Diskusia k Wikipédii:Názov článku

"Python programovací jazyk"

Toto je podľa mňa nevhodný príklad na názov stránky, hneď z dvoch dôvodov:

1) V angličtine treba rozlišovať medzi "Python" (had) a "Python" (programovací jazyk); ale v slovenčine sa had povie "pytón" (aspoň dúfam, že je to tak) a tým pádom nie je potrebné bližšie špecifikovať.

2) Slovenský slovosled nie je "Python programovací jazyk" ale "programovací jazyk Python". Alebo by sa dalo použiť so zátvorkou "Python (programovací jazyk)".

Viliam Búr

Podla mna o tomto ani nemusime diskutovat a rovno to mozes zmenit... Pozri si tiez python ! :) Myslim, ze ten text v slovencine postrada zmysel. (mimochodom vcera som si pythona nainstaloval ;) Snad niekedy sa dopracujeme aj k nejakym rozumnym botom pomahajucim slovenskej wiki :) Liso 16:14, 7 Okt 2004 (UTC)

Vo vašom texte (Wikipedia)sa vyskytla aj takáto veta, citujem: "Vo všeobecnosti, pomenovanie článkov zdôrazňuje to, čo väčšina slovenských rečníkov, pozná ako minimum nejednoznačnosti a súčasne možnosť ľahko odkazovať na tieto články ako takmer prirodzenú vec". Rád by som poznal toho Šalamúna, ktorý to napísal. Tomu snáď nerozumie ani sám autor tejto velemúdrej myšlienky. Odporúčam angažovať niekoho, kto ovláda patričný cudzí jazyk, v danom prípade asi angličtinu.

jd

Konvencia pisania rokov pred rokom 1

Kedze som sa nedopracoval k zdroju, chcel by som sa spytat,

1. odkial Liso cerpal, ked Wikipedii zaviedol konvenciu o oznacovani tychto rokov "pred Kr."
2. Ktore z oznaceni "p.n.l."/"pred Kr." je v slovenskych encyklopediach bezne.

Pytam sa preto, ze na dejepise sme roky oznacovali p.n.l. Som si vedomy, ze v anglictine sa znaci BC. helix84 22:26, 15 jún 2005 (UTC)

Zdroj je ten, že nejako sme sa proste museli dohodnúť...:)))...Ale vážne. Označenie p. n. l. zaviedli komunisti, dovtedy ako aj v novej literatúre (snáď okrem archeologickej, ale tam sa to aj v angličtine označuje všelijako) sa píše výlučne pred Kr. (vrátane nových učebníc dejepisu) a navyše sa to tak píše aj v celej Európe (v patričnom preklade samozrejme). Bronto 22:30, 15 jún 2005 (UTC)

S označením pred Kristom a po Kristovi nesúhlasím. V slovenčine máme možnosť používať pred naším letopočtom a nášho letopočtu, čo nikoho neuráža; ide o politicky korektné vyjadrenie, skôr vyhovujúce občianskej spoločnosti ako vyjadrenie spomínajúce náboženského vodcu. Argument, že pred naším letopočtom a našeho letopočtu zaviedli komunisti považujem v tejto súvislosti za irelevantný. martinoza 4:57, 6. september 2005 (UTC)

Nas letopocet je komunisticky ateisticky vymysel. Oznacuje tu istu udalost akurat inym pokryteckym vyrazom, co je pre komunisticky rezim typicke ;) A nemas pravdu, oznacenie nas letopocet uraza napriklad mna ;) Koho uraza pred a po Kr? Atomique 07:21, 6 september 2005 (UTC)

Mýliš si pojmy a dojmy, Atomique, "náš" letopočet zaviedol pápež, nie všetci ateisti sú komunisti (a naopak), ateisti nie sú agnostici a nie všetci veriaci používajú gregoriánsky letopočet. --AtonX 08:07, 6 september 2005 (UTC)

Samozrejme, to nikto nespochybuje, ale o to tu konieckoncov ani neslo. Nikde hore sa nepise, ze vsetci ateisti su komunisti, ale iba, ze je to komunisticky ateisticky vymysel. Jedine co nastalo bolo "premenovanie" zauzivaneho terminu ako to bolo aj v pripade nazvov ulic (tiez sa neprestavali, neprekreslili na mape, ale iba premenovali a stale to oznacovalo tu istu ulicu) a dalsich pomenovani. Nechapem, preco by sme im mali robit laskavost, za to kolko ludi pocas svojho neludskeho rezimu zavrazdili, a este im ponechavat aj ich "premenovanie". Mas ty osobne (nepomyl si to s utokom, zaujima ma tvoj konkretny nazor, aby sme sa nemuseli bavit v abstraktnej rovine), okrem odstavca nizsie, ku ktoremu sa vyjadrim nasledne, nieco proti oznacovaniu pred Kr. a po Kr. ? Atomique 09:49, 6 september 2005 (UTC)

Z princípu neodpoviem. Zastávam totiž (opakovane) názor, že Wiki má byť založená na faktoch a podložených argumentoch, nikdy nie na osobných názoroch. Moje argumenty pre nevhodnosť takéhoto označovania viď nižšie. (P.S.: Tradícia či zvyk nie je podľa mňa podložený argument. Tiež nejazdím "tradične" na koni ale jazdím autom.) --AtonX 10:00, 6 september 2005 (UTC)

A co tie nove ucebnice dejepisu? Atomique 10:05, 6 september 2005 (UTC)

Vidím, že sa tu skloňuje moje meno... :) Odkiaľ som to nabral? Prispôsobil som sa komunite aj keď som tiež uprednostňoval písanie pr.n.l. Kristus bol realne žijúca osoba a mňa toto označenie neirituje ako ma neirituje ani v angličtine, ani letopočty ktoré sa odvodzujú od iných udalostí. O tejto veci by bolo možné prípadne iniciovať hlasovanie, ale nedoporučujem to! Sú iné veci podľa mňa, kde je viac treba bojovať a presadzovať politickú korektnosť. Ale tým samozrejme nechcem zhadzovať váš cit pre mieru! _Liso^@_disk^prís 06:58, 6 september 2005 (UTC)

Kristus je veľmi pravdepodobne reálna (nežijúca) historická osoba. Problém je však v tom, že nikto s istotou nevie, kedy sa narodil, takže u nás používaný gregoriánsky letopočet je založený na fiktívnom časovom okamihu. Na to nesmieme zabúdať. Výsledkom sú potom také paradoxy, ako v článku Ježiš Kristus, kde sa píše, že sa narodil niekedy medzi rokmi od 6 pred Kr. do roku 6. Alebo, ešte horšie, že Ján Krstiteľ sa narodil v roku 7 pred Kr. Znamená to teda, že sa narodil v roku 7 p.n.l., alebo to znamená že sa narodil sedem rokov pred Kristom, a teda niekedy v rokoch 13 až 1 p.n.l.? --AtonX 08:07, 6 september 2005 (UTC)

