensis [alebo mapaensis]) a ktorá (resp. aspoň jej podstatná časť) je podľa niektorých (sporných) názorov sesterským kládom človeka dnešného typu (Homo sapiens v najužšom zmysle).
  • Umiestňuje sa ako klád príbuzný s čínskymi nálezmi z lokalít Peskadorské ostrovy (po čínsky Pcheng-chu/pchinjin: Penghu; niekedy klasifikovaný ako samostatný druh Homo tsaichangensis), Sü-ťia-jao (pchinjin: Xujiayao) a Sü-čchang (pchinjin: Xuchang). Výsledný klád (t. j. nálezy človek denisovský, Pcheng-chu, Sü-ťia-jao a Sü-čchang ako celok) ďalej môže, no nemusí, byť príbuzný s vyššie spomínanými taxónmi Homo longi, Homo daliensis a Homo mabaensis.

Taxonomicky z vyššie uvedeného (a z iných okolností) vyplýva, že sa človek denisovský zaraďuje niektorým z týchto spôsobov:

  • Zaraďuje sa ako samostatný druh (konkrétne názvy pozri v kapitole Názvy).
  • Zaraďuje sa ako poddruh druhu Homo sapiens (človek rozumný), pričom sa tu myslí Homo sapiens nie v najužšom zmysle, ale v niektorom z jeho širších významov (konkrétne názvy pozri v kapitole Názvy).
  • Zaraďuje sa ako súčasť taxónu Homo neanderthalensis/Homo sapiens neanderthalensis (človek neandertálsky) (konkrétne názvy pozri v kapitole Názvy).
  • Zaraďuje sa ako súčasť druhu Homo heidelbergensis (človek heidelberský) (v najširšom zmysle, t. j. vrátane východoázijských nálezov).
  • Zaraďuje sa ako jeden druh spolu s taxónom Homo longi (človek dračí), prípadne navyše aj s taxónom Homo daliensis (človek daliský) a možno navyše aj s taxónom Homo mabaensis. Tento spoločný druh sa vo všetkých troch prípadoch volá Homo longi (v druhom resp. treťom prípade sa prípadne môže volať aj Homo daliensis resp. Homo mabaensis, ale taxonomická platnosť týchto dvoch názvov je pochybná) a nikdy nie je správne označiť ho niektorým z (dole uvedených) latinských názvov človeka denisovského, pretože tieto neboli publikované so všetkými potrebnými náležitostiami a preto nemajú prednosť pred platne publikovanými inými názvami (napríklad pred názvom Homo longi).
  • Zaraďuje sa ako súčasť druhu Homo juluensis (vytvoreného v roku 2024), ktorý pozostáva len z ľudí denisovských (to sú nálezy z lokalít Denisova jaskyňa, Sia-che/Xiahe a možno aj Tam Ngu Hao 2) a z nálezov Pcheng-chu (Homo tsaichangensis), Sü-ťia-jao a Sü-čchang, a ktorého holotypom je nález Sü-ťia-jao. Pre malú skupinu autorov, ktorá už pred rokom 2024 navrhovala, aby sa uvedené nálezy zahrnuli do človeka denisovského, sa dá Homo juluensis chápať ako v podstate len zavedenie (prvého platne publikovaného) latinského názvu pre človeka denisovského (čiže len akési premenovanie), zatiaľ čo z pohľadu ostatných autorov ide o začlenenie doterajšieho človeka denisovského do nového, mierne širšie poňatého druhu.

[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Je pomenovaný podľa Denisovej jaskyne (rus. Denisova peščera - vyslov: [ďiňisаva piščera; prízvuk je na -ňi- a -šče-] - doslova: Denisova jaskyňa), ktorá sa v slovenských textoch často (pod vplyvom angličtiny) uvádza v nesprávnom tvare "jaskyňa Denisova" (Denisova v skutočnosti nie je názov jaskyne, ale len privlastňovacie prídavné meno). Je pomenovaná podľa istého Denisa.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: človek denisovský (resp. ako poddruh aj: človek rozumný denisovský)[19][20][21][22], denisovan[23][24][25] (Tvar denisovan je síce častý, ale je to anglicizmus a pre slovenčinu je v podstate nesprávny[26]), denisovec[26][27], denisovčan[28][29]; zriedkavo: človek denisovanský (resp. ako poddruh aj človek rozumný denisovanský)[30], človek altajský[31], človek sibírsky[31].

