Diskusia:Slovenská republika (1939 – 1945)

K dnesnej existencii Slovenskej Republiky patri aj vlastnictvo nasich dejin. Vlastnime svoje dejiny, vratane honosnych, vsednych ci neprijemnych epizod. Tak ako vsetky krajiny, ktore prezili a s nimi ich dejiny. Vsetky existujuce krajiny maju vlastny uhol pohladu na svoje dejiny. Americky nazor na Hirosimu je iny ako japonsky. Je to normalne, a zlucovat tieto dva nazory je zbytocne.

Pritom niet naroda, ktory by mal dejiny biele, ako ranajsi sneh. George Washington bol otrokarom a antisemitom, Turci sa dopustili genocidy na Armencoch, Japonci znasilnili cinsky Nanking. Za taketo pociny by sa nezaujaty clovek hanbil. Nie vsak pisatel vlastnych dejin.

Raz ked narod dosiahol nezavislost, niet dovodu si zvysovat popularitu. Nase dejiny by preto mali byt vecne a neemotivne opisane. Spominat, ze napriklad vznik prvej slovenskej republiky mono posudzovat aj negativne aj pozitivne je uplne zbytocne. Ake su dejiny take su... ale su nase. Z nasho pohladu. Nie z pohladu historikov okolitych narodov, cudzich ideologii ci nasincov s nedostatkom sebadovery. Takisto patnast rokov po pade socializmu, nema vyznam pisat nase dejiny, ako reakciu na marxisticku historiografiu. Dnes nemusime reagovat. Radsej sa nechajme unasat opisom cinov nasich predkov, na ktorych nic nemozme ani nemusime menit.

(1) Tá veta s "pozitívne aj negatívne" je iba opis dnešnej skutočnosti - čiže faktu, že niektorí ľudia ju chápu tak, iní tak. To hádam nechceš popierať... (2) K ostatnému textu: A čo z toho má vyplývať?? Bronto 01:19, 30 Dec 2004 (UTC)

No, som kruty odporca fasizmu a rasizmu, a pod veci, ale myslim si ze za "vnutenie" negativneho vnimania vzniku 1.SR mozu cesi. Ono tam bola znacna zavist a tiez nam nevedeli odpustit "zneuzitie" Mnichovskej Zrady v prospech slovenskej a zakarpatskej autonomie. Jej vznik nie je negativny, negativne je to, co robili... a Tiso? Co ine mu zostavalo, ked bol prezidentom statu, ktory bol ovladany Nemeckom... a rovnako aj teraz ked nam USA nieco prikaze, tiez sa ideme zblaznit... podla mna... 2svetovou sme sa vdaka 1.SR prehryzli omnoho lepsie ako susedny Rissky Protektorat... tolko asi...

Inak, i ked neskoro, ale Pour Felicite 2005 ;o)

Aj tebe :) ... A s tym co hovoris samozrejme suhlasim (nakoniec Benes po vojne explicitne povedal, ze Slovakom bude treba tu Slovensku republiku pekne ociernit, co sa aj podarilo - ci uz pravom alebo nie), ale tu ide o konkretnu vetu v konkretnom clanku, ktora len hovori o vnimani, nie o samotnej skutocnosti ...

Slovenský štát bol vazalom nacistického Nemecka.