Myslim, ze ziadny priemerne inteligentny clovek sa v tomto ohlade nema ako pomylit, pretoze rozumie tomu, ake informacie a v akych casovych obdobiach hlada. Preto je treba byt v oznacovani datumov konzistentny. Pripadne by nemuselo byt na skodu vytvorit samostatny clanok, kde by sa tento problem s oznacovanim rokov a ich nepresnostou podrobne vysvetloval. Dalej, v modernych knihach a ucebniciach sa to oznacuje opatovne pred Kr a po Kr., chceme ist proti prudu? Atomique 09:49, 6 september 2005 (UTC)

Dalej, pokym sa clovek vyjadruje spisovnou slovencinou, tak ziadny problem nenastava, pretoze jedno je "... v roku 7 pred Kr.", kdezto druhe by bolo "7 rokov pred Kristom" (alebo este lepsie 7 rokov pred narodenim Krista) a nie "v roku 7 pred Kristom". Ako prepac, ale pripada mi to, ako hladanie si zbytocnych problemov tam, kde ziadne nie su :) Atomique 09:54, 6 september 2005 (UTC)

Kristus BOL zijuca osoba (tym sa efektne vyhybam otazke, ci zije dnes ;) To co pises je pekna argumentacia a ja vahu tychto argumentov uznavam. Rozhodnutie pisat "pred kr." ale povazujem za sucasny standard a ked to chceme zmenit, musime sa o tom asi bavit serioznejsie. Ja osobne by som to nemenil ani napriek Tvojim argumentom... Nazvime to trebars lenivosť... :) Ak to chcete vazne zmenit, iniciujte o tom hlasovanie! _Liso^@_disk^prís 08:45, 6 september 2005 (UTC)

Pätnásť rokov už každý historik používa pred Kr. , nemôžem za to, že na Slovensku sa produkuje málo kníh (čo je ešte "podhnané"), a že dokonca aj študenti na univerzite ešte používajú staré komunistické učebnice, takže sa s tým trápnym pr. n. l. a inými deformáciami asi ešte dlho stretnú a stretneme. Ale my tu používame AKTUÁLNE fakty, AKTUÁLNY pravopis, AKTUÁLNE názory atď.. Horný "argument" Atona X je hodný tak prvého stupňa základnej školy a považujem ho v najlepšom prípade za vtip, nehodný akejkoľvek reakcie. Ľutujem, že to takto musím povedať, ale je to tak. Nechceš začať argumentovať, že pred Kristom sa dá chápať aj ako opak "za Kristom", a že ako máš vedieť, ako sa to myslí??...Dôvodom pre používanie "pr.n.l." samozrejme nie je presnosť, ale to, aby sa tam z ideologických dôvodov nenachádzalo úplne neutrálne slovo Kristus, hoci je tam správne, lebo od jeho narodenia (či už presne alebo nie - to je druhá vec, z tej doby nie je nič presné) sa ten letopočet ráta, čiže to s náboženstvom nemá (už dávno) vôbec nič spoločné. (Niečo iné by bolo, keby sa ten "náš letopočet" rátal od iného roka). Nahradiť pred Kr. je to isté, ako keby sme slovo "Ježiš Kristus" aj v úplne svetských textoch nahradili výrazom typu "zakladataľ hlavného európskeho náboženstva", len aby sme náhodou nemuseli použiť správne názvy...Ak chcete, tak výraz "pred Kristom" je skratka od "pred tradičným narodením Krista"....A mimochodom, choďte tento obrovský "objav protiateistického sprisahania" vysvetľovať do západnej Európy, do Maďarska alebo do iných krajín - napríklad choď východným Nemcom vysvetľovať, aby sa vrátili k "pr. n. l."...Bronto 15:34, 6 september 2005 (UTC)

Obávam sa, že Bronto zavádza a postupne nadobúdam dojem, že zavádzanie a kategorické, zovšeobecňujúce a pritom nepravdivé súdy sú u neho skôr pravidlom, ako výnimkou. Schválne som si pozrel napr. časopis Historická revue, do ktorej predpokladám prispievajú renomovaní historici, a používajú p.n.l. a nie pr. Kr. konrétne číslo 4/2006. Takisto som si pozrel niekoľko encyklopédii vydaných po r. 2000 a všade bolo pred našim letopočtom a nie pred Kristom. Tak či tak, by asi bolo dobré preložiť článok en:Anno Domini a doplniť doň informáciu, kedy sa tento letopočet začal používať u nás. Predpokladám tiež, že p.n.l. sa začalo používať už za prvej ČSR a nie je to výmysel komunistov. Nakoniec aj na anglickej Wiki sa spomína CE a BCE Common Era a spomínajú tento termín ako neutrálny. --Otm 11:06, 17. október 2006 (UTC)

Ja som si myslel, že toto už je doriešené... Pred naším letopočtom a nášho letopočtu nie je ekvivalentom napr. anglických skratiek BCE a CE, pretože dôvod ich vzniku bol úplne odlišný (píše o tom aj článok en:Common Era). A tie skratky je možné čítať aj Christian Era a Before Christian Era, robí sa to tak aj v nemeckom prostredí (v. Chr. Z. / Chr. Z.), najsprávnejším ekvivalentom by teda bolo pred kresťanským letopočtom a kresťanského letopočtu. Nijaký "náš letopočet" neexistuje, preto je druhé najlogickejšie pred Kr./po Kr. Inak, keď už, Otm, tak ty by si mal dokázať, že sa "pred n.l." používalo už v ČSR, v horeuvedenom príspevku uvádzaš len "dojmy" a "predpoklady". Mz 15:42, 17. október 2006 (UTC)

Schválne som sa díval do Ottovho slovníka, používa př. Kr. a po Kr. Z hesla "letopočet": aera obecná (vulgární, lat. vulgaris) počíná 1 rokem po Kr..." Mz 19:02, 18. október 2006 (UTC)

Páni (a dámy), dovolil som si v súvislosti s diskusiou o konvencii označovania letopočtu kontaktovať Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a z odpovede vyplýva, že správne sú oba výrazy pred naším letopočtom a nášho letopočtu, ako i pred Kristom a po Kristovi. Zdá sa, že obe možnosti sú rovnocenné, ak má niekto záujem, rád mu prepošlem vyjadrenie, ktoré mi z JÚĽŠ zaslali. martinoza 11:28, 8. september 2005 (UTC)

Vyborne! Tak ak je spravne tvar pred Kristom a po Kristovi, tak nam nic nebrani pouzivat ho aj nadalej. Vdaka za overenie, Martinoza! Atomique 10:24, 11 október 2005 (UTC)

Ak si pochyboval o "správnosti" jedného či druhého, tak si ešte očividne nedržal v ruke (novšiu) dejepisnú knihu alebo trebárs aj len základnú učebnicu, čo je veľmi smutné. Bolo to úplne zbytočné zaťažovanie tej ich poradne. Bronto 12:05, 11 október 2005 (UTC)

