Preskočiť na obsah

Dialóg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dialóg môže byť:

  • všeobecne:
    • a) rozhovor [1][2][3], b) rozhovor dvoch osôb[4], c) situačne zakotvený rozhovor dvoch (v širšom zmysle aj viacerých) osôb, ktoré sú v priamom a vzájomnom osobnom kontakte[5][6], opozitum: monológ, pozri rozhovor
    • rokovanie, diskusia (ľudí s rôznymi názormi)[6][7]
  • v jazykovede (a literatúre): a) jazykový prejav striedavo prednášaný dvoma alebo viacerými hovoriacimi, ktorí si spravidla svoje prehovory (repliky) navzájom priamo adresujú[2][4], b) forma jazykového prejavu, pri ktorom sa každá výpoveď adresuje priamo účastníkovi komunikácie a je obmedzovaná témou rozhovoru[8], pozri dialóg (jazykoveda)
  • v literatúre:
    • rozhovor (spravidla dialóg v jazykovednom zmysle - pozri vyššie) postáv diela, sústava minimálne dvoch replík (t.j. prehovorov postáv), t.j. v podstate súhrnné označenie pre epický dialóg, dramatický dialóg a (nižšie uvedený) dialóg z filozofickej (a podobnej) literatúry[4][9][5], pozri dialóg (literatúra)
    • skrátene: dramatický dialóg[8][2][6]
    • žáner (staršej) filozofickej, esejistickej a vedeckej literatúry, spravidla text vo forme rozhovoru konfrontujúceho rôzne názory s cieľom niečo dokázať alebo vysvetliť[2][4][5][3], pozri dialóg (filozofická literatúra)
  • vo filozofii:
    • a) metóda skúmania, spôsob, ako možno cieľavedome usmerňovaným rozhovorom poznať pravdu o nejakom probléme[10], b) príslušný literárny žáner (pozri vyššie), pozri pod dialóg (filozofická literatúra)
    • jeden z pojmov existencialisticky zameraných mysliteľov (S. Kierkegaard, M. Buber)[2], pozri dialóg (existencialisti)
  • v sociológii: najrozvinutejšia podoba rozhovoru, sled na seba reagujúcich výrokov v priamej reči, ktoré sa odlišujú od púheho vecného informovania reflexiou subjektívnych postojov, názorov a hodnotení[11][4], pozri dialóg (partnerská komunikácia)
  • v politike a podobne: oficiálny rozhovor medzi dvoma záujmovými skupinami (napr. medzi štátmi alebo odbormi a vládou) vedený s istým cieľom, ktorým je väčšinou dosiahnutie porozumenia alebo nejaká dohoda[7][12]
  • v žurnalistike: rozhovor dvoch alebo viacerých osôb, v ktorom partneri vo forme otázok a odpovedí rozoberajú aktuálne otázky z rozličných oblastí s cieľom odpovedať na ne alebo prispieť k ich objasneniu (využíva sa napr. vo fejtóne, reportáži, tvorí základ interview)[5], pozri dialóg (žurnalistika)
  • v hudbe:
    • hudobný ekvivalent rozhovoru dvoch ľudí vyjadrený pomocou rôznych hlasov či nástrojov, najmä v ranom novoveku, a to predovšetkým v týchto podobách: a) dvojhlasová skladba, v ktorej si dva (vokálne, inštrumentálne či zborovo obsadené) hlasy odpovedajú, b) tzv. dialoghi fuor di scena, c) spôsob uplatňovaný v niektorých liturgických hrách, predchodca oratória[3][13], pozri dialóg (rôzne hlasy v hudbe)
    • v starej opere: hovorená časť ako opak spievanej časti[3]
    • v hudobnej dráme: prekomponovaná časť pri štruktúre totožnej s činoherným divadlom[3]
  • v telekomunikáciách a informatike:

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ dialóg. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4.
  2. ↑ a b c d e dialog. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok II D – CH. Praha : Academia, 1985. 976 s. S. 105.
  3. ↑ a b c d e dialog. In: Masarykův slovník naučný. Diel 2. D – G. Praha : Československý kompas, 1926. 1098 s. S. 219.
  4. ↑ a b c d e dialóg. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 351.
  5. ↑ a b c d dialóg. In: Malá encyklopédia žurnalistiky. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1982. 570 s. (Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor.) S. 159.
  6. ↑ a b c dialóg. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 267.
  7. ↑ a b dialóg. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  8. ↑ a b dialóg. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
  9. ↑ FINDRA, Ján; GOMBALA, Eduard; PLINTOVIČ, Ivan. Slovník literárnovedných termínov. 2. dopl. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 410 s. S. 74 – 77.
  10. ↑ [1]
  11. ↑ dialóg. In: Velký sociologický slovník. Vyd. 1. Zväzok I A – O. Praha : Karolinum, 1996. 1627 s. ISBN 80-7184-311-3. S. 206 – 207.
  12. ↑ Di­a­log, der [online]. duden.de, [cit. 2022-04-21]. Dostupné online.
  13. ↑ dialogue. In: The Harvard Dictionary of Music. Ed. Don Michael Randel. 4th ed. Cambridge, Mass. : Belknap Press of Harvard University Press, 2003. 978 s. ISBN 0-674-01163-5. S. 239.
  14. ↑ ETR 322 (Nov. 1996) - Intelligent Network (IN); Vocabulary of terms and abbreviations for CS-1 and CS-2 [2]
  15. ↑ STN EN 1332-1:2001
  16. ↑ STN EN ISO 9241-10:2000
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dialóg&oldid=7358015“