Digitálna gramotnosť

Digitálna gramotnosť (angl. digital literacy) je súbor schopností umožňujúcich využívať informačno-komunikačné technológie a internet na vyhľadávanie, organizovanie, hodnotenie a komunikáciu informácií v rozličných digitálnych formátoch. Podľa priekopníka pojmu Paula Gilstera tento koncept zahŕňa schopnosti porozumieť informáciám a využívať ich v rôznych (digitálnych) formátoch z rôznych zdrojov, ktoré sú prezentované prostredníctvom moderných informačných a komunikačných technológií. Problematike sa venuje aj veľa iných autorov, ktorí publikovali viaceré ďalšie definície.

Počiatky pojmu digitálna gramotnosť siahajú do 60. rokov 20. storočia. Jej aktuálnemu chápaniu predchádzali staršie teoretické koncepty počítačovej gramotnosti (computer literacy) alebo sekundárnej gramotnosti a v súčasnosti s ním úzko súvisia alebo vytvárajú prieniky aj koncepty informačnej gramotnosti (information literacy), IKT gramotnosti (ICT literacy), sieťovej gramotnosti (network literacy), internetovej gramotnosti (internet literacy), webovej gramotnosti (web literacy), multimediálnej gramotnosti (multimedia literacy), hypergramotnosti (hyperliteracy), e-gramotnosti (e-literacy), kybergramotnosti (cyberliteracy), vizuálnej gramotnosti (visual literacy), mediálnej gramotnosti (media literacy) a i. Štruktúru teoretického konceptu mapujú viaceré modely digitálnej gramotnosti, základné kompetencie sú štandardizované napríklad v rámcoch DigComp, DigCompEdu a iných.

Popredný slovenský odborník Ivan Kalaš definuje digitálnu gramotnosť ako súbor „znalostí, zručností a porozumenia potrebných [na] primerané, bezpečné a produktívne používanie informácií a digitálnych technológií na učenie sa, poznávanie, v zamestnaní a v každodennom živote.“ V prvom rade autor zahŕňa do tohto konceptu súbor schopností zvoliť si a vedieť použiť vhodnú digitálnu technológiu na nájdenie informácií, ich spracovanie, použitie, šírenie alebo vytvorenie; ďalej integruje schopnosti využívať rôzne digitálne zdroje a efektívne riešiť úlohy v digitálnom prostredí, kriticky vyhodnocovať a analyzovať znalosti získané z digitálnych zdrojov a v neposlednom rade aj schopnosť rozumieť spoločenským dôsledkom (vrátane bezpečnosti, ochrany súkromia a etiky), ktoré vznikajú v digitálnej kultúre.

Politický kontext

Problematike digitálnej gramotnosti sa venuje v európskom meradle viacero dokumentov Európskej komisie. V oblasti hospodárskeho rastu a zamestnanosti je to napríklad iniciatíva Digitálna agenda pre Európu ako jedna zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktorá načrtáva sedem prioritných oblastí: vytvorenie jednotného digitálneho trhu, väčšia interoperabilita, zvýšenie dôveryhodnosti a bezpečnosti internetu, rýchlejší prístup na internet, vyššie investície do výskumu a vývoja, zlepšenie digitálnej gramotnosti a inklúzie a uplatňovanie informačných a komunikačných technológií pri riešení problémov, ktorým spoločnosť čelí, ako sú zmena klímy a starnúca populácia. Digitálne občianstvo, ako jeden z ďalších dôležitých dokumentov EÚ, si vyžaduje, aby digitálne gramotní užívatelia disponovali zručnosťami vo využívaní IKT a ďalších aplikácií. Takzvanú digitálnu kompetenciu ako jednu z ôsmich kľúčových kompetencií celoživotného vzdelávania vymedzuje Odporúčanie Rady Európskej únie č. 2018/C 189/01 ako „sebaisté, kritické a zodpovedné využívanie digitálnych technológií na vzdelávanie, prácu a účasť na dianí v spoločnosti, ako aj interakciu s digitálnymi technológiami". Podľa daného dokumentu digitálna kompetencia integruje „informačnú a dátovú gramotnosť, komunikáciu a spoluprácu, mediálnu gramotnosť, tvorbu digitálneho obsahu (vrátane programovania), bezpečnosť (vrátane digitálnej pohody a kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti), otázky súvisiace s duševným vlastníctvom, riešenie problémov a kritické myslenie“.