Dionysios (syn Timarchida)
Dionysios (starogr. Διονύσιος) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1][2]
Dionysios, syn Timarchida z Atén, bol činný v druhej polovici 2. storočia pred Kr. [2][1] Patril do rodiny aténskych sochárov, ktorí pôsobili v Ríme (užívali výhod rímskeho patronátu).[3] Okolo roku 146 pred Kr. rímsky politik Metellus Macedonicus poveril Dionysia a jeho brata Polyklea zhotovením kultových sôch bohyne Juno a boha Jupitera Statora (umiestnené boli v otvorenej stĺpovej hale Octavie - Porticus Octaviae). [4][5][6]
| Polykles I. | |||||||||||||||||||||
| Timarchides I. | Timokles | ||||||||||||||||||||
| Dionysios | Polykles II. | ||||||||||||||||||||
| Timarchides II. | |||||||||||||||||||||
V roku 1880 sa na ostrove Delos našiel mramorový podstavec zo sochy (26 x 82 x 60 cm), ktorý bol signovaný jeho menom a menom jeho synovca Timarchida. Podstavec bol základňou sochy Rimana G. Ofellia Fera, z ktorej sa zachovali fragmenty. Datujú ju približne do rokov 125 – 100 pred Kr.[2]
| Γάιον Ὀφέλλιον Μαάρκου υἱὸν Φέρον Ἰταλικοὶ δικαιοσύνης ἕνεκα καὶ φιλαγαθίας τῆς εἰς ἑαυτούς Ἀπόλλωνι. Διονύσιος Τιμαρχίδου καὶ Τιμαρχίδης Πολυκλέους Ἀθηναῖοι ἐποίησαν. |
Taliani (Italikoi) pre Gaia Ofellia Fera, syna Marca pre jeho spravodlivosť a štedrostť voči nim, bolo to venované Apolónovi Dionysios syn Timarchida a Timarchides syn Polyklea z Atén zhotovili [7][8] |
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 313.
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Dionysios 6 [1]
- ↑ Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 174.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 36,35. [2]
- ↑ Brunilde Sismondo Ridgway. Hellenistic Sculpture. Madison : Univ of Wisconsin Press, 1990. ISBN 978-02-9911-824-2. S. 242.
- ↑ Michael Koortbojian. The Divinization of Caesar and Augustus. Cambridge : Cambridge University Press, 2013. ISBN 978-05-2119-215-6. S. 17.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Aegean Islands, incl. Crete (IG XI-[XIII]): Delos (IG XI and ID) ID 1688 [3]
- ↑ Supplementary Paper. New York : Macmillan, 1975. S. 65.