Okolnosti vzniku Slovenského štátu ako i prakticky vykonávaná politika znamená, že Slovenský štát z rokov 1939 až 1945 môžme označiť ako totalitný štátny útvar s minimálnou autonómiou, niekedy označovaný aj ako bábkový nacistický útvar podriadený politike nacistického Nemecka. Plná závislosť od Nemecka znamenala akceptáciu anexie území južného Slovenska, územia okolo Košíc a na východe, ktoré pripadli Hortyovskému Maďarsku, ako i území ako Petržalka a Devín, ktoré pripadli vtedajšiemu Nemecku. Totalitný charakter Slovenského štátu ďalej determinovali kroky slovenskej vlády na čele s Tisom, ktoré viedli k prakticky okamžitému zániku demokracie (zlúčenie či zákaz politických strán a zavedenie ľudáckeho režimu jednej strany), zavedenie zákonov norimberského typu, podľa ktorých bol desaťtisícom občanov Slovenského štátu zhabaný majetok (tzv. arizácia), boli zbavený občianskych a ľudských práv (právo na vzdelanie, právo na výkon niektorých profesií), následne Slovenský štát zaplatil nacistickému Nemecku poplatok 500 mariek na osobu za deportáciu týchto občanov do koncentračných táborov. Postihnutí boli hlavne občania židovského pôvodu, alebo občania zo 'zmiešaných' rodín, Rómovia, ako i ďalší často pasívny odporcovia totalitného režimu ako pacifisti, jehovisti a podobone. Preukázateľne zahynulo viac než 70 tisíc slovenských občanov len z dôvodu existencie týchto zákonov a ich uplatňovania v praxi. Pre individuálnych odporcov režimu, ktorí sa snažili takto postihnutých občanom pomôcť bol v slovenskej legislatíve zavedený najvyšší trest - trest smrti. Protislovenský ako i neslobodný charakter Slovenského štátu dokresľuje aj fakt, že v momente vypuknutia Slovenského národného povstania, ktoré odmietalo ľudácky pronacistický charakter režimu, vláda okamžite odsúhlasila, aby nemecké okupačné jednotky spolu s kolaborantskými jednotkami slovenskými toto povstanie s centrom na strednom Slovensku krvavo potlačili. Slovenský štát preto nemôžme považovať za autonómny, ale plne podriadený nacistickému Nemecku, jeho charakter bol totalitný a nedemokratický, počas jeho existencie bolo pripravených o ľudské, či občianske práva desaťtisíce nevinných ľudí. Oficiálna slovenská vedecká komunita, ako i demokraticky zmýšľajúci občania dnešnej SR považujú existenciu Slovenského štátu za smutný fakt spätý s priebehom 2. svetovej vojny a odmietajú praktiky slovenského štátu, ktoré viedli k potláčaniu občianskych a ľudských práv jeho vlastných občanov. Časť politických reprezentantov sl. štátu bola po 2. svetovej vojne odsúdená ako vojnoví zločinci, časť z nich emigrovala do zahraničia, aby tak unikla pred spravodlivosti. --84.47.105.61 (diskusia) 19:59, 9. január 2005 (UTC) sa nepodpísal(a)

Na "zmazanie"

Nehnevajte sa ze to tak poviem, ale pre mna je "na zmazanie" aj tato diskusia... :(

Napr. slova : a Tiso? Co ine mu zostavalo, ked bol prezidentom statu, ktory bol ovladany Nemeckom... mne pridu tak mimo reality, ze este aj v diskusii mi pridu ako znizujuce uroven nasej encyklopedie! Ale prosim berte zase moje slova len ako taky povzdych vyjadrujuci nazor/postoj nie ako seriozny navrh na odmazanie! Ja si myslim, ze diskutovat treba aj ked v tejto veci by asi prospelo najprv si cosi o Tisovi nastudovat a az potom verejne prezentovat svoje nazory... Liso 21:24, 9 Jan 2005 (UTC)

Clanok tohto typu bohuzial nema vo wikipedii "sancu" dospiet k nejakej konecnej verzii. To hovorim po skusenostiach z inych wikipedií. Povodne som ho chcel aj vyrazne doplnit, ale rychlo som si to rozmyslel... A inak, Liso, tato diskusia je este nic, bude aj horsie :)...Bronto 17:46, 10 Jan 2005 (UTC) 111

mam dlhe vedenie

• Je známy pod názvami ako slovenský štát (používané za socializmu) alebo Prvá Slovenská republika.
• Hlavný clánok:Vznik prvej Slovenskej republiky

tak teda velke P alebo male p

--Mt7 01:37, 13 apr 2005 (UTC)

• Male. V tom nazve Prva Slovenska republika je P velke iba kvoli tomu, ze je to na zaciatku nazvu.

