Diferenciálna rovnica
Diferenciálna rovnica je matematická rovnica, v ktorej ako premenné vystupujú derivácie funkcií. Diferenciálne rovnice tvoria základy fyzikálnych výpočtov a sú používané vo väčšine oblastí ľudského poznania (pozri napríklad Schrödingerovu rovnicu).
Definícia
[upraviť | upraviť zdroj]Diferenciálnou rovnicou nazývame každú rovnicu, ktorá je zapísateľná v tvare
Rovnica teda obsahuje premenné, funkcie, konštanty i derivácie funkcií. Podľa stupňa derivácie, ktorú rovnica obsahuje rozlišujeme rády diferenciálnych rovníc.
Druhy diferenciálnych rovníc
[upraviť | upraviť zdroj]Základné rozdelenie diferenciálnych rovníc je podľa typu obsiahnutých derivácii:
- obyčajné diferenciálne rovnice (skr. ODR alebo ODE) — rovnice obsahujúce derivácie len podľa jednej premennej.
- parciálne diferenciálne rovnice (skr. PDR alebo PDE) — obsahujú derivácie podľa viacerých premenných.
- stochastické diferenciálne rovnice (skr. SDR alebo SDE) — rovnice zahŕňajúce najmenej jeden stochastický proces
- diferenciálne algebrické rovnice (skr. DAE) — diferenciálne rovnice, v ktorých sa nachádzajú aj čisto algebrické vedľajšie podmienky.
Rád diferenciálnej rovnice
[upraviť | upraviť zdroj]Rád diferenciálnej rovnice je rád najvyššej derivácie, ktorá je v nej obsiahnutá.
Matematická teória diferenciálnych rovníc sa zaoberá existenciou riešení, jednoznačnosťou riešení, závislosťou riešení na počiatočných a krajných podmienkach.
Vo fyzike a ďalších aplikáciách je zaujímavé najmä získanie analytického riešenia, teda napríklad funkcie , ktorá rovnicu rieši. Ak taká funkcie nejde analyticky vyjadriť, potom je nutné numerické riešenie diferenciálnych rovníc.
Príklady
[upraviť | upraviť zdroj]1. príklad
[upraviť | upraviť zdroj]Typickým príkladom diferenciálnej rovnice prvého rádu je rovnica
kde pod rozumieme deriváciu funkcie . Rovnica sa rieši ekvivalentnými úpravami. Z rovnice sa snažíme vyjadriť funkciu :
Rovnica je upravená. Použili sme tzv. separovanie premenných. K finálnemu tvaru riešenia dospejeme integrovaním oboch strán rovnice:
Poznámka: Integrály daných funkcií počítame podľa tabuľkových integrálov:
Poznámka: Konštanta C je vyjadrená v logaritme. Konštanta sa píše v tvare, v akom je funkcia
Teraz vypočítané integrály dosadíme a vyjadríme funkciu :
V tomto riešení sa vyskytuje konštanta, ktorú sme schopní dopočítať zo začiatočných podmienok. Obvykle sa zadáva začiatočná podmienka .
2. príklad
[upraviť | upraviť zdroj]Riešme diferenciálnu rovnicu bez začiatočných podmienok. Opäť ako v prvom príklade, aj tu sa snažíme separovať premenné tým spôsobom, že oddelíme na jednu stranu a ostatné na druhú:
Premenné sú oddelené, môžeme integrovať a dostaneme rovnicu:
Softvér
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KLUVÁNEK, I.. Prípravný kurz k diferencialnému a integrálnemu počtu. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity, 2006, [cit. 2006-02-13]. ISBN 80-8084-069-5.
- ↑ dsolve - Maple Programming Help [online]. www.maplesoft.com, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
- ↑ Basic Algebra and Calculus — Sage Tutorial v9.0 [online]. doc.sagemath.org, [cit. 2020-05-16]. Dostupné online.
- ↑ Symbolic algebra and Mathematics with Xcas [online]. [Cit. 2020-05-16]. Dostupné online.