Bronto uveď prosím zdroje na svoje tvrdenia, ale nie z vydavateľstiev sv. Vojtech a podobne. Obávam sa však, že na každú tebou uvedenú publikáciu uvediem dva kontrapríklady. Obmedzme sa na vydané po r. 2000 vrátane. --Otm 11:58, 17. október 2006 (UTC)

Môžem poprosiť o vytvorenie článku letopočet alebo pod., ktorý by reflektoval túto konvenciu a umiestnenie emailu na wikisource? Vďaka. helix84 10:15, 11 október 2005 (UTC)

V slovenskej odbornej literatúre sa väčšinou používa p.n.l. a n.l. Potom aspoň nedochádza k paradoxu, Kristus sa narodil 6 rokov pred Kristom. --Otm 10:33, 16. október 2006 (UTC)

P.n.l. som nikdy v živote nepočul ani nečítal (a to som čítal historickej odbornej literatúry relatívne dosť). Keď už tak, tak pred n.l. Inak, Milan Kovačka mal v tomto celkom dobrý návrh, len škoda, že sa zatiaľ neujíma, on totiž namiesto pred Kr. a pred n.l. píše pred daný rok nulu, napr. 0323. Ale celkom som prekvapený, že tu niekoho "uráža" úplne normálny termín. Pomaličky tu niekoho bude urážať aj to, že Vianoce sa píšu s veľkým V. --Laddy 11:40, 17. október 2006 (UTC) (neskôr doplnený link --Laddy 12:22, 17. október 2006 (UTC))

Pripomína mi feministky, ktoré často úplne bežné a prirodzené javy v jazyku tak iritujú, že by najradšej zreformovali celý jazyk. Napr. prečo sa vraj v slove "občania" nevystihne aj to, že medzi občanov patria aj ženy a podobne. Je škoda, že podobné šialenstvo prepuká už aj tu na Wikipédii. --Laddy 11:42, 17. október 2006 (UTC)

Len poznámka, keďže Otm znova otvoril túto tému, že konvenciu pred Kr./po Kr. som zaniesol aj do Common Locale Data Repository, čo je projekt konzorcia Unicode zhromaďujúci dáta pre lokalizáciu. Je zrejme najpoužiteľnejší, čo poznám. Takže ak sa výsledok tejto diskusie zmení, bude treba zaslať aktualizáciu. helix84 ✉ 11:59, 17. október 2006 (UTC)

Mimochodom encyklopédia Britannica používa BCE. Inak prirodzene nespochybňujem, že náš letopočet sa počíta od narodenia Krista, resp. od jeho zle vyrátaného narodenia. --Otm 12:12, 17. október 2006 (UTC)

Skratky pred Kr. a pred n. l.
Pri uvádzaní letopočtu sú správne vyjadrenia pred Kristom (skr. pred Kr.) i pred naším
letopočtom (skr. pred n. l.), po Kristovi (skr. po Kr.) i nášho letopočtu (skr. n. l.).

[Jazykovedná poradňa JÚĽŠ] [1] helix84 ✉ 14:06, 4. február 2010 (UTC)

Prechyľovanie ženských priezvisk

Milí redaktori, môže prosím niekto zosumarizovať, aké sú pravidlá na prechyľovanie ženských priezvisk, najmä cudzojazyčných? Lebo niektoré články uvádzajú priezviská v neprechýlenom tvare, iné s príponou -ová. Ďakujem. --AtonX 18:16, 3 september 2005 (UTC)

Z jazykového hľadiska by sa malo prechyľovať prakticky vždy. Z "politického" hľadiska sa prechyľuje vždy, ibaže by daná osoba požiadala o niečo iné alebo by išlo o (charakteristické) umelecké meno. Preto sa mi zdá logické v zásade prechyľovať a iba nevyhnutne neprechyľovať, a to len vtedy, keď je umelcovo meno/ umelecké meno jasne známejšie bez -ová (príklad: Margita Figuli ale Ch. Bronteová). Nakoniec sa ale aj tak robia redirecty, tak je to vlastne jedno. Bronto 20:18, 3 september 2005 (UTC)

• Takže si dovolím to formulovať do pravidla:
  1. Prechyľujeme vždy všetky priezviská, okrem výnimočných prípadov.
  2. Výnimočné prípady sú:
     • Daná osoba výslovne požiadala o neprechyľovanie.
     • Jednoznačne zažité meno v neprechýlenom tvare, napr. umelecké a pod.
  3. Redirect robíme smerom na správne meno, t.j. prechýlené (pravidlo 1), alebo vo výnimočnom prípade neprechýlené (pravidlo 2).

Takže čo nasledovné príklady?

• Kyla Cole - umelecké meno, alebo Kyla Coleová
  • Cole
• Adriana Karembeu - zažité umelecké meno je Sklenaříková, takže občianske prechýlime na Adriana Karembeuová
  • Karambeuvá
• Katharine Everett Gilbertová - obe priezviská: má byť Katharine Everettová Gilbertová
  • áno
• Sadako Sasaki - nie je umelkyňa: má byť Sadako Sasakiová
  • áno
• Tarja Halonen - nie je umelkyňa: má byť Tarja Halonenová
  • áno
• Agatha Christie - vyskytuje sa aj v prechýlenom tvare, má byť plným menom Agatha Mary Clarissa Christieová
  • knihy vychádzajú pod Agatha Christie, takže taj
• Daphne du Maurier - vyskytuje sa aj v prechýlenom tvare, má byť Daphne du Maurierová
  • -ová
• Simone de Beauvoir - vyskytuje sa aj v prechýlenom tvare, má byť Simone de Beauvoirová
  • -ová
  • Nie je Simonino meno (podobne ako nižšie uvedená Hildegard) tiež meno podľa miesta? (du = von)
• Simone Weil - má byť Simone Weilová
  • áno
• Hildegard von Bingen - má byť Hildegard von Bingenová
  • áno
  • nie, lebo sa jedná o Hildegardu z Bingenu (pomenovanú podľa miesta pôsobenia) a nie o priezvisko v dnešnom zmysle "von Bingen". Takisto, ako nie je Jana z Arková. --LacoR 15:04, 6 september 2005 (UTC)
  • OK, nekontroloval som, kto to je...Potom samozrejme bez -ováBronto 16:48, 6 september 2005 (UTC)
• Hedwiga Conrad-Martiusová - má byť Hedwiga Conradová-Martiusová
  • áno
• Sarah Kane - má byť Sarah Kaneová
  • áno
• Fatma Haddad-Chamakhová - má byť Fatma Haddadová-Šamachová
  • áno
• Gabriela Mistral - má byť Gabriela Mistralová
  • áno
• Marie Curie - vyskytuje sa aj v prechýlenom tvare, má byť Marie Curieová
  • Príručka slov. pravopisu ju uvádza explictne ako vzor takých, ktoré sa nemusia prechyľovať pre čudnú koncovku, ale ak chceme byť konzistentní tak -ová
• Alanis Morissette - ?
  • podla toho či je to umelecké meno, v prípade pochybností -ová
• Lauryn Hill - ?
  • detto
• Tina Turner - ?
  • svojho času bola u nás známa len ako turnerová, takže -ová
• Alžbeta II. - zažité meno, ale v článku má byť Elizabeth Alexandra Mary Windsorová
  • áno
  • Co sa tyka Sarah Kane - je to moj clanok, tak dovolim sa ozvat. Autorka je znama pod tymto menom. Slovensky preklad jej hier vysiel vo vydavatelstve Drewo a Srd pod menom Sarah Kane, teda bez prechylovania. Vdaka... --norway.today 23:30, 3 september 2005 (UTC)
    • Prečo by práve Sarah Kaneová mala byť výnimkou? --AtonX 23:32, 3 september 2005 (UTC)
      • Lebo sa jej meno neprechyluje v kniznych vydaniach slovenskych prekladoch, ani v inych publikaciach, ako su napr. divadelne programy alebo rocenky festivalu Divadelna Nitra. Napr. ine zahranicne dramaticky sa prechyluju - napr. Astorka uvadza hru Dey Loherovej (Dea Loher) atd. --norway.today 23:35, 3 september 2005 (UTC)
      • Ale prečo sa neprechyľuje - vieš aj nejaký dôvod?...Takto to dopadne, keď sa uvoľnia pravidlá - predtým platilo skoro vždy -ová a bol pokoj, teraz aby človek o takej sprostosti pomaly začal písať štúdie... Bronto 04:09, 5 september 2005 (UTC)

