Diskusia:Nikola Tesla
Tesla was a Serb - not a Croat!!!
Nikola Tesla
[upraviť zdroj]Nikola Tesla - Humanitárny génius Vybraté zo „Journal of the International Tesla Society". Pre ďalšie infomácie viď: „The Tesla Book Co.“, Box 1649, Greenville, Texas 75401
Preklad zaslal: SITRA AHRA
Opýtajte sa ktoréhokoľvek školáčka otázku: „Kto objavil rádio?“ Keď dostanete vôbec odpoveď, bezpochyby to bude: MARCONI – odpoveď, s ktorou súhlasia všetky učebnice ako aj encyklopédie. Alebo sa opýtajte kohokoľvek: „kto vynašiel váš ‘toaster’, vaše stereo, pouličné svetlá, fluorescenčne svetlá?“ Bez zaváhania: THOMAS EDISON. V obidvoch prípadoch je odpoveď nesprávna.
Správna odpoveď je: NIKOLA TESLA, osoba, o ktorej ste pravdepodobne nikdy nepočuli, alebo len veľmi málo. Ale je toho viac. Objavil „X-rays” (Röntgenové lúče) rok pred W. K. Röntgenom v Nemecku, zostrojil elektrónkový zosilňovač niekoľko rokov pred Lee de Forestom, používal vo svojom laboratóriu neónové svetlá o 40 rokov skôr ako ich „vynašiel” priemysel, a predviedol princípy mikrovlniek a radaru o desaťročia skôr, než sa stali nenahraditeľnými súčasťami našej spoločnosti. Jeho meno však nespojujeme ani s jedným z týchto vynálezov.
Po dobu 20 rokov, na prelome storočia, bol známy a rešpektovaný v akademických kruhoch po celom svete, korešpondujúc s eminentnými fyzikmi tej doby, vrátane Alberta Einsteina, bol dotazovaný vo vede elektrotechniky, prijatý vysokou spoločnosťou New Yorku, podporovaný takými finančnými velikánmi ako J. P. Morgan, John Jacob Astor a George Westinghouse. Medzi jeho priateľov sa počítali takí umelci ako Mark Twain, a klavirista Ignác Paderewski. Jeho čestné tituly, ceny a iné ohodnotenia sa rátajú na tucty.
Tesla sa narodil v roku 1856 v Smijlane, Chorvátsko, ako syn duchovného a inteligentnej matky. Mal neobyčajnú pamäť, s ktorou sa s ľahkosťou naučil šesť rečí. Vstúpil na Polytechnickú školu v Grazi, kde štyri roky študoval matematiku, fyziku a mechaniku, prekvapiac nejedného profesora svojím porozumením elektriky, ktorá veda v tých dňoch, môže sa povedať, bola ešte ‘v plienkach’ a ktorej rozumel lepšie ako oni.
Jeho praktická kariéra začala v roku 1881 v Budapešti, kde vynašiel jeho prvý vynález, tlampáč (loudspeaker) a prišiel na myšlienku rotujúceho magnetického poľa, čo ho neskoršie urobilo svetoznámym, vyvinutím indukčného motora. Indukčný motor je to, čo poháňa doslovne každý priemyselný spotrebič, od transportných pásov po obrábacie náradie.
Čo sa týka Teslových mentálnych schopností, nielenže mal fotografickú pamäť, ale bol schopný použiť tvorivú predstavivosť s neobyčajnou praktickou vytrvalosťou. Opisuje napríklad v jeho autobiografii, ako bol schopný si predstaviť určitý prístroj, potom bol schopný skutočne tento prístroj vyskúšať, rozobrať ho a zistiť jeho správny chod a opotrebovávanie! Počas výrobnej fázy jeho vynálezov, pracoval s jeho výkresmi a špecifikáciami v hlave a každý vynález, daný dohromady bez akýchkoľvek zmien v návrhu, vždy perfektne pracoval!