Ruský názov je: denisovec [vyslov: ďiňisavic] a denisovskij čelovek [vyslov: ďiňisavskij čilavek]. Anglické názvy sú: Denisovan, Denisovian a Denisova(n) (alebo Denisovian) hominin (alebo hominid alebo (hu)man)[32].

Vedecké názvy taxónu sú:

  • ako druh: Homo sp. Altaj (resp. Altai) [rozumej: nepomenovaný druh z rodu Homo z lokality Altaj ] [33], Homo sp. Denisova (resp. Denisova peščera) [rozumej: nepomenovaný druh z rodu Homo z lokality Denisova (peščera)][34], Homo altaiensis[35][36][37][38], Homo altai[39][36][40], Homo denisovensis[41], Homo denisoviensis (tento tvar používajú najmä české texty)[42], Homo denisensis[41][36], Homo denisova[39][43], Homo denisovaensis[44][45], Homo denisovanensis[46][47], Homo denisovansis, Homo denisovan[48][36] (resp. "Homo Denisovan")[49], Homo denisovian, Homo siberiensis[50]
  • ako poddruh druhu Homo sapiens: Homo sapiens subsp. Altaj (resp. Altai) [rozumej: nepomenovaný poddruh z druhu Homo sapiens z lokality Altaj], Homo sapiens subsp. Denisova (resp. Denisova peščera) [rozumej: nepomenovaný poddruh z druhu Homo sapiens z lokality Denisova (peščera)] [51][52], Homo sapiens altaiensis[38], Homo sapiens altai, Homo sapiens denisovensis[53], Homo sapiens denisoviensis, Homo sapiens denisensis, Homo sapiens denisova[54], Homo sapiens denisovaensis, Homo sapiens denisovanensis, Homo sapiens denisovansis[55], Homo sapiens denisovan[36], Homo sapiens denisovian[56], Homo sapiens siberiensis[57]
  • ako súčasť neandertálca: Homo sapiens neanderthalensis denisova[14] (resp. ak sa neandertálec považuje za samostatný druh: Homo neanderthalensis denisova)

Vznik a zánik

[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa akceptuje vyššie spomínaný názor (vyplývajúci najmä z analýzy jadrovej DNA), že ľudia denisovskí sú sesterským taxónom neandertálcov a spolu sú sesterským taxónom ľudí dnešného typu, tak platí nasledovné: Podľa genetických výpočtov sa odhaduje, že spoločná vývojová vetva ľudí denisovských a neandertálcov sa oddelila od vývojovej vetvy ľudí dnešného typu (čiže anatomicky moderných ľudí, čiže Homo sapiens v najužšom zmysle) približne pred 770 000 - 550 000; inými slovami: ľudia dnešného typu (prípadne nejaký ich priamy predchodca, možno konkrétne Homo rhodesiensis - človek rodézsky) vznikli približne pred 770 000 - 550 000 rokmi. Ľudia denisovskí a neandertálci sa následne od seba oddelili približne pred 470 000 - 380 000 rokmi; inými slovami: ľudia denisovskí vznikli približne pred 470 000 - 380 000 rokmi.[1] Zatiaľ najmladší zistený nález človeka denisovského (nález Xiahe 2) je starý asi 48 000 – 32 000 rokov. Celkovo sa teda ľudia denisovskí mohli vyskytovať zhruba od 400 000 do 40 000 rokov pred Kr.

Nálezy

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 bol publikovaný objav fragmentu prstovej kosti mladej ženy, ktorý bol nájdený v roku 2008 v Denisovej jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri a má označenie Denisova 3 (resp. neformálne "žena X"). Nález bol spočiatku nedatovaný, ale neskôr bol vek stanovaný na 76 200 – 51 600 rokov (O datovaní vzniku človek denisovského pozri vyššie). Najprv bola ešte v roku 2010 vykonaná analýza mitochondriálnej DNA nálezu Denisova 3; tá ukázala, že ľudia denisovskí sú sesterským kládom kládu neandertálci+ľudia dnešného typu. Následne bola v tom istom roku vykonaná analýza jadrová DNA toho istého exemplára, ktorá naopak ukázala, že ľudia denisovskí tvoria spolu neandertálcami sesterský klád ľudí dnešného typu; okrem toho ukázala, že obývali oblasť od Sibíri po juhovýchodnú Áziu, a že žili medzi predkami niektorých ľudí dnešného typu a krížili sa s nimi.[58][59][60][61][62][63][1]