Ktosi vyhodil môj obľúbený paradox: Jana z Arku má byť pôvodným menom Jana z Arkuová, Jeanne d'Arcová alebo podľa jej vlastného podpisu Johanne d'Arcová? --AtonX 08:26, 6 september 2005 (UTC)

Je Jana z Arku a Jeanne d'Arcová /Johanne d'Arcová, ale keďže ide o historickú postavu, tak je akceptovateľné "všetko" (samozrejme okrem "z Arková", dúfam, že to má byť vtip).Bronto 15:34, 6 september 2005 (UTC)

Môžeš Brontopovedať, prečo si vymazal to čo som napísal o Hildegarde? Takisto dúfam, že Jeanne d'Arcová je len vtip. --LacoR 15:41, 6 september 2005 (UTC)

• • • Až teraz som si všimol: Jeanne d'Arcová nie je vtip, pretože D'arc/Darc/d'Arc je priezvisko (ktoré ešte pokračovalo "de XY", kde XY je mesto).Inými slovami, zaužívaný preklad "z Arku" je svojím spôsobom "chyba". Bronto 20:38, 6 september 2005 (UTC)

Ja som nič nevymazal. Bronto 16:01, 6 september 2005 (UTC)

• Vymazal. --AtonX 16:43, 6 september 2005 (UTC)
• Tak to neviem ako sa to mohlo stať...Bronto 16:45, 6 september 2005 (UTC)

Rád by som upozornil na prechyľovanie litovských a lotyšských mien. V litovčine je napr. pán Braskevičius a pani Braskevičiutė, a preto v týchto prípadoch už prechylovanie s koncovkou -ová nie je možné.

Mal by som zopár doplňujúcich otázok:

• 1. Na Islande nededia mená po otcoch. Ženy majú koncovku: -dóttir (dcéra) a muži majú koncovku -son (syn), ak niejde o usadlíkov z Dánska a južného Nórska s koncovkami -sen. Ak bolo v predchádzajúcom článku písané, že sa z rovnakého dôvodu neprepisujú litovské ženské mená, tak prečo by sa mali prepisovať Islandské ženské mená?
• 2. Na kontinentálnom severe je význam koncovky: "-s" ako "-ovci, -ov, -ová, -ový" v slovenskom jazyku. Síce ide o odlíšenie ženského mena od mužského, ale predsa len... Bude to duble.
• 3. Ak bude nejaký redaktor písať napríklad o Jane Kirschner, Lene Marlin, Kate Bush ..., tak ľudia hľadajúci na Google ich budú hľadať pod menom, akým sa volajú (nevolajú sa s koncovkou -ová). Nevadí, že si tie články o osobnostiach ženského pohlavia nikto neprečíta a budú písané zbytočne? Lebo na dopyt: "Marlin" Google zobrazuje výsledky vyhľadávania na zadané slovo: "Marlin" a nebude hľadať: "Marlinová". Takže síce sa ten článok vo vyľadávaní nájde, ale až niekde na 10.strane výsledkov. Konečný dôsledok je ten, že to nikto nebude čítať a články budú nielen zbytočne písané, ale aj Wikipédia zbytočne vyhadzuje peniaze za server na, ktorom je kopec dát, ktoré nikto neuvidí. Napríklad nikto nehladá: "Linda Lindstomová", ale každý Google napíše dopyt: " Linda Lindstrom".

Nevadí? --Juraj Vyšváder 01:14, 3. august 2011 (UTC)

Znakové sady

Napísané je:

"Pre názvy stránok tiež striktne platí obmedzenie ISO-8859-1, žiadne znaky mimo znakov v ISO-8859-1 nemôžu byť použité."

• Toto obmedzenie asi nie je (s vínimkou explicitne uvedených špeciálných znakov) technického charakteru, ani na strane prehliadača - fungujú interwiki odkazy, ani na strane servra - sú stránky mimo toto obmedzenie (napr.: Π; +stránky niektorých interwiki redaktorov). Keďže ale ISO-8859-1 neobsahuje Č č Ď ď Ľ ľ Ĺ ĺ Ň ň Ŕ ŕ Š š Ť ť Ž ž, nemalo by byť pre sloveské wiki* uvádzané skôr ISO-8859-2? (zas na druhú stranu napr.: Hans Christian Ørsted nedostaneme z ISO-8859-2, takže len ako odporúčanie?) --Drahoš 19:00, 11 október 2005 (UTC)

• Toto uz dlhu dobu neplati. Vsade pouzivame Unicode UTF-8. Prosim ta Drahos, kde si nasiel tu hore citovanu vetu, ktoru sme podla vsetkeho zabudli niekde zmenit? Atomique 22:34, 11 október 2005 (UTC)

• Myslel som si:-) Už som to zmenil [2] --Drahoš 06:07, 12 október 2005 (UTC)

Špeciálne vedecké výrazy

Rád by som zistil ako prekladať špeciálne vedecké výrazy .. pre moje zameranie najmä v kvantovej fyzike. Ako príklad uvediem dve en:quantum entanglement alebo en:AdS/CFT correspondence , prvý príklad nie je preložený do slovečiny ani príbuzného jazyka a druhý príklad je síce preložený ale v tomto prípade asi málokomu niečo povie,prípadne to čo vznikne z prekladu je nelogicke alebo nejake divotvorné spojenie. A navyše je niekedy takmer nemožné nájsť zmysluplný slovenský ekvivalent. Ďakujem za info. --Masleyko 21:57, 15. jún 2011 (UTC)

