Diskusia:Rudolf I. (Svätá rímska ríša)
Presun z článku Rudolf I. (Svätá rímska ríša)
Rudolf I. (* 1218 - † 1271) bol rímsko-nemecký kráľ, najstarší syn Albrechta IV.
Rudolfovým krstným otcom bol asi Fridrich II, blízky priateľ jeho otca. Stal sa najmocnejším vládcom v Alemanskom juhovýchodnom Nemecku, keď rozšíril habsburské dŕžavy okolo Schlettstadtu a po smrti svojho strýka grófa Hartmanna, bojmi získal aj dedičstvo grófov Kiburgovích, ktorí vymreli po meči. Dobré kontakty nadviazal s mohučským arcibiskupom Wernerom, bavorským vojvodom Ľudovítom a goricko-tirolským Meinhardom počas výpravy Kondráda Štaufa do Itálie. Gregor X. vtedy potreboval schopnú hlavu ríše, ktorá by sa odhodlala na novú krížovú výpravu, ale kurfisti potrebovali slabého kandidáta, ktorý by neoklieštil ich právomoci. Tak 1. októbra 1273 kurfisti zvolili za kráľa práve Rudolfa, aj na naliehanie mohučského arcibiskupa Wernera von Eppenstein a správcu Norimberského hradu, Fridricha Hohenzollerna a napriek protestom českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý si robil nároky na korunu sám. Rudolf mal byť slabošským vládcom, ale nestal sa handrovou bábkou. Primárnym cieľom vlády nového kráľa bolo zničiť rozrastajúcu sa opozíciu českého kráľa na Východe. Jedným z jeho prvých vyhlásení bol príkaz vrátiť všetky územia, ktoré patrili Fridrichovi II., predtým ako ho zosadil z trónu Innocent IV. Územia nevrátili viacerí : proti kurfistom nezakročil, ale Přemysla Otakara II. za neuposlúchnutie tvrdo potrestal. Porušenie lénneho práva znamenalo uvrhnutie do ríšskej kliatby a to bolo vyhlásenie vojny. Proti českému kráľovi využil nevôľu šľachty voči nemu, s ktorou bol v konflikte kvôli podpore miest. Rudolf vtrhol do Rakúska s podporou tirolského grófa, norimberského správcu hradu a uhorského kráľa. V novembri 1276 uzavreli mier, pretože súčasne v Čechách povstala šľachta, vedená rodom Vítkovcov a tirolský gróf Meinhard obsadil Štajersko a Korutánsko. Mierom sa vyhlásili Čechy a Morava za léne krajiny ríše. Porazený Přemysl sa ale nevzdal. Dochádzalo stále k novým rozbrojom, ktoré boli podporované kurfistami. Nechceli, aby sa Habsburg zmocnil rakúskych zemí, ktorých sa mal český kráľ zriecť. Až bitka na Moravskom poli 1278 rozhodla v prospech Rudolfa, keď Přemysla Otakara na ústupe zabili jeho vlastní. Vo Viedni, ktorá sa proti novému pánovi búrila, Rudolf strávil oveľa viac času ako hociktorý iný ríšsky kráľ v hociktorom inom meste. Snažil sa tu o udržanie mieru v rakúskych zemiach. Výborný štátnik presne vedel, čo si môže dovoliť , ale väčšina jeho dobrých úmyslov stroskotala na jeho chamtivosti. I cisárska korunovácia sa nekonala kvôli sporu so zdaneným nemeckým klérom. Ale Rudolfovo sústredenie sa na rodovú moc bolo požehnaním pre habsburský rod. Zo syna Přemysla Otakara II., Václava II. urobil lénnika a svojím synom dal bohaté cirkevné léna v Štajersku a Rakúsku, ktoré ale odobral miestnym biskupom. Dvaja jeho synovia zomreli skôr ako otec, Hartmann, druhorodený, ale otcov nástupca a mladší Rudolf. U šľachty sa neobľúbený Albrecht ťažko presadil. Ako rímsko-nemecký kráľ bol korunovaný až 7 rokov po otcovej smrti.
Začnite diskusiu k stránke Rudolf I. (Svätá rímska ríša)
Diskusní stránky jsou místa, kde lidé diskutují o tom, jak vytvořit co nejlepší Wikipédia. Tuto diskusní stránku můžete použít k zahájení diskuse s ostatními o tom, jak zlepšit stránku Rudolf I. (Svätá rímska ríša).