Atomique 06:57, 13 apr 2005 (UTC)

Neutralita

• Pridala som do článku šablónu {{neutralita}}, nepozdáva sa mi text, ktorý tu umiestnila IP 158.195.32.9. Pozrite sa na to prosím niekto, kto sa tejto téme venujete. --Bubamara ^…✉ 09:28, 19. marec 2007 (UTC)

Názov

Prečo sa používajú rôzne neoficiálne, polooficiálne a neviem aké názvy, keď sa štátny útvar nazýval Slovenská republika! Keď už sa to má rozlišovať, tak napr. Slovenská republika (1939 - 1945) a je to každému jasné. A obsah nech si tam dá kto chce aký.

Nemci ničili republiku?

Táto časť článku:

Ustupujúce nemecké vojsko ťažko poškodilo dopravnú infraštruktúru a najmä železničnú sieť. Poškodené boli všetky dopravné tepny; pojazdných bolo iba 900 osobných automobilov v celej republike (predtým 8 000); prejazdná len asi polovica železničnej siete; funkčné necelé 4% rušňov; nepoužiteľných bolo 1 500 mostov; celkovo výrobná kapacita priemyslu v porovnaní s rokom 1943 bola iba 45%.

navodzuje mylný dojem, že nemecké vojsko cielene ničilo infraštruktúru štátu. V skutočnosti ide o údaje po povstaní, teda z konca roku 1944. Spomínané oslabenie štátu bolo spôsobené najmä povstaním (partizáni vyhadzovali vlaky do vzduchu, odpaľovali mosty...) a ním spôsobenými bojmi na území SR.

Nie je pravda, že ustupujúce nemecké vojsko úmyselne likvidovalo štát.

Malo by to byť uvedené na pravú mieru, ak sa táto stránka chce nazývať "slobodnou encyklopédiou" a nie boľševickou propagandou.

Ďakujem za upozornenie. Dovolil by som si však v niektorých ohľadoch oponovať. Nemecké vojsko predsa neničilo dopravnú infraštruktúru, preto že by malo niečo proti Slovákom alebo Slovenskej republike. Ničilo ju z pragmatických dôvodov, ktorými bolo spomalenie postupu Červenej armády. Podobným ba možno i viac brutálnym spôsobom bola likvidovaná všetka (teda nielen dopravná) infraštruktúra na území samotnej Ríše. Ničenie dopravnej infraštruktúry je podľa môjho názoru vo vojne bežná vec spojená so všeobecným ničením ostatných ľudských hodnôt. Nemci mali čas na jej poškodenie, čím spomalili postup svojho nepriateľa, tak ju vykonali. Dúfam, že po mojej úprave je z článku zrejmejšie, že sa na jej ničení veľkou mierou podieľali aj partizáni a informácie sú uvedené na pravú mieru. Je však potrebné poznamenať, že partizáni nedokázali ničiť napr. železničnú sieť tak efektívne ako Nemci, ktorí mali k dispozícii stroje na trhanie železničných podvalov, čo vo veľkej miere uskutočnili na rozsiahlych úsekoch tratí. Nemci navyše napr. na západnom slovensku vyhodil ido vzduchu všetky mosty, ktoré mohli. Často dokonca najprv opravili to čo zničili partizáni a niekoľko mesiacov to sami zničili. Ničenie na niektorých miestach navyše čiastočne znásobili boje, bombardovanie a delostrelecké ostreľovanie. Bola to jednoducho vojna.--Pelex 12:25, 2. apríl 2007 (UTC)

Ako vytrnuté zo sovietskej propagandy, zdá sa...

Táto veta mi pripadá ako učebnicový príklad sovietskej propagandy, najmä jej posledná časť.

