Diskusia:Simpsonov paradox

Neviete rátať... Zmazať !!!

Skutočný príklad v praxi je vtip: 1. štylistika - príklad V praxi? Nie, príklad z praxe.

2. Predovšetkým však 81 z 97 je 83,5% nie 93% (čo je pre príklad podstatné).

Odporúčam zmažte to. Fakt sa mi nechce preratávať srandičky anonymov.Peterek 10:53, 23. máj 2008 (UTC)

Tip!

Ďakujeme za Tvoj návrh! Ak máš pocit, že článok potrebuje vylepšenie, pokojne vykonaj potrebné zmeny. Wikipédia je wiki, takže „každý“ môže ihneď upravovať takmer každý článok. Stačí kliknúť na odkaz Upraviť v hornej časti obrazovky. Nemusíš sa ani registrovať a prihlasovať (hoci je viacero dôvodov, pre ktoré by si to mal zvážiť). Komunita Wikipédie Ťa povzbudzuje k tomu, aby si bol smelý pri úprave stránok. Nemaj strach, že urobíš hlúpe chyby – určite sa nájde niekto, kto ich po Tebe opraví. Ak si nie si istý ako článok správne upravovať, pozri si najprv prehľad editácie stránok, alebo si vyskúšaj upravovanie článku nanečisto na našom pieskovisku. Noví prispievatelia sú vždy vítaní!

--Wizzard 10:54, 23. máj 2008 (UTC)

Stačilo opraviť jedno číslo podľa anglickej verzie, neuveriteľné zložité. --Wizzard 10:59, 23. máj 2008 (UTC)

• Ups, Netušil som som, že na práci s wiki je nutné vedieť anglicky. Dal som to do pozornosti skúsenejších redaktorov, placol si mi šablónu, že si mám poradiť sám. Takže sa ospravedlňujem, Vaše Lordstvo, že som to riešil, ako som vedel. Peterek 11:16, 23. máj 2008 (UTC)

Nechcel som ťa (vás) uraziť, a myslím že nie som z tých, s ktorými je potrebné sa takto rozprávať. Nevedel som že nevieš (neviete) po anglicky, tak teraz zdôrazňujem, že podľa mňa je článok prebratý z anglickej Wikipédie a myslím že nemá žiadny vážny problém. --Wizzard 11:20, 23. máj 2008 (UTC)

Inak na opravu toho čísla ani nebolo treba vedieť anglicky, dalo sa to nájsť aj bez znalosti jazyka, prípadne stačilo si prepočítať jeden súčet. --Wizzard 11:21, 23. máj 2008 (UTC)

Pre mna je tykanie fajn. len jednu vec: 44:2=11 - ktoré číslo je neprávne?

Ja si myslím, že systematické necitovanie zdrojov na Wikipédii je vážny problém. --AtonX 11:24, 23. máj 2008 (UTC)

V tom sa zhodneme, preto je dobré že o to začíname dbať, no nemusíme kvôli tomu mazať články, lebo by nám tu nič neostalo. --Wizzard 11:26, 23. máj 2008 (UTC)

Nepoznám nuansy etiky mazania na wiki. Keď som sa na to pýtyl, resp. žiadal o nasmerovanie na nejakú staršiu diskusiu o tom, Neodpovedal mi nikto. Nemám problém s tým, že mi niekto povie, že som sa s návrhom prenáhlil. Len nemám rád borcov so širokými ramenami, pre ktorých je každý s iným názorom tupec. Jednoducho nepatrím medzi ľudí, ktorí všetko vedia hneď ako prídu do nového prostredia. To je všetko. Čo sa týka tejto diskusie, je pre mňa skončená. Peterek 11:34, 23. máj 2008 (UTC)

Určite sa nesprávam ako borec so širokými ramenami, na takých sa nechytám. No prekvapil ma štýl argumentácie za zmazanie. Ak som ťa urazil, ospravedlňujem sa. --Wizzard 11:38, 23. máj 2008 (UTC)

Teraz sú tam ozdrojované dve vety. Nie je nikoho povinnosťou ako policajt kontrolovať vetu po vete že odkiaľ to je a ozdrojovať to za autora/vkladateľa. Ak si to neurobí sám tak má proste smolu a neozdrojovaný článok je proste krádežou textu a krádež treba napraviť, hoci aj zmazaním. --AtonX 11:29, 23. máj 2008 (UTC)