Následne boli objavené a opísané časti niekoľkých ďalších jedincov z Denisovej jaskyne[64][65], ako aj nálezy dvoch jedincov z jaskyne Baišija na Tibetskej náhornej plošine v Číne (tzv. nálezy Sia-che/ pchinjin: Xiahe)[66], a jeden nález z jaskyne Tam Ngu Hao 2 v Laose[67]

Obyvatelia Denisovej jaskyne

[upraviť | upraviť zdroj]

Denisovu jaskyňu obývali nielen ľudia denisovskí, ale aj neandertálci, ľudia dnešného typu a s nimi príbuzní priami kríženci (napr. nález Denisova 11, známy ako Denny, ktorý bol priamym krížencom človeka denisovského a neandertálca, t. j. skrížili sa priamo jeho rodičia). Obývali ju tisíce rokov, nie je však jasné, či niekedy jaskyňu obývali spoločne[68].

Miešanie genómu s inými typmi ľudí

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudia denisovskí majú časť génov spoločnú (a teda sa v istých okamihoch svojho vývoja skrížili) jednak s ľuďmi dnešného typu, jednak s neandertálcami a jednak s jedným iným taxónom ľudí, ktorý je buď zatiaľ neznámym samostatným druhom z rodu Homo alebo je zhodný s niektorým zo známych druhom z rodu Homo (nie je jasné s ktorým, napríklad ním môže byť Homo erectus).[13]

Pokiaľ ide o ľuďí dnešného typu: Približne 3 až 5 percent DNA Melanézanov a domorodých Austrálčanov a približne 6 percent DNA Papuáncov pochádza od ľudí denisovských.[69][70][71] Ľudia denisovskí sa možno krížili s ľuďmi dnešného typu na Novej Guinei ešte pred 15 000 rokmi.[72]