„Väčšina obyvateľstva očakávala prechod frontu s pochopiteľnými obavami, ale po tom čo sa ukázalo, že sovietske ani rumunské vojská nie sú žiadni barbari, ktorí by plienili krajinu a spôsobovali zbytočné škody, s úľavou si vydýchli a mohli začať s obnovou krajiny.“

V následnej vete je síce správne uvedené, že obyvateľstvo si kruto vytrpelo činy mnohých sovietskych (o niektorých ťažko povedať, že „ruských“) vojakov. Avšak, nie všetci boli takíto, samozrejme. V tomto bode by ale zrejme bolo vhodné aj zdôrazniť, ako sa k ľuďom správali nemeckí vojaci: k obyvateľstvu boli v drvivej väčšine veľmi milí: nechali ich jazdiť na koňoch, dávali im kakao, tlmočili vysielanie rozhlasu, bez povolenia si nič nevzali; boli to slušní a kultúrni ľudia, v kontraste s obrovskou časťou „osloboditeľov“.

Pokojne sem o všetkých zločinoch vojakov červenej armády napíšte. Rád by som podotkol že mne osobne sa na žiadne so zločinov sovietskych vojsk, porovnateľných s tými, ktoré tu spáchali nemecké vojská nepodarilo naraziť. To že sa Nemci správali väčšinou dobre, je tiež pravda a bude to potrebné do článku doplniť, ale aj nemeckí ľudomilovia mali svoje zlé chvíľky, prečítajte si o nich TU. --Pelex 17:38, 20. máj 2007 (UTC)

Obávam sa, že by na všetky krutosti, ktoré Sovieti napáchali, rozsah článku nestačil. Iste napr. viete, čo sa dialo, keď Sovieti dobýjali Nitru. Takmer na prach rozdrvili múzeum, guľometom ostreľovali nemocnicu, no nezbombardovali ani jednu z vojenských kasární.

Veľký rozdiel je v tom, že zatiaľ čo Nemci konali masakre vždy odvetne, zločiny sovietskej armády prebiehali bezdôvodne, resp. dôvodom bola brutalita týchto často zmiešaných mongoloidných typov a túžba obohatiť sa na úkor obyvateľstva. V nemeckej armáde bol napr. za znásilnenie trest smrti. Jedného Nemca v Žiline dokonca zastrelili aj za krádež obyčajného kabáta, keď vzdoroval zatknutiu. Väčšina ľudí spomína na Nemcov dobre, boli to kultivovaní, inteligentní, slušní ľudia na rozdiel od mnohých Sovietov.

Chýbajúce zdroje

Do textu som doplnil, niekoľko šablón, na doplnenie citácií niekoľkých výrokov. Niektoré časti napr. o Tisovych rozhovoroch s Hitlerom navrhujem presunúť do článku Vznik prvej Slovenskej republiky. Opravil som (po sebe) tiež diskutabilnú časť o oslobodzovaní Slovenska, ktorá znela trochu hlúpo.--Pelex 08:30, 24. jún 2007 (UTC)

Ešte v priebehu roka 1945 za pomoci jednotiek NKVD odvliekli sovietske orgány za tichého súhlasu československej vlády 7 422 občanov. Nezpochybňuji únosy československých občanů NKVD do Sovětského svazu. Je nutné také vidět, že sovětští vojáci vnímali Slovenský klerofašistický stát jako nepřátelský, který se podílel na agresi proti SSSR a jehož 102 pluk Zajišťovací divize prováděl represe a popravy civilistů v oblasti Žitomiru. Zarazila mě poznámka o tichém souhlasu československé vlády. Bylo by zde nutné zveřejnit zdroje ze kterých autor článku čerpal. Zdenek112 20:40, 4. marec 2011 (UTC)

Postoj umelcov k režimu

Zriadil som sekciu "Postoj umelcov k režimu". Táto neskôr po rozšírení by mohla byť zmenená na celkový postoj občanov k režimu SR. --Shramana 17:15, 26. jún 2007 (UTC)

ja navrhujem túto časť textu buď odstrániť alebo kompletne prerobiť.--Pelex 15:00, 16. júl 2008 (UTC)

Autorske prava

Dobry den, zhodou okolnosti som nasiel cele znenie casti Židovská a rómska otázka - Likvidácia Židov na web stranke http://www.sscit.net/_v1/Pages/Auto/NF_MVSR.aspx?f=16 Na konci clanku je uvedene "Článok tu zverejnený predstavuje duchovné vlastníctvo spoločnosti S.S.C.I.T. a nesmie byť rozširovaný bez jej súhlasu."