Ahoj, tie príklady, ktoré si uviedol sú preložené/preložiteľné. Quantum entanglement sa v slovenčine prekladá ako kvantové previazanie a druhé spojenie možno preložiť ako AdS/CFT korešpondencia, pozri Princíp korešpondencie. Vo všeobecnosti je treba najprv skúsiť vyhľadať či existujú nejaké sk publikácie obsahujúce dané heslo a ako je to písané tam. --ra1n^★ 09:08, 16. jún 2011 (UTC)

no diky :) toto som si aj myslel ale kde pre krista pana by som to mal zobrat :) no skusim ale tak cosi uz vydiskutujeme :) ale dik -->SAW<爪火ふまミץどσ ¡ ツ 05:18, 9. júl 2011 (UTC)

Existuje ten mnou už spomínaný Slovník Subjadrová fyzika z roku 1989, na ostatné sú aj na internete texty univerzít a podobne a inak určite existujú aj nejaké publikácie na tieto kvantové a subjadrové témy, ak chceš o tom písať, tak si ich zožeň. Bronto 15:42, 9. júl 2011 (UTC)

Nová verzia

Ohromný kus práce, klobúk dole. Po rýchlom prebehnutí (na toto si naozaj budem musieť nájsť viac času) len 2 pripomienky:

• Je to desivo rozsiahle, úprimne pochybujem, že bude existovať viac ako 10% jedincov, ktorí to budú schopní prečítať až do konca, a ešte menšie percento, ktoré to bezozbytku pochopí. Chcelo by to pridať krátky, stručný prehľad, ktorý nebude mať viac paragrafov ako väčšina zákonov.
• Obsahuje to viacero bodov, ktoré sú v rámci komunity trvalo sporné a malo by sa o nich hlasovať.

S pozdravom --Rádiológ ^diskusia 13:11, 22. máj 2012 (UTC)

Hlasovanie by som tiež podporil. Iswikinumber2 (diskusia) 16:08, 27. máj 2012 (UTC)

Nie je to myslené na prečítanie naraz (snáď okrem prvých paragrafov), ale ako text, z ktorého sa konečne môže citovať konkrétny paragraf namiesto neustáleho opakovania po diskusiách toho istého. Sporné veci som vynechal (nie je tam všetko), je tam iba to, čo sa tu zatiaľ robí alebo odhlasovalo, aspoň to bol cieľ. To, že niekto neustále o niečom diskutuje, čo sa tu už roky nejako robí, ale jemu sa to nepáči, nie je sporná vec v zmysle wikipédie; hádať sa dá v tomto zmysle úplne o všetkom. A predovšetkým, to čo tu bolo predtým, neobsahovalo prakticky nič, resp. to čo obsahovalo nebolo odhlasované ani sa nepraktizovalo. Teraz tam je to, čo sa naozaj praktizuje. Bronto (diskusia) 15:26, 22. máj 2012 (UTC)

sry ale toto kto pisal a kto to schvalil?? ved to je otrasne napisane :D ,, toto je wikipedia a ne zbierka zakonov...neviem teda ako tu ale na inych wikipedii byva dodrzany urcity standard jednoduchosti a zrozumitelnosti a toto je katastrofa! hh --81.89.60.86 18:12, 27. máj 2012 (UTC) A PS nehovoriac o tom ze to asi pisal jediny redaktor zo dna na den ale nikde neviem najst dovod prepisania povodnej verzie clanku, pozdravujem z enwiki

Aj my pozdravujeme z enwiki. Ak sa ti páčila predošlá verzia, odporúčam buď ukončiť návštevu prvých ročníkov základnej školy a existujú aj osoby, ktoré takým ľuďom pomáhajú. Maj sa, čaaaau, sorry. Bronto (diskusia) 21:53, 27. máj 2012 (UTC)

Tak ne ze by sa mi pacila :D ale vzdy lepsie ako tie zakony terazky.Ocuj, ja by som tiez vedel hadam napisat nieco, potom to staci ked tvoju verziu premazem abo ako sa to robi? btw ty si tiez na enwiki? daj nick bo som ta nevedel najst :DD. cav--81.89.60.86 10:47, 29. máj 2012 (UTC)

Z formálneho hladiska skratky (uvedené v kapitole Skratky) robia celú konvenciu dosť neprehľadnú. Chápem, že si tak Bronto asi ušetril čas pri písaní, ale nedalo by sa to vyriešiť aj inak? Napr. uviesť na začiatku, že namiesto skratky SNP, ktorá bude mať nezmenený význam sa bude používať iba termín nadpis. Existujú aj iné varianty samozrejme. Aby to bolo čitateľné aj pre normálnych ľudí. Plus určite by sa dal ku každému typu názvu pridať aj nejaký príklad nech v tom neporiadku majú ľudia jasno.--Pelex (diskusia) 08:52, 28. máj 2012 (UTC)

Skratky sa môžu nahradiť hocičím, slovom, obrázkom, to je detail. A nemyslím si, že ich je veľa. Bronto (diskusia) 21:25, 28. máj 2012 (UTC)

Skratky sa rozpíšu, to nie je problém. Problém je zrozumiteľnosť. Toto naozaj prakticky nikto nebude čítať. Wiki je pre ľudí, nie pre autistov s tendenciou k učeniu sa telefónnych zoznamov naspamäť. Nemám nič proti tomu, aby to tu bolo rozpísané (i takto podrobne), ale rozhodne nie ako hlavný obsah - tu majú byť stručne a jasne základné pravidlá maximálne v desiatich bodoch tak, aby to pochopil i človek bez 2 vysokých škôl a právnického vzdelania. --Rádiológ ^diskusia 14:52, 28. máj 2012 (UTC)

