Diaľnica

Značka diaľnice, ktorá sa používa na Slovensku od 1. apríla 2020

Diaľnica D1 medzi Levočou a Spišským Podhradím

Tunel Savinac na srbskej diaľnici A2

Poľsko - Diaľnica A2 s rezervou pre tretí pruh

Diaľnica alebo zastarane autostráda (do roku 1938 aj autodráha, diaľková cesta) je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh väčšinou viacpruhovej cestnej komunikácie s obmedzeným prístupom, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.

Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku, stav 11. decembra 2018

Sieť diaľnic na Slovensku rástla približne o 130 kilometrov za 10 rokov (1995 - 198 km, 2005 - 328 + 6 km, 2015 - 463 + 1). Za rok 2016 však nepribudol ani jeden kilometer, keď stav 1. januára 2017 bol 464 km a rovnako v roku 2018 nebol otvorený ani jeden úsek 1. januára 2019 483km, 2020 496 km, 2021 521km a 2022 545 km. Bližšie informácie o diaľničnej sieti Slovenska sa nachádzajú v zozname diaľnic. Základná diaľničná sieť na Slovensku je doplnená o sieť rýchlostných ciest. Bližšie informácie o sieti rýchlostných ciest na Slovensku sa nachádzajú v zozname rýchlostných ciest. Najväčšie siete diaľnic v súčasnosti majú USA, Čína a Nemecko.

Diaľnica v iných jazykoch

Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway je všeobecnejší termín a zahŕňa okrem diaľnic aj cesty nižších kategórií.

Diaľnica podľa slovenských právnych predpisov

Na Slovensku je diaľnica (v širšom zmysle) podľa §4 135/1961 Zb. vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti podľa §16 Zákona o cestnej premávke 8/2009 Z.z.). Z hľadiska stavebnotechnického vyhotovenia sa diaľnice (v širšom zmysle) delia na diaľnice (v užšom zmysle) a rýchlostné cesty. Diaľnica (v užšom zmysle) je budovaná ako "pozemná komunikácia smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami)". Rýchlostná cesta je "budovaná ako pozemná komunikácia s obmedzeným pripojením a prístupom, ktoré sa svojím stavebnotechnickým vyhotovením odlišuje od diaľnice návrhovými prvkami".

Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, ak ekonomický rozbor preukáže nevhodnosť okamžitej výstavby diaľnice v celom rozsahu, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá.

Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 8/2009 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica". Na diaľnici platia tieto osobitosti premávky:

• môžu ju používať len vodiči motorových vozidiel
• vodič motorového vozidla smie jazdiť rýchlosťou najmenej 80 km/h, v úseku prechádzajúcom cez obec najmenej 65 km/h
• vchádzať a vychádzať sa smie len na miestach na to určených
• pre nákladné vozidlá s hmotnosťou nad 7,5 t je zakázané predchádzať iné vozidlá
• je zakázané zastavenie a státie (s výnimkou núdzového státia), otáčanie, cúvanie a vchádzanie na stredný deliaci pás
• vlečenie vozidla je dovolené len vtedy, ak je to nevyhnutné na jeho odstránenie z cesty a to len k najbližšiemu parkovisku alebo výjazdu

Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá

• a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením;
• b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom;
• c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica.

Na Slovensku boli do roku 2005 všetky diaľnice a rýchlostné cesty vo vlastníctve štátu a spravovala ich Slovenská správa ciest (SSC). Rozdelením SSC a vznikom Národnej diaľničnej spoločnosti dňa 1. februára 2005 prešli diaľnice a rýchlostné cesty do jej vlastníctva a správy.

Dejiny

Slovensko

Historická mapa prvej (pôvodnej) diaľnice A8-A9 v Taliansku. Táto prvá diaľnica na svete bola otvorená 21. septembra 1924.

Taliansko, USA

Prvý úsek skutočnej diaľnice (tal. autostrada) na svete otvorili v Taliansku 21. septembra 1924 medzi Milánom a Varese (dostavaná bola 1926). Teraz tvorí častí diaľnic A8 a A9. Diaľnica mala v každom smere len jeden pruh a žiadne križovatky. Prvé americké úseky diaľnice (parkways) v New York boli otvorené tiež v 20. rokoch 20. storočia.