Tesla spal jednu-dve hodiny denne a pracoval na svojich vynálezoch a teóriách bez odpočinku, alebo dovoleniek. Vedel posúdiť rozmery predmetu na stotiny palca (inch) a vykonávať obťažné matematické výpočty v hlave, bez pomoci logaritmického pravítka, alebo matematických tabuliek. Bol si príliš vedomý o problémoch sveta okolo neho, a snažil sa, aby jeho vynálezy boli prístupné širokému publiku, častými príspevkami do tlače a mnohými prednáškami a vedeckou dokumentáciou v jeho odbore.
Do Ameriky sa rozhodol odísť v roku 1884. Priniesol so sebou rozličné modely prvých indukčných motorov, ktoré po krátkom a nie šťastnom období v Edisonových závodoch, ukázal Georgeovi Westinghousovi. Bolo to vo Westinghousových dielňach, kde bol indukčný motor zdokonalený. Na tento prvotný vynález bolo prijatých niekoľko patentov, všetky na Teslovo meno.
Keď prišiel do USA, pracoval krátku dobu pre Edisona, kde sa zaslúžil o mnoho vylepšení Edisonových jednosmerných motorov a generátorov, ale odišiel z dôvodov mnohých nezrovnalostí, keď Edison odmietol splniť svoje záväzky voči Teslovi, týkajúce sa podielov na ziskoch.
Toto bol začiatok ‘rivality’, ktorá mala neskoršie nepekné následky, keď Edison a jeho prívrženci robili všetko možné, aby prekazili rozvoj a inštaláciu Teslovho, ďaleko efektívnejšieho a praktickejšieho systému striedavého prúdu a mestskej distribučnej siete.
Edison zahájil „putovnú výstavu” (traveling road show), ktorou sa pokúsil poukázať na AC (alternate current – striedavý prúd) ako nebezpečný, dokonca zašiel tak ďaleko, že predviedol zabitie (elektrinou) malých zvierat, psíkov, ako aj veľkých, v jednom prípade slona, pred početným obecenstvom. Ako výsledok tohto propagačného ťaženia, štát New York zaviedol spôsob popravovania odsúdencov k smrti touto metódou. Tesla však v tomto boji zvíťazil demonštráciou bezpečnosti a užitočnosti AC prúdu, keď nainštaloval osvetlenie Svetovej Výstavy v New Yorku, v roku 1899.
Jednou z najdôležitejších Teslových prác, na konci devätnásteho storočia bol jeho originálny systém prenášania energie bezdrôtovou anténou. V roku 1900 dostal dva základné patenty na prenášanie skutočnej bezdrôtovej energie.
Prešlo len osem mesiacov po Teslovej smrti (1943), keď Americký Najvyšší Patentový Úrad rozhodol o nulifikácii (zrušení) patentu na rádio technológiu výhercovi Nobelovej Ceny Marconimu na základe toho, že tieto boli zahrnuté v Teslovom patente. „On bol mojím asistentom“, povedal Tesla raz v debate o Marconim. „On bol dôkladne oboznámený s mojimi pokusmi v rádio technológii. On vedel veľmi dobre, že mechanizmus získania vĺn je základom prenášania všetkých signálov. Bol som to ja, kto stanovil tieto základy”.
Následne, je to teda Nikola Tesla, kto je otcom rádio-technológie a nie Marconi. (Kosta Dimitrijevic, „Tesla - A Great Serbian Inventor", Ethnic American News, Volume 4, Number 10, 10.)
Je zaujímavé si povšimnúť, že Tesla, v roku 1898 opísal prenášanie nielen ľudského hlasu, ale aj obrazov a neskôr navrhol a patentoval vynálezy, z ktorých sa vyvinuli elementy, ktoré dodávajú prúd dnešným televíznym obrazovkám. Prvé primitívne radarové zariadenia v roku 1934 boli vybudované na základe princípov - vzhľadom na frekvenciu a silu - ktoré boli stanovené Teslom v roku 1917.