Pokiaľ ide o neandertálcov a spomínaný neznámy taxón: 17 % denisovského genómu pochádza od neandertálcov, ktorí žili v oblasti Denisovej jaskyne, a 4 % denisovského genómu pochádza z bližšie neznámej ľudskej vývojovej vetvy. Okrem toho bolo zistené, že sa jednotliví jedinci ľudí denisovských medzi sebou značne geneticky (z hľadiska mitochodnriálnej DNA) líšili, každopádne výrazne viac než napríklad neandertálci.[73]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c ZIMA, Jan; MACHOLÁN, Miloš. Systém a fylogeneze savců. první. vyd. Praha : Academia, 2021. 570 s. ISBN 978-80-200-3215-7. S. 413-415.
  2. ↑ Viviane Slon et al. A fourth Denisovan individual.Sci. Adv.3,e1700186(2017). [1]
  3. ↑ Rainer Grün, Chris Stringer. Direct dating of human fossils and the ever-changing story of human evolution, Quaternary Science Reviews, Volume 322, 2023, 108379, ISSN 0277-3791, https://doi.org/10.1016/j.quascirev.2023.108379. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0277379123004274) - Fig. 85
  4. ↑ Xiaobo Feng et al. The phylogenetic position of the Yunxian cranium elucidates the origin of Dragon Man and the Denisovans. 2024 [2] Fig. 3
  5. ↑ Xijun Ni et al. Massive cranium from Harbin in northeastern China establishes a new Middle Pleistocene human lineage. The Innovation, Volume 2, Issue 3, 2021, 100130, ISSN 2666-6758, https://doi.org/10.1016/j.xinn.2021.100130. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2666675821000552) - Fig. 4
  6. ↑ Katerina Harvati, Hugo Reyes-Centeno. Evolution of Homo in the Middle and Late Pleistocene, Journal of Human Evolution, Volume 173, 2022, 103279, ISSN 0047-2484, https://doi.org/10.1016/j.jhevol.2022.103279 (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248422001397)
  7. ↑ BERGSTRÖM, A. et al. Origins of modern human ancestry. Nature Feb. 2021 [3]
  8. ↑ Bae CJ, Liu W, Wu X, Zhang Y, Ni X. "Dragon man" prompts rethinking of Middle Pleistocene hominin systematics in Asia. Innovation. 2023 Oct 19 [4]
  9. ↑ BAE, Christopher J.. The Paleoanthropology of Eastern Asia. [s.l.] : University of Hawaii Press, 2024. 296 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8248-9810-6. S. 98, 99, 121, 122, 123, 210. (Poznámka: Porov. aj článok Bae, Liu, Wu et al. 2023, kde autori v podstate už naznačili vytvorenie nového, vtedy ešte nepomenovaného druhu Homo juluensis)
  10. ↑ christianbentz.de, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  11. ↑ GEOL 204 The Fossil Record: Out of Eden: The Spread of Homo sapiens [online]. geol.umd.edu, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  12. ↑ GEOL 204 The Fossil Record: Last Man Standing: The Rise of Homo sapiens [online]. geol.umd.edu, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Ahlquist KD, Bañuelos MM, Funk A, Lai J, Rong S, Villanea FA, Witt KE. Our Tangled Family Tree: New Genomic Methods Offer Insight into the Legacy of Archaic Admixture. Genome Biol Evol. 2021 Jul 6;13(7) [5]
  14. ↑ a b Árnason, Ú., Hallström, B. The reversal of human phylogeny: Homo left Africa as erectus, came back as sapiens sapiens. Hereditas 157, 51 (2020). https://doi.org/10.1186/s41065-020-00163-9
  15. ↑ Martin JM, Leece AB, Baker SE, Herries AIR, Strait DS. A lineage perspective on hominin taxonomy and evolution. Evolutionary Anthropology. 2024 [6] (Pozri aj Supplementary Information)
  16. ↑ Nomina [online]. paleocore.org, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  17. ↑ HAYS, Jeffrey. UNUSUAL ARCHAIC HUMANS FROM CHINA (300,000 TO 100,000 YEARS AGO) [online]. factsanddetails.com, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  18. ↑ HAYS, Jeffrey. Denisovans: Characteristics, Discovery and DNA [online]. europe.factsanddetails.com, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  19. ↑ BRŮŽEK, J., VELEMÍNSKÝ, P. Nový pohled na nejstarší anatomicky moderní Evropany. In: Živa 4/2021 [7]
  20. ↑ Osobné vyjadrenie Radoslova Beňuša z roku 2019 pre dlhý tvar názvu, pričom ale Radoslav Beňuš inak celkovo uprednostňuje tvar denisovan, aj napriek tomu, že ho považuje ja jasný amerikanizmus.
  21. ↑ Nádej života [online]. eulchen.sk, [cit. 2024-07-14]. Dostupné online.
  22. ↑ Neo(u)veriteľné. In: Pardon. 19. 11. 2011. S. 13
  23. ↑ Záhadní denisovania [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2017-11-14, [cit. 2024-07-14]. Dostupné online.