Nemecko

Prvý predchodca diaľnic AVUS (Automobil-Verkehrs- und Übungsstraß) sa začal stavať neďaleko Berlína už v roku 1913. Bol však dostavaný až v roku 1921. Je tvorený dvoma zhruba 8,3 km dlhými súbežnými a úplne rovnými dvojprúdovými cestami, ktoré sú na oboch koncoch prepojené vratnými zákrutami. Využitie tohto diela bolo len na súkromné účely a poplatok za jednorázový prejazd bol 10 mariek. Konali sa tu preteky, záťažové skúšky motorov atď. Prvá skutočná diaľnica v Nemecku bol postavená v rokoch 1930 – 1932 medzi Kolínom nad Rýnom a Bonnom, ešte pred nástupom Hitlera k moci. Hitler si uvedomil obrovský hospodársky, propagačný aj vojenský význam diaľnic a rok po jeho nástupe k moci bola pri obci Unterhaching pri Mníchove slávnostne začatá výstavba sieť diaľnic v Nemecku.

Rok	1935	1936	1937	1938
Dĺžka diaľničnej siete	112 km	1 065 km	2 010 km	3 046 km
^* aj na okupovaných územiach a územiach, ktoré dnes už nepatria Nemecku

Spojené kráľovstvo

Vo Spojenom kráľovstve boli diaľnice prvýkrát spomenuté v cestnom zákone Special Roads Act v roku 1949; prvým otvoreným úsekom bol obchvat Prestonu v roku 1958. Prvý dlhší úsek diaľnic bola M1 medzi Crickom a Berrygrove. Od tohto obdobia boli diaľnice pravidelne otvárané až do osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1972 bolo v prevádzke prvých 1 000 míľ, resp. 1 609 km siete. Obchvat Londýna, M25, bol otvorený v roku 1986. Plány londýnskej radnice na ďalšie okruhy okolo Londýna boli ale zastavené z dôvodu rozsiahlych protestov a vysokých nákladov. V roku 1996 celková dĺžka siete predstavovala 2 000 míľ, resp. 3 219 km.

Diaľnica podľa slovenských technických noriem

Podľa STN 736100 je diaľnica "cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové."

Šírka slovenských diaľnic (kategória)

Norma STN 73 6101 stanovuje základné kategórie cestných komunikácií (CK) a ich značenie. CK sú značené nasledovne:

• v čitateli príslušné písmeno (C, R alebo D) a šírku CK  v metroch (pre cestu, rýchlostnú cestu a diaľnicu),
• v menovateli návrhovú rýchlosť v km/h.

Pokiaľ cesty sú rôznej celkovej šírky od 6,5 po 11,5 metra sú rýchlostné cesty a diaľnice len troch šírok: 22,5 m, 24,5 m a 26,5 m. Diaľnice sú len D 24,5 a D 26,5 m. Je na nich navrhovaná rýchlosť aspoň 80 km/h a pre rýchlosť 140 km/h je navrhovaná širšia diaľnica (26,5m), pokiaľ D 24,5 je navrhovaná pre rýchlosť max 120 km/h.

Technické informácie

Mimoúrovňová križovatka v Birminghame tiež prezývaná Spaghetti Junction

Príklad riešenia stredového deliaceho pásu pomocou betónových zábran

Viaduc de Millau, v dobe otvorenia najvyšší diaľničný most na svete

Peážny úsek diaľníc M1 a M7 v Maďarsku

Mnohé belgické a niektoré holandské diaľnice sú ako jediné v EÚ osvetlené aj mimo intravilánu obcí

Odpočívadlo na českej diaľnici D2

Výjazd z chorvátskej diaľnice A5 do mesta Đakovo

Dopravné značenie na poľskej diaľnici A6

Parametre diaľnic v Európe sú podobné ako tie na Slovensku.

Stredový deliaci pás

Šírka stredového deliaceho pásu, zahrňujúca aj šírku vnútorných vodiacich prúžkov, je pri diaľničných profilov odvodených od základného typu D 26,5 5 metrov, u profilov odvodených od typu D 24,5 4 metre. Šírka vnútorného vodiaceho prúžku je 0,5 m.