No idem sa ich opýtať, prečo kopírujú texty z wikipédie a neuvádzajú odkiaľ čerpajú a podpisujú sa pod ne akoby boli ich. Spomínanú časť článku som sem pridával ja, po naštudovaní problematiky z relevantnej literatúry, na ktorú sa odvolávam. Naviac: tu je skopírovaný celý článok o 1. SR, ktorý máme na wiki, a ako autora uvádzajú S.S.C.I.T. Central Office. To je opäť kultúra... :( --Pelex 21:06, 18. marec 2009 (UTC)

Z ich odpovede vyplýva, že dané články pre nich spracovával nejaký subdodávateľ. Plánujú to riešiť s ním, pretože oni sami si nejkú chybu neuvedomujú. Rovnako sa pýtali na povolenie uverejniť článok na ich stránkach. Zrejme zaplatili za niečo čo niekto skopíroval z wikipédie.Doslovné citovanie ich textu som odstránil na ich žiadosť.--Pelex 19:40, 16. február 2010 (UTC)

Zatial som si nenašiel čas na odpoveď.--Pelex 18:02, 19. marec 2009 (UTC)

Ubehlo už takmer pol roka a nemám slov na jednanie organizácie (?spoločnosti) S.S.C.I.T (Stredoslovenské centrul informačných technológii). Okrem toho že ťahajú peniaze z Eurofondov tak platia svojim dodávateľom za články skopírované z wikipédie a ešte sa dožadujú aby sme na nich odkazovali na wikipédii, keď sami nie sú ochotní ani uviesť, že informácie čerpajú z wikipédie.--Pelex 12:11, 20. september 2009 (UTC)

Napíš im znova a ak to ani potom nenapravia, tak spustíme proti nim konanie. Bronto 12:40, 20. september 2009 (UTC)

Pod článkom je v súčasnosti písané, že "Článok z časti čerpá údaje z webovej stránky wikipedia.sk," aj napriek tomu, že je z nej v podstate celý skopírovaný.--Pelex 19:40, 16. február 2010 (UTC)

Zástava a znak

Ako je to s prameňmi o zástave a znaku Slovenského štátu z 1939? Narazil som na to pri spracúvaní inej stránky ako vedľajší problém, ale zamrazilo ma, keď sa znak používaný ako štátny symbol SR od 1.1.1993 z ústavy prezentoval ako znak prvej Slovenskej republiky z 1939 a zástava (dnes z ústavy Ruskej federácie ako zástava Ruska) uvádzaná ako zástava Slovenskej republiky od 1939. Nie sú tu podklady ani z prameňov, ani fotografií, iba vložený text o "odlišnosti" v oblosti kreslenia kríža". Nič v zlom, ale ak sa objavia 14.marca extrémisti so "zakázasnými symbolmi", ktoré sú trestne stíhané, majú iný znak a inú vlajku (tú s čiernym krížom) a nenesú tu uvádzané symboly štátnosti prvej Slovenskej republiky. Aj názov nie je jednoznačné podložený, predsa musí existovať zdroj, a ak v tom mám zmätok iba ja, prosím vysvetliť.--Zajac Vanka 10:34, 26. marec 2010 (UTC)

Zákon o štátnych symboloch [1]. Symboly používané pri pochodoch pospolitosti sú odvodené (nie totožné) zo symbolov Hlinkovej gardy (tá ale používala iné farebné vyhotovenie) Vasiľ 10:45, 26. marec 2010 (UTC)