No krásne. To je ako v stredoveku - choroba sa nelieči, choroba sa ničí, a keď treba, tak aj s telom chorého. Inak všetko dobré. --peko 13:06, 23. máj 2008 (UTC)

Choroba—kleptománia cudzích myšlienok—sa lieči upozornením na nesprávnosť konania. Chrcheľ vykašľaný v dôsledku tejto choroby sa odstráni. Niekedy je lepšie nemať žiaden obsah, než mať obsah nepodložený zdrojom. Čím viac budeme plagiátorstvo, alias krádež duševného vlastníctva tolerovať, relativizovať a kadečím ospravedlňovať, tým viac sa nám bude rozmáhať. --AtonX 13:31, 23. máj 2008 (UTC)

Ak nerozumieš alegórii, nemám viac, čo by som povedal. A ako napísal anonymný kolega dole, zdá sa že tiež nie celkom správne chápeš význam (a používanie) citácií. Len prosím ťa nezačni zasa súkať definície citácie z nejakej normy, lebo tie si viem prečítať aj ja. Ale skús pochopiť (ak to nie je priveľká žiadosť pre tvoje ego) monštróznosť tebou chcených citácií na (pomaly) každú vetu. Lebo tam sa skrýva jadro problému. --peko 13:45, 23. máj 2008 (UTC)

Ak pokladáš požiadavku citovať každú nepôvodnú myšlienku za monštróznu, tak sú potom monštrózne všetky vedecké publikácie, pretože tak sa to vyžaduje. Ak raz niečo nemám zo svojej hlavy, tak musím uviesť z čej hlavy to je. Opak je proste hulvátstvo, ak sa bavíme o vedeckých publikáciách. A pre budúcnosť prosím žiadne osobné útoky, ja na tvoju osobu neútočím. --AtonX 13:57, 23. máj 2008 (UTC)

Nie, ja pokladám za monštrózne tebou požadované citovanie každej vety, pretože wikipédia sa nedá a ani to nie je jej ambícia (lebo ak by bola, tak ty by si si tu ani neškrtol, nakoľko nevieme o tebe ako redaktorovi nič - kto si, aké máš vzdelanie, takže by si ako autorita bol absolútna nula) porovnávať s vedeckou publikáciou. Ak si ale dokázal odhaliť, že text tohto článku je zostavený prekladom z inojazyčných verzií, tak o čo ti ešte ide? Dokázať za každú cenu že pravda leží na tvojej strane a ponížiť oponenta? To je tiež forma osobného útoku, aj keď skrytá a oveľa rafinovanejšia. Stačí tam predsa hodiť šablónu {{Preklad}} a vec je vybavená. A o tom, že tieto vety tvoje ego zraňujú (ak sú naň zo strany iných redaktorov kladené nadmerné požadavky), svedčí aj vydávanie tých požiadavok za osobné útoky. --peko 14:15, 23. máj 2008 (UTC)

No, ozdrojovane moze byt len to co je prebrane z nejakych zdrojov. Prakticky ziaden clanok vo wikipedii nie je taky zeby bol nejakou zbierkou citovanych viet. To by bolo fakt úbohe. Napr. pri matematickom clanku ked niekto napise vlastym sposobom odvodenie nejakeho vztahu alebo dokaz, tak overitelnost je zrejma a nie je vlastne čo citovat. Snad nechces citovat, že 1/5 = 0,20 a pod.

Az na prebrate vysledky z medicinskeho casopisu a odkaz na nejaku pracu nejakeho Simpsona, tento clanok obsahuje iba vlastny priklad - tu nie je co citovat a vysvetlenie vlastneho prikladu. To tiez nie je faktograficky udaj - takze ani tu nie je co citovat. Keď napíšem ako príklad ku heslu SÚČET napr. 1 + 3 = 4 a podam vlastný výklad, tak normalný človek nebude chcieť citáciu. A ak by som aj príklad 1 + 3 s niekadiaľ opísal nie je to dôvod na citáciu. Pretože príklad nie je originálny nápad a nemá nič s autorskými právami. Keď niekto raz použije príklad, že 1 + 3 = 4, tak nemôže tým nútiť druhého aby ho nepoužil. Samozrejme je ľahké vymislieť, že 7 + 2= 9 ale načo.

