Preskočiť na obsah

Desatinné číslo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Desatinné číslo je spôsob zápisu čísla pomocou celej časti a desatinnej časti oddelenej desatinnou čiarkou (v anglosaskom svete desatinnou bodkou – tento spôsob zápisu je často používaný vo výpočtovej technike, bez ohľadu na jazyk),[1] napríklad 1,5 alebo 122,35.

Na prvom mieste za desatinnou čiarkou sú desatiny, na druhom stotiny, atď.

Na zápis čísel s periodickým desatinným rozvojom sa niekedy používa symbol pruh nad číslicami, ktoré sa opakujú: 0, 142857 .

Pri číslach s neperiodickým rozvojom sa naznačuje pokračovanie rozvoja pomocou troch bodiek: 3,141592…

Mikuláš Koperník používal aj zjednodušený oddeľovač pre čísla reprezentujúce uhlové minúty a sekundy. Bartholomäus Pitiscus údajne okolo roku 1600 použil desatinný oddeľovač. V skutočnosti išlo o oddeľovač rádov (u neho piatich).[2] Podobne Christopher Clavius oddelil iba jeden desatinný zlomok. John Napier v diele Rabdologiæ napísanom pred rokom 1617 už používa desatinný oddeľovač. Henry Briggs používa pre jednotlivé desatinné miesta desatinné zlomky s lomítkom bez zápisu menovateľa. Potom napríklad Ján Caramuel z Lobkovíc použil roku 1670 ako desatinný oddeľovač znak pre znamienko rovnosti.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nové Universum: všeobecná encyklopedie ; A - Ž. Praha : Euromedia Group - Knižní Klub, 2003. (1. vyd.) ISBN 978-80-242-1069-8.
  2. A History of Mathematical Notations, str. 322 Dostupné online

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Desetinné číslo na českej Wikipédii.