(1) Tie pravidlá sú kratšie ako anglickej alebo nemeckej wikipédii, pretože ak by si niekto ráčil dať tú námahu aj sa tým zaoberať a nie sa riadiť žadúdkom, tak by zistil, že tam sú tie pravidlá rozdelené na desiatky článkov, ale tu sú všetky tie desiatky článkov uvedené spolu, pretože niekedy spolu súvisia, takže je to takto lepšie, a netreba ich hľadať na rôznych miestach. To už naozaj kam mám klesnúť, aby ste svoj rozum a oči používali aspoň na takéto evidentnosti. Nehanbíš/te sa? (2) Práve naopak, tieto pravidlá sú príliš krátke, kopu vecí som tam pre krátkosť času nedal alebo zabudol dať, lebo všetko človeku nenapadne, čo sa tu za tie roky vyskytlo. (3) Rozdiel - ale zásadný - oproti anglickej wikipédii je len ten, že slovenčina je oproti angličtine oficiálne kodifikovaný, teda regulovaný, jazyk, preto treba vety typu píšte si, ako vám napadne alebo nájdete v googli, nahradiť vetami typu použite ten a ten kodifikačný slovník. Preto to má navyše úvod, ktorý toto zohľadňuje. To je celý podstatný rozdiel. A dôvod je prax z wiki, ľuďom to totiž nie je jasné. (4) Tvrdenie, že pravidlá pre názvoslovie majú mať "desať" (alebo čo ja viem aj len 100) viet je absolútne nelogický, iracionálny blábol. Názvoslovie je konkrétna technická vec a nie pravidlá správania sa alebo nálady na wikipédii. To znamená, že treba pre jednotlivé témy napísať konkrétne, čo sa ako má robiť, to sa nedá urobiť vetami dlhými 0 slov alebo vetami, ktoré vôbec nie sú napísané a ktoré si niekto má domyslieť. Ak to niekomu nie je jasné, tak asi by si mal dať mesiac pauzu na rozmýšľanie. Po druhé, 10 položiek nemá ani zoznam okruhov, ktoré tu vôbec treba riešiť, nie to ešte konkrétne postupu, tak čo to tu prepánajána trepeš?? (5) Znova zopakujem pre menej chápavých: Ten zoznam je nadpismi rozdelený na jednotlivé témy, takže keď chceš riešiť tému X pozrieš si nadpis X. Nikto od teba nechce, aby si to ako používateľ čítal celé. Takisto ako od teba nikto nechce, aby si čítal všetky jednotlivé články na túto tému na anglickej wiki. Celé to máš čítať ako admin, ktorý chce vychytať chyby, ak sa ti to nechce čítať v tejto funkcii, tak nemáš čo robiť admina alebo sa nemáš k tomu vyjadrovať. "Mne sa nechce" nie je argument. (6) Najzábavnejšie a najpríznačnejšie na tom celom je nasledovné: Sám redaktor: Rádiológ mi tu asi dvakrát - keď sa mu to práve hodilo - s rehotom vyhodil na oči, že tu sa všetky pravidlá, odporúčania atď. (podľa teba) berú doslova, takže platí text ako taký a nie čo si k nemu domýšľame. To, čo si napísal teraz tomu priamo protirečí, tak si to urovnaj v hlave. Buď chceš mať text, ktorý sa dá brať doslova alebo chceš mať text, pozostávajúci z jednej vety, ku ktorému si môže každý domyslieť, čo chce. (7) Text je písaný po prvé cielene ako pre blbých (výslovne to bol môj cieľ), ale od tohto princípu sa ustupuje tam, kde by to bolo na úkor presnosti, teda tam, kde by tento princíp umožnil niekomu chytiť sa nejakého slovíčka a zmeniť tak celú konvenciu, čo je tam napísaná, ad absurdum. To sa tu totiž robí bežne, že Rádiológ, iswikinumber a podobní? Niečo vám to pripomína? Samozrejme, že sa mi to nepodarilo úplne, to by som ten text musel formulovať 10 rokov, dokonalo sa taký text písať nedá. (8) Ak má niekto lepšie návrhy na čisto jazykové formulovanie viet bez toho, aby sa obsahovo zmenilo to, čo tam je napísané, tak mu nikto nezakazuje to urobiť, ale tie vety majú skoro vždy svoj dôvod, niekoľkrát som ich prepisoval vždy keď som zistil, že by sa to pri starej formulácii dalo aj zle chápať. (Doslovné chápanie, spomínaš si, Rádiológ?) (9) Ja som tu ten, kto tu jediný systematicky roky s názvami článkov pracuje a ako papagáj a lampáreň musí neustále každému dokola vysvetlovať to isté. Neurobil som nič iné, len som spísal to, čo tu pracne ja a niektorá ďalší vysvetľujeme opakovane roky všelikomu všelikde po diskusiách. Ako vidno je toho riadne veľa, ono sa to nezdá. Dokonca som tam pridal aj návody a internetové linky, kde informácie o správnych názvoch nájdu, aby náhodou niekto nemusel príliš rozmýšľať. Rádiológ a podobne sa tu názvoslovím ako celkom nezaoberá a ak tak raz do roka, ale mudrovať do vecí, do ktorých sa vyzná len raz za rok, na to by ho ako vidno užilo. Tieto konvencie sú na to, aby tu, to čo sa tu aj tak robí, už bolo konečne čierne na bielom a aby sa na ne dalo ľahko odkazovať. A tento účel spĺňajú. Nie sú na to, aby si tu niekto prečítal úžasne zrozumiteľný text, ktorý ale nič konkrétne nehovorí a je prakticky nepoužiteľný. Naozaj pri najlepšej vôli nechápem, čo je na tomto nejasné. Taký "text" sme tu mali doteraz. Chcete ho naspäť? Inak ste v poriadku? Názorné vysvetlenie ako to funguje: Ak má niekto problém s témou letiská, pozrie si nadpis letisko atď. a nemusí čítať celý text. A ak niekto má problém s porozumením odseku napríklad o letiskách, tak naozaj neviem, kam asi tak patrí. (10) Neviem, kde si na to prišiel, že sa má niekto niečo učiť naspamäť. Ty sa učíš návody a zákony naspamäť? Asi ťažko. Bronto (diskusia) 21:04, 28. máj 2012 (UTC)

Takže ešte raz. Pekne sa z hlboka nadýchnite, napočítajte do desať a ešte raz si pozorne prečítajte ten môj príspevok, pretože táto siahodlhá stať sa jeho obsahu vôbec netýka. Ak by Vám to prípadne robilo problémy, môžem ho dovysvetľovať, ako som to už v minulosti pár krát musel pri debate s Vami urobiť. Apropo, pokiaľ to budeme brať ako pravidlo, je potrebné o ňom ako celku hlasovať - a to bez debaty (Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel). --Rádiológ ^diskusia 21:38, 28. máj 2012 (UTC)

Dovysvetľujte. Keď to teraz čítam druhýkrát, tak argument (veľmi čudný a preto mi prvýkrát "nenapadnuvší") asi znie, že majú byť kvázi dva články, jeden krátky a jeden dlhý. Potom som ale veľmi zvedavý, ako chcete konkrétne technické postupy, ktoré sú v článk uvedené, vyjadriť stručne v desiatich vetách a ako to komukoľvek pomôže, keď rieši napríklad otázku ako nazvať článok o letisku, keď sa to tých 10 viet proste nezmestí. Tak aký to má význam? Do tých 10 viet napíšeme, riaďte sa vhodnými publikáciami a svojimi pocitmi alebo čo akože? Bronto (diskusia) 22:12, 28. máj 2012 (UTC)