  24. ↑ CHROMA, A. Archaická DNA a prepisovanie ľudskej histórie. In: Acta Regionalia 1-2 2016 [8]
  25. ↑ UŠÁKOVÁ, K. et al. Biológia pre gymnáziá - biológia človeka, evolúcia a vznik života na Zemi. Bratislava: Expol pedagogika, 2015, S. 97
  26. ↑ a b ČERNÝ, V. Expanze anatomicky moderního člověka. In: Živa 5/2016 S. 2013 [9] (Poznámka: Podľa osobného vyjadrenia V. Černého sa v Česku viacerí odborníci zhodli, že je tvar denisovan chybný preto, lebo znamená v češtine (a slovenčine) "obyvateľ Denisovej jaskyne" (-an je koncovka pre obyvateľa nejakého územia), zatiaľ čo správny význam má byť "druh ázijského človeka" a tomu zodpovedá tvar "denisovec", utvorený analogicky napríklad k názvu "neandertálec".)
  27. ↑ DNA lieta vzduchom [online]. biosferaklub.info, 2022-01-27, [cit. 2024-07-14]. Dostupné online.
  28. ↑ AČ, M. Nový človek zo Sibíri. In: SME Tech 15. 1. 2011 [10]
  29. ↑ UHEROVÁ, L. Zo vzduchu sa nepriberá, ale môže prispievať k obezite. In: Denník N science.sk 27. 2. 2017 [11]
  30. ↑ Osobné vyjadrenie Milana Thurzu z roku 2019.
  31. ↑ a b KLINDA, J. Historické základy environmentalizmu a environmentálneho práva (LII.). In: Enviromagazín 1/2013 [12] (Poznámka: V článku sa Homo altaensis a Homo "sibiriensis" mylne považujú za dva rôzne druhy.)
  32. ↑ денисовец – английский перевод [online]. multitran.com, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  33. ↑ Malyarchuk, B.A.. Adaptive evolution of the Homo mitochondrial genome. Molecular Biology, 2011, s. 845–50. DOI: 10.1134/S0026893311050104. PMID 22393781.
  34. ↑ Denisova-Mensch [online]. prehistoricevolution.eu, [cit. 2024-07-13]. Dostupné online.
  35. ↑ David Reich (Of Harvard Medical School). Who We are and how We Got Here (Ancient DNA and the New Science of the Human Past). [s.l.] : Oxford University Press, 2018. 335 s. Dostupné online. ISBN 978-0-19-882125-0. S. 56.
  36. ↑ a b c d e HOLMES, Branden. Homo sp. nov. 'Denisovans' [online]. recentlyextinctspecies.com, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  37. ↑ ZUBOVA, Alisa; CHIKISHEVA, T; V. SHUNKOV, M. The Morphology of Permanent Molars from the Paleolithic Layers of Denisova Cave (in English). Archaeology, Ethnology & Anthropology of Eurasia, 2017-01-01, s. 121–134. Dostupné online. DOI: 10.17746/1563-0110.2017.45.1.121-134.
  38. ↑ a b Ni X, Ji Q, Wu W, Shao Q, Ji Y, Zhang C, Liang L, Ge J, Guo Z, Li J, Li Q, Grün R, Stringer C. Massive cranium from Harbin in northeastern China establishes a new Middle Pleistocene human lineage. Innovation (Camb). 2021 Aug 28;2(3):100130. doi: 10.1016/j.xinn.2021.100130. PMID: 34557770; PMCID: PMC8454562
  39. ↑ a b PAVANELLO, Mariano. The Gender of Debt (The Last 50,000 Years). [s.l.] : Cambridge Scholars Publishing, 2019. 172 s. Dostupné online. ISBN 978-1-5275-3213-7. S. 46.
  40. ↑ Homme de Denisova [online]. data.bnf.fr, [cit. 2024-07-14]. Dostupné online.
  41. ↑ a b HARVATI, L., REYES-CENTENO, H. Evolution of Homo in the Middle and Late Pleistocene. In: Journal of Human Evolution, Volume 173, December 2022 [13]
  42. ↑ ZIMA, Jan; MACHOLÁN, Miloš. Systém a fylogeneze savců. první. vyd. Praha : Academia, 2021. 570 s. ISBN 978-80-200-3215-7. S. 406.
  43. ↑ DOUGLAS, Matthew M.; DOUGLAS, Jonathan M.. Exploring Human Biology in the Laboratory. [s.l.] : Morton Publishing Company, 2016-01-01. Dostupné online. ISBN 9781617313905. S. 324. (po anglicky)
  44. ↑ TESTARD-VAILLANT, P., RAUSCHER, E. D'où vient l'homme?. Science et vie. publié le 13 juillet 2018 à 06:00 Modifié le 30 décembre 2022 [14]
  45. ↑ TESTARD-VAILLANT, P. Les races humaines Ce qu’on pensait hier et que la science a réfuté. CNRS le journal. č. 263 1 december 2011. S. 25 [15]
  46. ↑ DIEDERICH, N. J. Are evolutionary concepts applicable to human brain diseases?. In: Bulletin de la Société des Sciences Médicales du Grand-Duché de Luxembourg 1/2023 [16]
  47. ↑ Brno: Masarykova univerzita, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  48. ↑ Susan Adel et al. Leukotriene signaling in the extinct human subspecies Homo denisovan and Homo neanderthalensis. Structural and functional comparison with Homo sapiens. Archives of Biochemistry and Biophysics, Volume 565, 2015, Pages 17-24, ISSN 0003-9861, https://doi.org/10.1016/j.abb.2014.10.012. (https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0003986114003798)