V roku 1889 Tesla skonštruoval pokusnú stanicu v Colorado Springs, kde študoval charakteristiku vysokej frekvencie, alebo rádio frekvencie, striedavého okruhu. Vyvinul tam silný rádio prenášač jedinečného návrhu, a taktiež niekoľko prijímačov „za účelom individualizovania a izolácie prenášanej energie“. Previedol pokusy navrhnuté na ustanovenie zákonov propagácie rádia, ktoré boli neskoršie „znovuobjavené“ a potvrdené vzhľadom na kontraverzie o vysokej energii kvantovej fyziky.
V roku 1900 Tesla napísal v Century Magazine: „že bezdrôtová komunikácia do ktoréhokoľvek miesta na zemeguli je prakticky možná. Moje pokusy ukázali že vzduch pri normálnom tlaku je vodivý a toto otvorilo nesmiernu možnosť prenášania veľkého množstva elektrickej energie pre priemyselné potreby, na veľké vzdialenosti, bez drôtov. Praktické použitie tohto poznatku by znamenalo, že energia bude k dispozícii k použitiu ľudstva na ktoromkoľvek mieste na zemeguli. Neviem si predstaviť žiadny technický pokrok, ktorý by zjednotil rôzne elementy humanity efektívnejšie ako tento, alebo nejaký, ktorý by viac prispel, alebo ekonomizoval ľudskú energiu…“ Toto bolo napísané v roku 1900!
Po skončení predbežných skúšok, začalo sa s prácou na vysielacej stanici v Storeham, Long Island. Keby sa dostala do prevádzky, bola by schopná poskytovať množstvo elektrickej energie do prijímacích okruhov. Po vybudovaní generátorovej budovy (stále stojacej), 50 metrová vysielacia veža (vyhodená do vzduchu v prvej svetovej vojne pod zámienkou, že môže byť vodidlom pre nemecké ponorky), finančná podpora projektu bola zrazu zastavená bankárom J. P. Morganom, keď sa stalo jasným, že spotreba tak široko-svetového projektu nemôže byť meraná a že sa za ňu nebude môcť účtovať. Tam teda skončila snaha Teslu o bezplatnú dodávku elektrickej energie pre celý svet.
Ďalší z Teslových objavov, ktorý je jasný každému, kto vlastnil, ale aj nevlastnil automobil, bol patentovaný v roku 1898 pod menom „elektrické zapaľovanie benzínových motorov“. Hlavnou súčasťou tohto vynálezu je cievka, ktorá je prakticky nezmenená od jej uvedenia do užívania na prelome storočia.
Tesla taktiež navrhol a zhotovil prototypy jedinečného spaľovacieho rotačného motora, založeného na jeho predchádzajúcom návrhu rotačnej pumpy. Skúšky, ktoré boli prevedené na Teslovej bezlopatkovej turbíne, naznačujú, že keď je skonštruovaná použitím novo vyvinutých keramických materiálov odolných voči vysokým teplotám, zaradí sa medzi najefektívnejšie benzínové motory na svete, prekonajúc piestové výbušné motory v efektívnosti spotreby, vytrvalosti, prispôsobivosti rôznym pohonným hmotám, cenám a pomeru sily k váhe.
Teslova veľkomyseľnosť mu zapríčinila, že ostal bez finančnej podpory, aby sledoval a realizoval jeho vynálezy. Jeho idealizmus a ľudskosť mu nedovoľovala stráviť svetové priemyselné a finančné intrigánstvo. Jeho laboratórium v New Yorku bolo zničené ‘záhadným’ ohňom. Referencie k jeho práci a úspechom boli vymetené z vedeckej literatúry a kníh. Dohnaný k hermetickému exilu v hoteli v New Yorku, v období medzi dvoma vojnami, 20 rokov jeho bohatého a produktívneho prínosu boli ľudstvu ukradnuté. Jeho jediné príležitostné objavenie sa na verejnosti boli tlačové interview na jeho narodeniny, keď povedal o svojich neuveriteľných a ďalekosiahlych vynálezoch a technologických možnostiach. Tieto boli poprekrúcané a poznačené senzacionalizmom v populárnej tlači, obzvlášť, keď opísal pokročilý vývoj zbrojných systémov v predvečer druhej svetovej vojny.
