Preskočiť na obsah

Dionýz Štúr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dionýz Štúr
slovenský geológ a paleontológ
Dionýz Štúr
Narodenie2. apríl 1827
Beckov, Rakúske cisárstvo
Úmrtie9. október 1893 (66 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Dionýz Štúr

Dionýz Štúr (* 2. apríl 1827, Beckov – † 9. október 1893, Viedeň) bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. Jeho otec Jozef pochádzal z trenčianskej rodiny Štúrovcov, bol synom Jána Štúra. Dionýzov otec Jozef Štúr bol bratranec Samuela Štúra, Dionýz a Ľudovít Štúr boli teda bratranci v druhom stupni príbuzenstva.[1] Dionýz mal viacerých starších súrodencov: Ľudovít Jozef (zomrel v novorodeneckom veku), Karolína (zomrela bezdetná v roku 1848), Karol (zomrel v novorodeneckom veku).[1]

Na strednú školu chodil v Modre, kam sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy.[2]

Odborná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1846 nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Štiavnici. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry.[3] Po absolvovaní akadémie sa vrátil naspäť do Viedne.

V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kde nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu[3]. Po ôsmich rokoch, v 1885 sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním Darwinovho diela[2]. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol Murchison, Lyell, Darwin, či Purkyňe alebo Palacký[4]. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií[2]. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.

Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku[4], mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete. Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry[5].

Záver života a rodinný život

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou, s ktorou však nemal deti[1].

Zomrel vo Viedni 9. októbra 1893 po dlhšej srdcovej chorobe. Časť jeho veľkého herbára, ktorý daroval Matici slovenskej, je v SNM v Bratislave. Pre chudobných slovenských študentov zanechal študijnú základinu 15 tisíc zlatých. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine[2]. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne vo Viedni. Jeho manželka zomrela v roku 1895 v Modre, je pochovaná po boku manžela vo Viedni.

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne získali ním zostavované geologické mapy zlatú medailu[4].

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Výber jeho významných prác bol publikovaný v monografii Práce Dionýza Štúra Vybrané state (1960), Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava. K významným dielam zaoberajúcim sa územím dnešného Slovenska patria[6]:

  • Geologische Übersichtsaufnahme des Wassergebietes der Waag und Neutra (slov. Správa o geologickom mapovaní povodia Váhu a Nitry) (1860)
  • Beiträge zur kenntniss der flora, der susswaserquarze, der congerien- und ceritchein- schichten im Wiener un Ungarischen Becken (slov. Príspevok k poznaniu flóry sladkovodných kremencov, kongériových a crítitových vrstiev Viedenskej a Uhorskej panvy) (1867)
  • Bericht über die geologische Aufnahme im oberen Waag- und Gran-Thale (slov. Zpráva o geologickom mapovaní na hornom Považí a Horehroní) (1868)
  • Bericht über die geologische Aufnahme der Umgebungen von Schmöllnitz und Göllnitz (slov. Zpráva o geologickom mapovaní okolia Smolníka a Gelnice) (1869)
  • Geologicko-geografická osnova polohopisu Slovenska (1862)

Pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Horváth, P., 1983, Trenčín a rodina Štúrovcov. Pôvod rodiny Ľudovíta Štúra. Trenčianske múzeum, Trenčín, s. 61-64
  2. ↑ a b c d Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, s. 773
  3. ↑ a b Barica, J., 2004: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 81-82
  4. ↑ a b c Dionýz Štúr – Život a dielo [online]. geology.sk, 6.9.2008. Dostupné online.
  5. ↑ Dionýz Štúr [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-06-06]. Dostupné online.
  6. ↑ Dionýz Štúr [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2020-10-01]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dionýz_Štúr&oldid=7822359“