V poriadku. Myslím to tak, že to, čo tu bolo pôvodne (netvrdím, že to bolo dobré) bolo skôr rámcové naznačenie toho ako sa na wiki tvoria názvy článkov - teda slúžilo to pre rýchlu orientáciu, jednoducho aby tu nikto nepísal vyslovené chobotiny. Teda malo by tam byť napr. Nepísať až na vzácne výnimky názvy v množnom čísle, skontrolovať si, či daný názov už neexistuje, kratučko k rozlišovacím stránkam a presmerovaniam, atď. A z tohto rámcového článku by mal byť urobený odkaz na tento text. To, čo je tu teraz, je podrobný systém pravidiel (aspoň predpokladám, že to bol Váš cieľ: opäť upozorňujem, že aby bol platný a takto používaný, musí musí prejsť schvaľovacím konaním), ktorý jednoducho nikto, kto s wiki začína, nebude čítať. Čiže, aby som to uzavrel - pôvodne tu bol (alebo mal byť) článoček o základných a nekontroverzných pravidlách vytvárania názvov na Wikipédii, ktorý slúžil na základnú orientáciu o tom, ako vlastne článok pomenovať a ktorý si záujemca rýchlo prebehol a bazálne sa zorientoval; teraz je tu (komunitou zatiaľ neschválený) rozsiahly súbor striktných pravidiel (opakujem, klobúk dolu, muselo to dať neskutočnú prácu), z ktorých sú viaceré považované za nie veľmi šťastné a predpokladám, že by sa k nim chceli viacerí redaktori vyjadriť. Áno, ja viem, kodifikovaný jazyk atď., Vy to jednoducho beriete ako fakt o ktorom sa nemá čo diskutovať, čo je samozrejme Vaše právo. Ale iní si to nemyslia, ich názor je, že wiki je v prvom rade pre obyčajných ľudí a nie intelektuálnu elitu, že článok by sa mal volať primárne podľa zaužívaného názvu a podobne (aj keď to trebárs nie je jazykovo čisté). Takže by som navrhoval iný postup: urobiť kratší orientačný článok ako úvod do tvorby názvov na Wikipédii s odkazom na toto ako detailné záväzné pravidlo (ak bude prijaté), o ktorom sa bude predtým buď po častiach alebo ako celku hlasovať podľa schválených pravidiel.--Rádiológ ^diskusia 15:40, 29. máj 2012 (UTC)

(a) No, to znie síce na prvý pohľad pekne, lenže reálne sa to nedá a preto je to nezmysel. Čokoľvek sa napíše v 10 vetách, budú vo vzťahu k téme buď všeobecné frázy, alebo to bude zle, alebo to bude asi promile z toho, čo je treba. Iná možnosť neeexistuje. Takže napíšte konkrétne, čo má byť tá "nekontroverzná" časť (10 bodov sa zmestí aj hneď tu), každopádne to ale bude spadať pod jednu z možností, čo práve uviedol. (b) Tie presmerovania tam mimochodom vôbec nemusia byť, je to tam len na vysvetlenie. (c) Dodávam, že ak chcete presadiť zásadu, že rozhoduje, kto si čo myslí a nie správnosť, tak po prvé definitívne meníte túto wikipédiu na odpad, na čom sa ja podieľať nebudem (už teraz je to na hranici) a po druhé podľa tejto "logiky" je kontroverzné úplne všetko - akákoľvek zásada, akýkoľvek postup, proste úplne všetko. Bronto (diskusia) 19:03, 29. máj 2012 (UTC)

Nie je to jednuduchá téma, takže ja ani neočakávam, že to bude jednoducho a krátko napísané. Vasiľ (diskusia) 19:08, 28. máj 2012 (UTC)

• Súhlasím, je to síce napísané (vééľmi) obšírne ale aspoň problematiku značne objasňuje. A všetko je na jednom mieste (teda okrem neodhlasovaných a viac sporných vecí). Vytváranie skrátenej verzie by podľa mňa bolo kontraproduktívne (a nie práve najľahšie...). --CubeF (diskusia) 15:23, 29. máj 2012 (UTC)

Nový obsiahly text je síce napísaný v dobrej viere pomôcť, vysvetliť, je však príliš komplikovaný. Či už Wikipédia:Názov článku budeme brať ako pravidlo, konvenciu, alebo ako návod, potrebuje prejsť diskusiou, hlasovaním a následne úpravou. --–Bubamara ♠ 15:24, 29. máj 2012 (UTC)

Či sa bude hlasovať je teraz úplne podružné téma. Ale žiadne hlasovanie potrebné nie je, pretože sa nehlasovalo ani doteraz. Doteraz sme robili to, čo tam je (alebo aspoň 90 %) aj bez toho, aby to bolo čo i len niekde napísané, a naraz to "potrebuje" hlasovanie. Veľmi zaujímavé. Doterašiu verziu (lepšie povedané ten paškvil ako z pomocnej školy, čo tu doteraz bol) sme kde prehlasovali a prediskutovali? Nikde (resp. ak sa náhodou aj hlasovalo tak len o odporúčaniach ako celku, nie konkrétne o tom texte). Kde boli roky opakované návrhy redaktorky administrátorky na prediskutovanie a odhlasovanie toho, čo tu bolo, či dokonca návrhy na konkrétne úpravy? Nikde (Ja aj viem prečo, ale radšej budem ticho). Čo urobila redaktorka minule pri spore na inú, veľmi subjektívnu tému. Zbúchala si za deň svoje "odporúčanie" (nie konvenciu ale odporúčanie), capla to sem a tvárila sa, že teraz sa tým budeme riadiť bez akejkoľvek diskusie a hlasovania. Tiež veľmi "zaujímavé". Ale naraz je treba hlasovanie, lebo niečomu redaktorka nerozumie resp. s niečím nesúhlasí. Rozhľad a objektivita a pravdovravnosť redaktorky nemajú konca kraja. Bronto (diskusia) 19:03, 29. máj 2012 (UTC)

Dobre, pripomeniem ešte raz, že „Doterašia verzia (lepšie povedané ten paškvil ako z pomocnej školy, čo tu doteraz bol)“, bol zabudnutý nedokončený preklad (z en wiki) zo začiatkov sk. Wikipédie. Článok bol zaradený do Kategória:Wikipédia:Návody a štýl, nepatrí do hlavného menného priestoru, ale do menného priestoru Wikipédia, preto logicky zostal zabudnutý. Ľudia, ktorí bežne upravujú Wikipédiu, upravujú články v hlavnom mennom priestore, menný priestor Wikipédia ich zvyčajne nezaujíma. K textu, o ktorom diskutujeme, sa vyjadrujem ako redaktor, funkcia správcu s tým nemá nič spoločné. Tvoje invektívy nekomentujem a nebudem ti oplácať invektívami. Ak si presvedčený, že som niečo „zbúchala“, čím som narušila Wikipédiu, rieš to prosím na inom fóre. Tu sa bavíme o jednom obsiahlom, komplikovanom texte, ktorý pribudol bez vysvetlenia a v podobe, v akej je, nemôže zostať, ak má byť Wikipédia pre všetkých. --–Bubamara ♠ 20:57, 29. máj 2012 (UTC)