Zomrel v zabudnutí v roku 1943. Len FBI si toho všimla; prehliadali jeho papiere (bez úspechu), aby sa dostali k jeho návrhu ‘prístroja smrteľných lúčov‘. Je zaujímavé si povšimnúť, že motivácia pre americký ‚Star War‘ systém bola založená na strachu, že Sovieti začali rozmiestňovať zbrane vyvinuté na základe Teslových princípoch vysokej energie.
Verejné hlásenia o záhadnom ‚oslepovaní‘ amerických špionážnych družíc, nezvyklých zábleskov a ohňových výbuchoch vo veľkých výškach, poruchy rádiových “elf vĺn” a iné, pripisovali vierohodnosť týmto interpretáciám.
Uznanie patrí tam, kde sa žiada, za humanitné vynálezy šetriace ľudskú námahu, ako univerzálny AC (striedavý) prúd, ktorý bol zavedený do nášho denného života a taktiež vynálezy, ktorých návrhy boli k dispozícii, ale neboli ľudstvom zavedené do širokého používania.
Je nutné objasniť nedorozumenia a nesprávne informácie, ktoré sa objavili počas mnohých rokov, aký „veľký“ vraj Edison bol, a ako bol Tesla zametený pod koberec kapitalistickej moci.
Edison bol zlodej, ktorý zamestnával rôznych ľudí kvôli ich mozgom, ukradol ich vynálezy, ich nápady do takej miery, že dnes už je vlastne nejasné, čo Edison skutočne vynašiel a čo ukradol od iných.
„Edison Electric Istitute“ bol založený za účelom udržovať dojem, že Edison bol legendárny vynálezca a dosiahnuť, že školské učebnice, knihy, atď., budú spomínať len JEHO v spojitosti s týmito nespočetnými vynálezmi. Podobne ako ‚Bell Labs‘ (Bellove Laboratória).
Nikola Tesla bol génius, ktorý po vykonaní mnohých zdokonalení elektrických trolejbusov a vlakov vo svojej rodnej krajine prišiel do Ameriky, hľadajúc zamestnanie a eventuálne sa dostal pracovať pre Edisona.
Edison dostal od mesta New York objednávku vybudovať elektrárne na jednosmerný prúd (Direct Current / DC) približne na každej štvorcovej míle, aby svetlá, ktoré vraj vynašiel - pouličné svetlá, hotely, atď. – boli zásobované elektrinou.
Kopúc výkopy po celom meste pre položenie medených káblov, hrubých ako mužský ‘biceps’, požiadal Teslu, že ak mu môže ušetriť náklady určitými zmenami v projekte inštalácie, dá mu percentá z týchto ušetrených nákladov. Ústna dohoda. Približne po roku, keď Tesla prišiel do Edisonovej kancelárie a ukázal mu koľko bolo ušetrené - nejakých 100.000 dolárov, čo na tie časy boli nejaké “drobné” - ako priamy dôsledok jeho (Teslovho) technického vedenia, Edison predstieral, že nevie o žiadnej ústnej dohode! Tesla dal v tom okamihu výpoveď. Od toho momentu boli nepriatelia.
Tesla vynašiel použiteľný striedavý prúd (Alternate Current), ktorý dnes používa celý svet, keď Edison a iní už mali obrovské investície v jednosmernom prúde (Direct Current). Tesla propagoval striedavý prúd, mal úspechy v budovaní elektrární na tento prúd a dodával tento prúd rôznym odberateľom.