  49. ↑ HARRISON, Neil. The Origins of Europeans and Their Pre-Historic Innovations from 6 Million to 10,000 BCE (From 6 Million to 10,000 BCE). [s.l.] : Algora Publishing, 2019. 320 s. Dostupné online. ISBN 978-1-62894-379-5. S. 39.
  50. ↑ Nueva especie de homínido abre el espectro de estudio de las raíces humanas. In: Sophimania. 16. apríl 2014 [17]
  51. ↑ Homo sapiens ssp. Denisova [online]. NCBI, [cit. 2015-10-28]. Dostupné online.
  52. ↑ Taxonomy – Homo sapiens ssp. Denisova (Denisova hominin) [online]. [Cit. 2015-10-28]. Dostupné online.
  53. ↑ KNOFLACHER, Markus. Herausforderungen der evolutionären Komplexität. [s.l.] : LIT Verlag Münster, 2017. 180 s. ISBN 978-3-643-50819-5.
  54. ↑ The evolution of Homo sapiens denisova and Homo sapiens neanderthalensis miRNA targeting genes in the prenatal and postnatal brain. BMC Genomics, 2015, s. S4. DOI: 10.1186/1471-2164-16-S13-S4. PMID 26693966.
  55. ↑ KÜHNE, R. W. Arguments that Prehistorical and Modern Humans Belong to the Same Species. 2019 [18]
  56. ↑ 10 įdomiausių savaitės mokslo naujienų (2018–08–27) [online]. technologijos.lt, [cit. 2024-07-21]. Dostupné online.
  57. ↑ Rubén CALVINO. EL HOMBRE (gnomón zoológico). [s.l.] : Rubén CALVINO. 44 s. Dostupné online. ISBN 978-987-37-6702-9.
  58. ↑ Krause, J., Fu, Q., Good, J. et al. The complete mitochondrial DNA genome of an unknown hominin from southern Siberia. Nature 464, 894–897 (2010). https://doi.org/10.1038/nature08976
  59. ↑ Reich, D., Green, R., Kircher, M. et al. Genetic history of an archaic hominin group from Denisova Cave in Siberia. Nature 468, 1053–1060 (2010). https://doi.org/10.1038/nature09710
  60. ↑ ZIMMER, C. Siberian Fossils Were Neanderthals’ Eastern Cousins, DNA Reveals. In: NY Time 22. 12. 2010 [19]
  61. ↑ WADE, N. Bone May Reveal a New Human Group. In: NY Times 24. 3. 2010 [20]
  62. ↑ REICH, David. Who We Are and How We Got Here. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-0-19-882125-0. S. 53.
  63. ↑ Douka, K. (2019). "Age estimates for hominin fossils and the onset of the Upper Palaeolithic at Denisova Cave". Nature. 565 (7741): 640–644.
  64. ↑ ZIMMER, Carl. In a Tooth, DNA From Some Very Old Cousins, the Denisovans. The New York Times, 16 November 2015. Dostupné online [cit. 2015-11-16].
  65. ↑ Nuclear and mitochondrial DNA sequences from two Denisovan individuals. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2015, s. 15696–700. DOI: 10.1073/pnas.1519905112. PMID 26630009.
  66. ↑ Mysterious ancient human found on the 'roof of the world': A fossil jaw shatters records for the earliest inhabitants of the Tibetan Plateau—and gives new insights into the enigmatic Denisovans. [online]. National Geographic, [cit. 2019-05-01]. Dostupné online.
  67. ↑ Fabrice Demeter, Clément Zanolli, Kira E Westaway, Renaud Joannes-Boyau, Philippe Duringer, et al.. A Middle Pleistocene Denisovan molar from the Annamite Chain of northern Laos. Nature Communications, 2022, 13, pp.2557. [21]
  68. ↑ ZIMMER, Carl. High Ceilings and a Lovely View: Denisova Cave Was Home to a Lost Branch of Humanity - The mysterious Denisovans may have occupied a cave in what is now Siberia for more than 250,000 years.. The New York Times, 30 January 2019. Dostupné online [cit. 2019-01-31].
  69. ↑ First Aboriginal genome sequenced. Nature, 2011. DOI: 10.1038/news.2011.551.
  70. ↑ "About 3% to 5% of the DNA of people from Melanesia (islands in the south-west Pacific Ocean), Australia and New Guinea as well as aboriginal people from the Philippines comes from the Denisovans." Oldest human DNA found in Spain – Elizabeth Landau's interview of Svante Paabo
  71. ↑ HARMON, Katherine. Humans Interbred with Denisovans. Scientific American, August 30, 2012. Dostupné online [cit. 2016-08-24].
  72. ↑ We may have bred with Denisovans much more recently than we thought. New Scientist, 2 April 2019. Dostupné online.
  73. ↑ More Genomes from Denisova Cave Show Mixing of Early Human Groups. Science, 2013, s. 799. DOI: 10.1126/science.340.6134.799. PMID 23687020.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Denisovan na anglickej Wikipédii. -Týka sa (aj to len čiastočne) iba posledných troch kapitol.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Denisovan
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Denisovan&oldid=7926387“