Krajnice

Diaľničné krajnice sa zriaďujú vždy ako čiastočne spevnené a čiastočne nespevnené. Šírka spevnenej časti krajnice, zahrňujúca aj 0,25 m široký vodiaci prúžok, je 2,75 m pri profile D 26,5 alebo 2,25 m pri profile D 24,5.

Prídavné pruhy

Prídavné pruhy pre jazdu pomalých vozidiel v stúpaniach majú šírku 3,5 m. Od jazdných pruhov sú oddelené plnou čiarou 12,5 cm širokou a zriaďujú sa na úkor spevnenej časti krajnice.

Mosty

Mosty na diaľniciach sa rozdeľujú na:

• mosty umiestnené v diaľničnom telese na prevod diaľnice cez rieky, jazerá, terénne priehĺbeniny, doliny a pod.
• mosty nad diaľnicou (nadjazdy) na mimoúrovňové prekríženie iných komunikácií (ciest, železníc, poľných ciest a pod.) v forme nadjazdu
  • nadjazdy so stredovou podperou
  • nadjazdy bez stredovej podpery
• ostatné mosty (napr. mosty v telese rámp mimoúrovňových križovatiek a pod.)

Vybavenosť diaľnic

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky sú neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diaľničnej koruny na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Zvodidlá súžia najmä na ochranu vozidiel pred zídením z cesty alebo z koruny diaľnice. Ak sú inštalované vo väčších dĺžkach, slúžia ako smerové vodiace zariadenia.

Zvodidlá, tvarované podľa typového podkladu s hornou hranou oceľovej pásnice vo výške 0,75 m, sa inštalujú v stredovom deliacom páse alebo na krajnici pozdĺž pevných prekážok poľa zásad, ktoré určuje príslušná vyhláška. V stredovom deliacom páse sa zvodidlá vždy osadzujú ako zdvojené na oceľové stĺpiky umiestnené v osi stredového pásu.

V nebezpečnej časti krajnice sa zvodidlá osadzujú na násypoch vyšších než 3 metre. Takisto sa osadzujú pozdĺž vodných plôch, železničných tratí, pevných prekážok, stromov a pod. Chránia sa nimi všetky pevné prekážky (zariadenia) v diaľničnom telese, podpery návestných portálov, SOS telefónov a pod. Osadzujú sa rovnako aj v násypových častiach vetví diaľničných križovatiek, a to:

• pri výjazde diaľnice na vnútornú stranu smerových oblúkov s polomerom menším než 50 m
• pri vjazde na diaľnicu na tej istej strane a pri rovnakých smerových pomeroch ako pri výjazde, ale v zákrutách so stredovým uhlom väčším než 120°
• vždy, ak je násyp vetvy vyšší než 3 metre (a to po oboch stranách vozovky), alebo ak sú svahy násypov strmšie než pomer 1:4.

Začiatok každého zvodidla sa pred pevnú prekážku vysúva na dĺžku 20 metrov a vždy sa smerovo odkloní od diaľničnej koruny alebo vetvy križovatky do zemného telesa. Minimálna dĺžka zvodidla by mala byť aspoň 52 m (t. j. 13 pásnic s dĺžkou 4 m). Ak vychádza medzi dvoma nasledujúcimi zvodidlami voľná medzera menšia než 60 m, prevedie sa priebežné osadenie a spojenie oboch zvodidiel. Výnimočne kratšie úseky sa pripúšťajú len pri ochrane SOS telefónov.

Smerové stĺpiky sa osadzujú po oboch stranách dopravných pásov diaľnice v nespevnenej časti krajnice a na stredovom deliacom páse, kde nie sú nainštalované stredové zvodidlá. Táto zásada sa vzťahuje i na vetvy križovatiek. Smerové stĺpiky sa umiestňujú 0,5 m od hrany spevnenej časti krajnice alebo hrany plôch prúžkov či vozovky. V úsekoch so zvodidlami sa osadzujú skrátené smerové stĺpiky. Vzájomná vzdialenosť stĺpikov je 50 m.

Stĺpiky používané na Slovensku sú bielej farby s čiernym pruhom. Stĺpiky sú 1,05 m vysoké nad úrovňou priľahlej krajnice alebo stredového pásu a 0,10 – 0,13 m široké na pohľadovej ploche zo strany vodiča, trojuholníkového prierezu so zaoblenými hranami.