Jedným z nich bolo väzenie Sing Sing v štáte New York. Tesla tam poskytoval prúd pre „elektrické kreslo“. Edison samozrejme uverejnil v novinách New Yorku veľké články tvrdiac, že striedavý prúd je nebezpečná „zabíjacia sila“ a celkove robil Teslovi zlé meno.
Aby Tesla vyvrátil toto ohováranie, zahájil svoju vlastnú pozitívnu marketingovú kampaň, keď sa objavil v roku 1880 na Svetovej výstave v Chicagu, kde v ukážke o „nebezpečenstve“ striedavého prúdu nechal vysokofrekvenčný striedavý prúd - pred prítomným obecenstvom - prúdiť svojím vlastným telom a tak rozsvietiť žiarovky. Vystreľujúc mohutné, dlhé iskry z jeho „Teslovej cievky“ a dotýkajúc sa ich, atď., dokázal že striedavý prúd je úplne bezpečný pre verejnú potrebu.
Výhoda striedavého prúdu je tá, že ho je možné poslať - odborne navrhnutými dimenziami drôtov – na veľké vzdialenosti s malými stratami, a keď sa drôty spoja, čiže keď nastane tzv. ‘krátke spojenie‘ (skrat), vyprsknú iskry a len v mieste kde nastal tento ‘skrat’ sa roztavia do stavu, že nie sú viac v dotyku.
Avšak jednosmerný prúd, na druhej strane, potreboval mohutné káble, aby sa vôbec dostal na akúkoľvek vzdialenosť, a čo navyše, káble sa rozhorúčili. Keď nastalo tzv. ‘krátke spojenie’, káble sa roztopili po celej dĺžke až do budovy elektrárne, cesty museli byť opätovne rozkopané a položené nové káble.
Keď nastalo krátke spojenie čo i len v jednom svetle, obyčajne to zapríčinilo oheň a zhorel celý hotel, alebo bolo zničené všetko, čo bolo s ním v spojení! Toto samozrejme prinášalo veľké zisky tým, ktorí boli v „biznise jednosmerného prúdu“, a celkom dobrý aj pre tých, ktorí boli v ‚biznise‘ kopania výkopov pre káble, v stavebníctve, atď. A Edison bol samozrejme tiež aj majiteľom takýchto firiem.
Tesla vynašiel dvojfázový a trojfázový striedavý prúd.
Keď však v roku 1929 ‘krachli’ burzy, bankári, právnici a všetci, ktorí stratili svoje bohatstvá a nevyskočili z okien, hľadali prácu; mnohí, aby boli šťastní ako obyčajní robotníci za dolár denne. Tesla sa našiel pri kopaní kanálov v spoločnosti schudobnených, ale vplyvných bývalých zamestnancov Wall Streetu. Počas krátkej obednej prestávky, vyprával svojim spolupracovníkom o fázach striedavého prúdu, aké to bolo efektívne, atď. Niekedy v roku 1932 pracoval na obnove nejakej prevádzky v New Yorku a jeden z bankárov, s ktorým kedysi pracoval pri kopáčskych prácach, ho našiel a vzal ho ku Westinghousovi, ktorému porozprával svoj príbeh. Westinghouse ihneď odkúpil 19 patentov a dal Teslovi jeden dolár za každú konskú silu každého elektrického motora, vyrobeného Westinghousom, použijúc Teslov troj-fázový systém.
Konečne mal Tesla peniaze, s ktorými mohol začať s výstavbou svojich laboratórií a zahájiť pokusy s bezplatnou zemskou energiou. Myšlienka, ktorá ho skutočne urobila nepopulárnym. Zadarmo niečo, čo organizátori vojen a ‘biznisu’ nemôžu kontrolovať? To je predsa nemožné! A tak, deň po tom, čo Tesla zomrel v roku 1943, jeho obrovské laboratórium záhadne zhorelo, nezachránila sa žiadna dokumentácia a zvyšky boli zbuldozérované v ďalšom dni, aby sa zničilo skutočne všetko do dôsledku, teda aj to, čo ešte nejakou náhodou ostalo. Toľko teda, čo sa týka „bezplatnej energie“ pre ľudstvo.
