Diskusia:Železná opona
Inak pojem železná opona sa používa aj v divadle - ide vlastne o poslednú oponu, ktorá sa spúšťa po predstavení a býva spustená počas dňa na scéne, keď sa neskúša ani nestavia... Ide vlastne o bezpečnostný prvok, ktorý má zabrániť tomu, aby sa požiar, ktorý by vznikol na javisku preniesol do hľadiska alebo vice versa. I keď neviem, že či sa o tom oplatí písať nejaký článok. I keď to môže byť zaujímavé... --norway.today 15:02, 17 júl 2006 (UTC)
První použití termínu
[upraviť zdroj]Tvrzení, že termín poprvé použil Goebbels, je účelová komunistická propaganda, která se kupodivu dost rozšířila. Skutečnost je ovšem taková, že minimálně ruský bílý exil mluvil o železné oponě coby hranicích sovětského vlivu už v roce 1920. --Cinik 21:49, 11. január 2008 (UTC) Označení použil např. Ethel Snowden v knize Through Bolshevik Russia, vydané v roce 1920. Jeho i Goebbelsovo prohlášení však byly spíše "metafory", teprve Churchillovo použití mělo význam toho, co je v článku. --Cinik 21:57, 11. január 2008 (UTC)
- Teraz je to upravené tak, že Goebbels aj divadelná železná opona sú (relatívne správne a stručne) spomenuté. Zaujímal by ma (ozaj) zdroj na komunistickú propagandu a Goebbelsa.--Starekolena (diskusia) 3. 10. 2016, 11:46 (UTC)
Kto ozaj povoľoval? ŠTb alebo VB alebo veliteľ?
[upraviť zdroj]Článok obsahuje dve protichodné tvrdenia:
Hraničné pásmo tiež určoval veliteľ PS a vyhlasoval okresný národný výbor. Jeho vnútorná hranica miestami siahala až 12 – 15 km do vnútrozemia. Vstup do tohto pásma bol len na zvláštne povolenie a povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt, ktoré vydával oddiel Štátnej bezpečnosti v príslušnom pohraničnom okrese.
Režim v hraničnom pásme Vstup do hraničného pásma (za zátarasy) bol vstup povolený len držiteľom priepustky. Tie sa vydávali na plnenie pracovných úloh v hraničnom pásme a vydávali ich oddelenia Verejnej bezpečnosti. Navrhujem opraviť a skrátiť tú druhú časť (režim). POsledná veta tam je napríklad duplicitná. --Starekolena (diskusia) 3. 10. 2016, 11:46 (UTC)