Pozrel spom si tento clanok a to nemecku, holandsku, spanielsku, polsku a rusku verziu a ziadna nema citacie az na pre vec nepodstatnu pracu simpsona. A dokonca ani anglicka nema pri vysvetleni paradoxu nijaku citaciu. Je ti snad jasne ze citovat sa da len faktograficka časť članku Pretože každá obsahovala vlastne originalne vysvetlenie.

Ak si myslis ze veta po veta ma mat nejaky zdroj, tak vlastne ty propagujej kradnutie textu. ak niekto napise clanok a cely je poskladany z citovanych clankov, tak je to defakto plagiatorstvo aj ked ma vsetko citovane.

Ak ma niekto vyhrady k nejakym tvrdeniam, tak by mal presne specifikovať ktorý ÚDAJ je nedôverihodný a potrebuje citaciu. Cituju sa tvrdenia alebo prebrané údaje a nie vety (a už vôbec nie veta po vete - to si snáď tak nemyslel) Nie som si istý čí spravne chápeš zmysel citácie.

Priznávam, že ešte v prvej časti také neoverené tvrdenie je, teda, že už niekto pred Simpsonom si musel tento paradox uvedomovať ale to nepublikoval. Kto však pozná úroveň matematiky už za Newtona alebo už dávno predtým, musí mu byť jasné, že príklad ako som uviedol ako prvý už v tých časoch bolo schopných vykonštruovať množstvo ľudí. Toto je síce neoverené a formálne nedvôverihodne ale iba úplný idiot tomu neuverí.

--212.5.210.202 12:55, 23. máj 2008 (UTC)

No ale obávám se, že někteří lidé v historických či prehistorických dobách byli docela dost negramotní,neuměli ani číst ani psát - tyto zvláštní historické úvahy jsou IMHO celkem na vodě, nebo ne ?? --MiroslavJosef 13:11, 23. máj 2008 (UTC)

Nepodložené tvrdenia:

1. Pretože ide o matematickú trivialitu je praktický isté, že tento paradox bol pozorovaný možno stáročia pred ním (chýba publikovaný údaj historika o pozorovaní paradoxu stáročia pred Simpsonom)
2. ľudia, ktorí sa prvýkrát stretnú s týmto paradoxom sú často zmätení (chýba citácia psychologickej práce, ktorá by merala mieru zmätenosti)... je spôsobené nevhodným príkladom z interpretačného hľadiska (chýba citácia publikácie, ktorá bu identifikovala práve tento dôvod zmätenosti)

A to sú len z prvého odstavca, tak by sme mohli pokračovať ďalej. Tento text je vhodný na stredoškolský referát na seminár z matematiky, ale ako snaha o encyklopedický text je to proste smiešne. Okrem toho je nad slnko jasné, že si článok proste voľne zostavil z iných jazykových verzií, pretože ti ani za svet neuverím, že si kvôli tomu osobne čítal Journal of the Royal Statistical Society z roku 1951 a British Medical Journal z roku 1986. Ešte aj tie citácie si okopíroval z anglickej Wiki, pretože si zabudol preložiť „March 1986“ v druhej citácii. --AtonX 13:39, 23. máj 2008 (UTC)

Laické vysvetlenie

Fuha aky flame, to by som od wiki-komunity necakal. No co uz, k inemu sa chcem vyjadrit: zda sa mi, ze vysvetlenie opisane v clanku (a aj v anglickom originali) nie je dostatocne zrozumitelne pre nestatistikov. Podla mna ide v skutocnosti o to, ze sa porovnavaju neporovnatelne cisla - dve percentualne hodnoty. Ich porovnanie je zmysluplne len ked sa uvedie celkovy pocet, z ktoreho sa tie percenta pocitaju, napr. 10% z 1000 je nieco uplne ine ako 10% z 10, ale lepsie by to sformuloval nejaky stredoskolsky pedagog. Na druhej strane mam dojem, ze nejake ucebnicove vysvetlenia a priklady nepatria do encyklopedie, skor by sa hodil historicky opis kto to kedy publikoval atd. Ale zas preco nie ked wikipedia je plna "neencyklopedickych" matematickych a fyzikalnych vzorcov a vysvetleni, vsak aj mne to kolkokrat pomohlo.