- * *
Autorovi Marc J. Seiferovi, Ph.D., trvalo 20 rokov napísať knihu „Wizard: The Life & Times of Nikola Tesla” z dôvodov, ako udáva, preskúmať a odpovedať na mnoho otázok nezodpovedaných inými autormi, ako napríklad prečo Teslove meno upadlo do zabudnutia, či skutočne zachytil signály z Marsu, ako v skutočnosti pracoval jeho „prenášač zvuku“, čo sa presne stalo medzi ním a finančníkom J. P. Morganom, čo sa stalo s dokumentmi o jeho vynáleze zbraní „lúčov nukleárnych častíc“ a či by tento vynález skutočne fungoval. Kniha je zostavená v chronologickom poradí a rozlišuje sa od iných biografií viacerými spôsobmi, hlavne preto, že autor mal prístup ku stovkám dokumentov, ktoré neboli nikdy predtým uverejnené, mnoho z nich získané tzv. „Freedom of Information Act“ (Slobodný prístup k informáciám).
„Wizard“ napríklad po prvýkrát vysvetľuje, prečo Tesla prestal pracovať pre Edisona, prečo Steinmetz vypustil Teslovo meno z literatúry pojednávajúcej o striedavom prúde, prečo Michael Pupin nikdy nespomenul Teslovo meno na jeho prednáškach o fyzike na Kolumbijskej Univerzite, ako Tesla predstihol Rutheforda, Bohra a Einsteina v teóriách o štruktúre atómu a o tom, čo sa neskoršie pomenovalo „Kvantová fyzika“, ako Marconi odcudzil Teslov (rádio)aparát, prečo Tesla neuspel s jeho vydavateľom T. C. Martinom, s Johnom Jakubom Astorom, JP Morganom a Johnom Hayesom Hammondom mladším, aké bolo jeho spojenie s americkým námorníctvom (Filadelfia Experiment), ako Franklin Roosevelt použil Teslove patenty zastaviť Marconimu splátky za bezdrôtový aparát, ale v tom istom čase odstránil Teslu od transakcie - Marconi (Sarnoff) Westinghouse – založiť spoločnosť RCA, ako Tesla spolupracoval s firmou Telefunken, nemeckým bezdrôtovým koncernom počas prvej svetovej vojny a americkým ministerstvom vojny počas druhej svetovej vojny, za účelom pomôcť im navrhnúť zbrane „lúčov nukleárnych častíc“ a prečo Teslovo meno bolo prebraté okultnými kruhmi.
Táto kniha obsahuje taktiež ilustráciu Teslovho „Lietajúceho krídla VTOL“, ktoré bolo predchodcom Lockheed Martin X-33 ktoré nahradilo „shuttle“ a taktiež novú sekciu o Tunguskej explózii v júni 1908 na Sibíri. Kniha obsahuje okolo 1400 poznámok (vysvetliviek) vrátane referencií ku 250-tim dokumentom nikdy predtým nepublikovaných, plnú bibliografiu a 16 stránok fotografií.
Podľa americkej tlače, Tesla počas svojho života vyhral okolo dvadsať súdnych sporov proti tým, ktorých súdil za porušenie jeho patentov. V skutočnosti však to nebol sám Tesla, ale jeho ‘financieri’, ktorí zahájili súdne procesy za neho, lebo to boli v prvom rade oni, ktorí mohli získať najviac.
„Wizard“ je nielen príbehom Teslovho úžasného života, ale aj príbehom o obchodnom vzraste Ameriky na prelome storočia, a taktiež popisom mnohých Teslových súčasníkov, ako Thomas Alva Edison, Gugliemo Marconi, George Westinghouse, Robert and Katherine Johnson, John Jacob Astor, JP Morgan, Stanford White, Franklin Roosevelt a J. Edgar Hoover.