Klamstvá o počte židov na Slovensku

V článku sa uvádza klamstvo, na Slovensku sa nachádzalo 130 000 židov ktorých sa dotklo riešenie židovskej otázky, 120 000 židov sa nachádzalo v Československu - na dnešnom území Slovenska, pokiaľ autor nepozná pomery na Slovensku po roku 1938 a viedenskej arbitráži nemal by sa unúvať takéto články sem pridávať. Totižto po viedenskej arbitráži bolo Slovensko okýptené o vyše 1/4 svojho územia na ktorom prirodzene žila asi 40 000 menšina židov. Podľa decembrového sčítania z roku 1938, ktoré na okupovaných územiach uskutočnili maďarské orgány, dosiahol počet Židov v obciach na južnom Slovensku (prípadne v obciach, ktoré boli pod jeho správou3) 44 075 osôb, kým židovských obyvateľov z okupovaných oblastí Podkarpatskej Rusi bolo 37 645.4

Teda od tých 120 000 je potrebné odčítať 44 000.

Je tam napísané 1930. Bronto 21:36, 20. september 2010 (UTC)

JE tam napísané 1930 a veta za tým píše citujem:

..." Ich likvidácia na území prvej Slovenskej republiky bola dlhodobým procesom, ktorý iniciovali členovia radikálneho krídla" ...

Teda sa jedná o sprosté zavádzanie a vyložené klamstvo. Pretože na území Slovenska nikdy nežil taký počet židov aký uvádza štatistika z roku 1930 a teda logicky sa ani likvidácia 136 000 židov nemohla dotknúť lebo na území, ktoré spravoval slovenský štát toľko židov nikdy nežilo.

Uznávam, že sú tie vety spojené trochu nevhodne. Inak ale sčítanie obyvateľstva z roku 1930 nebolo nikým nikdy vážne spochybnené, navyše nebol v roku 1930 najmenší dôvod akokoľvek skresľovať počty židov/Židov. Ak máte citovateľné zdroje o počtoch židov po roku 1938, teda na zmenšenom území SR, stačí ich pridať do článku. Bronto 16:29, 30. september 2010 (UTC)

Název Česko-slovenská republika, armáda ap.

Dobrý den, já by jsem rád požádal aby název Česko-slovenská republika byl řádně opraven na Československá republika . Podle současného slovenského pravopisu je název společného státu psán s pomlčkou. Z historického hlediska se jedná o nesmysl s nesprávným vyjadřováním historické skutečnosti. Stát Česko- slovenská republika 1918 - 1993 je špatný název. S tímto názvem existoval pouze od října 1938 do 14. března 1939. Stejně tak se v různých textech v slovenské wikipedii používá v rozporu s historickou skutečností a historickými dokumenty název československá,ý,é ap. s pomlčkou. Děkuji

Dobry vecer. Budem Vas citovat: Podle současného slovenského pravopisu je název společného státu psán s pomlčkou. O tomto probleme sa tu diskutovalo x krat, precitajte si diskusiu k clanku Česko-Slovensko, je to tam vysvetlene tak ze to pochopi kazdy, kto pochopit chce. --Wookie 20:39, 4. marec 2011 (UTC)

Slovácko

Ke kterým župám se mělo připojit Slovácko?

Slovensko toužilo zabrat Zlín i Vsetín http://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/235706-slovensko-touzilo-zabrat-zlin-i-vsetin.html

Slováci chtěli získat Slovácko, myšlenka přišla z Moravy http://www.lidovky.cz/slovaci-chteli-ziskat-slovacko-myslenka-prisla-z-moravy-pe1-/ln_domov.asp?c=A110610_144145_ln_domov_OGO

Slováci chtěli za války připojit kus Moravy, Hitler to zatrhl http://zpravy.idnes.cz/slovaci-chteli-za-valky-pripojit-kus-moravy-hitler-to-zatrhl-ptl-/zahranicni.aspx?c=A110610_124401_zahranicni_btw