Zvislé a vodorovné dopravné značenie

Diaľnice, rovnako ako ostatné pozemné komunikácie, sa vybavujú zvislým a vodorovným dopravným značením. Návrhy značenia sú priamo súčasťou projektového riešenia príslušných úsekov diaľnic.

Zvislé dopravné značky sa osadzujú:

• na značkových stĺpoch alebo konštrukciách umiestnených v nespevnených plochách alebo na svahoch diaľničného telesa
• na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi diaľnice
• v tvare rozmerných tabulí mimo diaľničného telesa

Žiadna hrana zvislých značiek nesmie zasahovať do voľnej šírky alebo voľnej výšky prejazdného profilu diaľnice.

Vodorovné dopravné značky sa umiestňujú na vozovku v bielej farbe. V niektorých krajinách sú prípustné aj značky žltej farby (najmä vodiace čiary na okrajoch vozovky). Základné rozmery vodorovných značiek na diaľniciach sú:

• šírka pozdĺžnych čiar súvislých aj prerušovaných 12,5 cm
• šírka medzery u dvojitých pozdĺžnych čiar 12,5 cm
• dĺžka pozdĺžnych čiar aj medzier 6 alebo 9 m
• šírka pozdĺžnych súvislých čiar vyznačujúcich okraj vozovky je 25 cm

Šípky na diaľniciach sú dlhé 10 m a medzery medzi nimi sú 40 m. Šípky musia byť minimálne päťkrát opakované. Šípky v jazdných pruhoch určených na výjazd z diaľnice sú menšie, a to 5 m dlhé s medzerami 20 m. Písmená a číslice rôznych nápisov na vozovke sú vysoké 0,5 m.

Staničenie diaľnic

Staničenie diaľnic sa umiestňuje do stredového deliaceho pásu tak, aby bolo čitateľné z oboch strán diaľnice a aby nezasahovalo do voľnej šírky jazdných pruhov. Značky staničenia (kilometrovníky) sa umiestňujú vo vzdialenosti 0,5 km.

Osvetlenie

Diaľnice v extraviláne sa obyčajne neosvetľujú. S osvetlením treba počítať pri zvýšenej intenzite premávky na diaľničných vstupoch do veľkých miest a takisto aj na mestských obchvatoch.

Oplotenie

Na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo stáleho prechádzania zveri cez diaľnicu sa zriaďujú ochranné ploty z drôteného pletiva.

Parkoviská a odpočívadlá

Diaľničné parkoviská a odpočívadlá slúžia na krátky odpočinok účastníkov diaľničnej premávky a podľa ich rozsahu sa delia na odpočívadlá veľké a malé. Malé odpočívadlá (parkoviská) by mali byť na diaľnici cca každých 10 kilometrov, veľké (väčšinou s čerpacou stanicou) každých 30 až 50 km. Odpočívadlá sa na diaľnicu napájajú odbočovacím a pripájacím pruhom so šírkou 3,5 m. Najčastejším vybavením odpočívadiel sú WC, lavičky so stolíkmi, na veľkých môžeme nájsť aj čerpacie stanice, reštaurácie, motely či obchody.

Číslovanie výjazdov

Číslovanie výjazdov zjednodušuje orientáciu na diaľniciach a rýchlostných cestách.

Sekvenčné číslovanie výjazdov

Sekvenčné číslovanie spočíva v tom, že každý výjazd dostane svoje poradové číslo. Vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Slovinsku sa číslujú len výjazdy, t. j. len tie miesta, z ktorých možno diaľnicu opustiť. V Nemecku, Grécku, Chorvátsku a vo Švajčiarsku dostávajú čísla aj diaľničné križovatky.

Číslovanie podľa kilometrov

Tento spôsob číslovania sa používa v Česku, Maďarsku, Poľsku, Severnom Macedónsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku, Bulharsku a na Ukrajine. Výjazdy sa na Slovensku budú takto číslovať od februára 2009 (novým cestným zákonom). Návestia budú menené do júna 2012. Číslovať sa budú podľa kilometra, na ktorom sa výjazd nachádza.

Krajiny bez číslovania výjazdov

V Taliansku sa výjazdy nečíslujú. Výnimkou je obchvat Ríma, kde sú výjazdy očíslované sekvenčne.