V roce 1939 se chtělo Slovácko (též Moravské Slovensko) připojit ke Slovenskému štátu. "Moravští Slováci z kraje hodonínského, strážnického, kyjovského, hradišťského i uherskobrodského se počítají ke slovenskému národu a vítají vytvoření samostatné suverénní Slovenské republiky, jejíž suverenitu uznávají i nad krajem moravských Slováků," znělo v prohlášení Moravsko-slovenské společnosti. V roce 1940 napsal slovenský premiér Vojtech Tuka memorandum pro Adolfu Hitlerovi, že "na hranicích protektorátu žije půl milionu moravských Slováků bez menšinových práv a většina z nich žádá připojení ke Slovensku". Ke Slovensku se podle memoranda měla připojit oblast s městy Hodonín, Kyjov, Strážnice, Veselí nad Moravou, Uherský Brod, Uherské Hradiště, Otrokovice, Zlín, Hranice, Valašské Meziříčí a Vsetín.

Prvá slovenská republika ?

Navrhujem zmeniť nadpis na Slovenská republika v rokoch 1939-1945, resp. Slovenská republika (1939-1945). To "prvá" nemá opodstatnenie, lebo, čo je jasné, to nebolo zakotvené v oficiálnom názve ani sa to dobovo nepoužívalo, ale čo je dôležitejšie, tak terajšia "druhá" SR sa nijakým prehlásením neprihlásila k odkazu republiky vo vojnových rokov, avšak ak používame označenie ako prvá a druhá, tak takýto výklad je tým implicite vzbudzovaný. A ak by sme pristúpili na tento štýl, tak dnešnú republiku by sme museli nazývať takto: druhá SR, čo je však nezmysel, lebo, ako som už napísal, nie je tam žiadna právna či ideologicá kontinuita.--Hughito (diskusia) sa nepodpísal(a)

1. SR

Rozhodne treba nesúhlasiť s nadpisom článku. Súčasná Slovenská republika nie je právnym nástupcom vojnovej Slovenskej republiky, preto sa nemôže používať ani označenie Prvá Slovenská republika pre Slovensko v období rokov 39-45. Prvou Slovenskou republikou je republika vzniknuvšia v roku 1993. Ak by sme označili súčasnú SR nástupníckym štátom, v zmysle medzinárodného práva by to znamenalo jednak právoplatný nárok Maďarskej republiky na územia južného Slovenska zabrané počas Malej vojny či Viedenskej arbitráži, ktoré SR 39-45 uznala, ale na druhej strane aj obnovenie vojnového stavu s USA, Veľkou Britániou či ZSSR (resp. Ruskom), keďže SR 39-45 oficiálne nekapitulovala.--95.102.112.95 (diskusia) sa nepodpísal(a) - názor okoloidúceho: súčasná Slovenská repubika je dokonca UNIVERZÁLNY PRÁVNY NÁSTUPCA slovenského štátu - lebo ako inak by nadobudla vlastnícke právo k územiu a obyvateľstvu ? Myslím, že územie je jasné - aj keď Slovenská republika vystupuje v katastri nehnuteľností pod viacernými menami (slovenská republika, pozemkový fond, ministerstvo, smospráva - a ešte mnoho ďalších) - a čo sa týka obyvateľstva, tak hádam si už pochopil, že nie Ty vlastníš - ale Teba vlastnia (a aj nehnuteľnosti - ktorých si (akože) majiteľom Ti môže štát kedykoľvek odobrať - podobe, ako svoje telo, máš ich len zapožičané ... História by mala byť len zbierka suchých faktov - bez akýchkoľvek hodnotení a postojov - tie si nechajte na drezúru detí a vnúčat. Inak je totiž nutné históriu každých pár rokov prepisovať (čo sa aj pravidelne deje - hlavne na Slovensku :( História je proste ako záznamy v testnom registri - či sa vám páčia, alebo nie - neexistuje spôsb, ako ich vymazať (akurát sa zatajujú vo výpisoch).