Diaľnice v európskych krajinách

Stav dokončenej diaľničnej siete v Európe v roku 2012

Rýchlostné limity na diaľniciach v Európe a farba podkladu dopravných značiek

Mýtna brána na talianskej diaľnici A9

Informácia o poplatkoch za diaľnicu A10 v Rakúsku

Krajina	Dĺžka diaľničnej siete (km)				Maximálna povolená rýchlosť (km/h)
	1990	2000	2010	2018
Albánsko	0	0	146	232	110	80
Belgicko	1 666	1 702	1 763	1 763	120	90
Bielorusko	?	?	?	?	110 ( 90)	90
Bosna a Hercegovina	0	0	43	215	130	?
Bulharsko	273	319	437	757	140 ( 100)	100
Cyprus	120	257	257	257	100	100
Čierna Hora	0	0	0	0	130	?
Česko	357	501	734	1 252	130	80
Dánsko	611	923	1 130	1 329	130	80
Estónsko	41	93	115	154	110 ( 90)	90
Fínsko	225	549	779	926	120 ( 100)	80
Francúzsko	6 824	9 766	11 392	11 671	130 ( 110)	90
Grécko	190	615	1 558	2 517	130	80
Holandsko	2 092	2 265	2 651	2 756	130 (cez deň 100)	80
Chorvátsko	291	441	1 244	1 310	130	90
Írsko	26	103	900	916	120	90
Litva	370	417	309	324	130 ( 110)	90
Luxembursko	78	114	152	165	130 ( 110)	90
Severné Macedónsko	83	144	251	287	130	?
Maďarsko	267	448	1 477	1 982	130	80
Nemecko	10 854	11 712	12 819	13 141	∞	80
Nórsko	73	144	381	599	100	80
Poľsko	257	358	857	1 637	140	80
Portugalsko	316	1482	2 737	3 065	120	90
Rakúsko	1 445	1633	1 719	1 743	130	80
Rumunsko	113	113	332	823	130	110
Rusko	?	?	?	?	110	90
Slovensko	192	296	416	482	130	90
Slovinsko	228	382	768	?	130	90
Spojené kráľovstvo	3 212	3 586	3 686	3 732	120 (70 mph)	96
Srbsko	?	33	628	790	130	100
Španielsko	4 976	9 049	14 262	15 585	120	80
Švajčiarsko	1 148	1 270	1 406	1 462	120	80
Švédsko	939	1 499	1 927	2 132	110	80
Taliansko	6 193	6 478	6 668	6 943	130	80
Turecko	281	1 674	2 080	2 842	120	90
Ukrajina	?	?	?	?	130 ( 80)	80
Andorra	bez diaľničnej siete
Island
Lichtenštajnsko
Lotyšsko
Malta
Moldavsko
Monako
San Maríno
Vatikán

Označenie diaľnice

Modré značky

Albánsko, Alžírsko, Čile, Francúzsko, Irán, Izrael, Írsko, Juhoafrická republika, Libanon, Luxembursko, Maďarsko, Maroko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Senegal, Spojené kráľovstvo, Sýria, Španielsko, Thajsko, Tunisko

Zelené značky

Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čína, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Japonsko, Litva, Severné Macedónsko, Malajzia, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina, USA

Značky označujúce diaľnicu

• 
  Česko
• 
  Dánsko
• 
  Fínsko
• 
  Holandsko
• 
  Irán
• 
  Nemecko
• 
  Nórsko
• 
  Poľsko
• 
  Rakúsko
• 
  Slovensko
• 
  Spojené kráľovstvo
• 
  Španielsko
• 
  Švédsko
• 
  Švajčiarsko
• 
  Taliansko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica

Pozri aj

• Zoznam diaľnic na Slovensku
• Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku
• Diaľnice na Slovensku
• Slovenské rýchlostné cesty
• Rýchlostná cesta
• Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Externé odkazy

• Diaľnice a tunely na Slovensku
• Slovenské fórum o diaľniciach, rýchlostných cestách a veľa ďalšieho
• Interaktívna mapa diaľnic a rýchlostných ciest
• História výstavby diaľničnej siete na Slovensku Archivované 2020-05-01 na Wayback Machine
• Koncepcia rýchlostných ciest a jej naviazanie na koncepciu diaľnice

Portál cesty