Invektívy tam nie sú, napísal som tri fakty. Hlavne ten posledný je v danom konkrétnom kontexte veľmi "zaujímavý" (iniciatívne napísané odporúčanie bez hlasovania vyhlásené za "od teraz" platné tou istou osobou, ktorá naraz chce hlasovať o konvenciách, ktoré doteraz platili skoro bez textu a úplne bez hlasovania a bez diskusie). Akosi mi uniká, kde možno v diskutovanej otázke vidieť akýkoľvek argument v tvrdení, že si niekto to, čo tam bolo, doteraz proste nevšimol (!) a bolo to odfláknuté, ale teraz už si to isté niekto všimol. Tvrdenie, že si málokto nejaké odporúčanie doteraz všimol (resp. nikoho nezaujímalo), ako také je viac-menej pravdivé, lenže vtip je v tom, že to z vecného hľadiska nie je argument pre nič, to je argument možno z ľudského hľadiska, ale nie argument keď diskutujeme o hlasovaní a pravidlách. Takže doteraz som si ja nevšimol odporúčanie xy, takže neplatilo resp. platilo podľa vetra, ale naraz už som si ho všimol resp. naraz sa mi to hodí, tak už platí? (to uvádzam len jednu z možných absurdností, ktorá z takejto interpretácie vyplýva). Tak buď sa chceš hrať na niekoho, kto sa drží pravidiel a alebo aspoň stále rovnako rovnakých postupov a v tom zmysle presadzuje aj hlasovania (potom sa tu hlasovať nielen že nemá, ale ak sme konsekventní, tak skoro až nesmie), alebo sa chceš hrať na niekoho, kto argumentuje, že hlasujeme, keď sa ti zapáči (a to je ten jediný reaálny argument, ktorý tu v skutočnosti padol - ako vždy). Dá sa argumentovať aj týmto druhým spôsobom, tak potom to treba jasne povedať a nevymýľať si nasilu všetko možné. Bronto (diskusia) 21:49, 29. máj 2012 (UTC) P.S.: Mám riešiť tvoju pravidelné zneužívanie administrátorských právomocí (ktoré si ako vidíme ešte stále ani náznakom nepoprela, a to ani tu) na inom "fóre"? Tak to je ešte "zaujímavejšie". Prekladám tvoju (a Rádiologovu) činnosť na tejto wikipédii pre neznalých: Ja si robím, čo chcem, pravidlá si vykladám, keď sa mi to hodí doslova (a s demonštratívnym rehotom), a keď sa mi to hodí inak, tak tvrdím, že platia podľa môjho uváženia (lebo veď to to bolo prebraté len tak narýchlo), a keď sa mi to hodí ešte inak, tak si sama napíšem ad-hoc svoje odporúčanie, vyhlásim ho bez hlasovania za platné a keby sa niekto odvážil protestovať, tak nech si to rieši na inom "fóre". Ale o všetkom ostatnom sa musí hlasovať. Teda ja tu ku všeličomu pristupujem so značnou dávkou tolerancie chýb a lajdáckosti, ale toto už plieska všetkými dverami na Slovensku.Bronto (diskusia) 21:49, 29. máj 2012 (UTC)

Ešte dodávam, že samozrejme, že sa o tom (okrem pár zásadných vecí, ktoré to obsahuje) MOŽE hlasovať, ale nie je to myslené ani koncipované ako jednoznačné 100 % záväzné pravidlá. Keby to mali byť úplne záväzné pravidlá, tak by som to písal inak. Bronto (diskusia) 22:05, 29. máj 2012 (UTC)

Tak to, prosím, napíšte tak, ako by ste si predstavoval záväzné pravidlá, pretože hlasovať sa o tom musí. Ako o každom pravidle od okamihu príslušného postupu. Inak to bude možné brať len ako súhrn odporúčaní, ktoré nie sú záväzné a budete znovu tam, kde ste bol predtým. Predtým sa o tom nehlasovalo samozrejme preto, lebo tieto pravidlá neexistovali. Prečo musí vždy každá konštruktívna debata s Vami nakoniec skĺznuť do osobného osočovania, tomu skutočne nerozumiem. Ak Vás to tu nebaví a všetci Vás rozčuľujú, nič Vám predsa nebráni venovať sa niečomu inému?

Táto debata nie je konštruktívna z vašej strany, ani zo strany Bubamary. Ako vždy de facto svojou nečinnosťou a kvázidiskusiami (vhodnými tak nanajvýš do parlamentu) bránite akémukoľvek reálnemu riešeniu čohokoľvek a nikdy neviem, či je to vašou neschopnosťou alebo to robíte naschvál. Zoberme si príklad tu: Niekoľkrát som vás vyzval, aby ste namiesto vypisovania technických nezmyslov, čo tu píšete (o ktorých si neuvedomujete, že sú to nezmysly), keď už to neviete nahradiť lepšími návrhmi, napísali konkrétne tých 10 viet, ktoré tam chcete mať. Je to váš návrh, tak urobte raz za 5 rokov v administrátorskej oblasti niečo naozaj konštruktívne a napíšte tých 10 viet. Nejde o formuláciu, ide len o naznačenie ich obsahu (témy). Alebo tomu mám rozumieť tak, že zas ste hlavne niečo niečo trepli do diskusie a riešiť to môžu druhí aj keby to bol najväčší nezmysel na svete? Hlavne, že sme sa ozvali, o to vám ide? Vy ste zavelili podľa osobného (ešte k tomu nezmyselného) dojmu a druhí konajte? Po druhé, nejde (zatiaľ) o pravidlá, ale konvencie. Ktorej časti z tejto vety nerozumiete? Ak potrebujete týždeň na rozmyslenie, tak sa ozvite o týždeň. Môžete to vyhlásiť za pravidlá (ale až po hlasovaní), ale doteraz to pravidlá neboli a stále to pravidlá nie sú. A toto má byť z vašej strany "konštuktívne"? A to riešime jednoduchú technickú záležitosť. A vy si hovoríte admin? A na pravidlá to kvôli vašej osobnej nálade meniť nebudem, to už by tu musel padnúť aj nejaký argument. Bronto (diskusia) 22:32, 30. máj 2012 (UTC)

O tom, kto tu čo užitočné urobil, by som vo Vašom prípade radšej pomlčal. Ale ako vravím, Vy sa konštruktívne a bez urážok zjavne baviť neviete. Ako vždy - častejšie ako raz reagovať na Vaše repliky nemá zmysel, vždy to skĺzne do osobných invektív. --Rádiológ ^diskusia 15:53, 31. máj 2012 (UTC)

Zhrnieme (ak si odmyslím Vaše permanentné osobné útoky, ktorými zásadne nahrádzate akúkoľvek konkrétnu činnosť alebo odpoveď): Dostali ste dva technické administrátorské pokyny. Na prvý ste po "týždni" opakovaných výziev zvládli konštruktívne reagovať, "hurá". Ešte stačí, aby ste si stihli rýchlo vymyslieť dôvod, prečo by sa o texte "muselo" hlasovať, teda ako ste na to prišli, že to sú "pravidlá", hoci to pravidlá nikdy neboli, resp. doteraz sa o nich nehlasovalo. A prosím niečo, čo sa dá aspoň formálne považovať za dôvod a nie, že Vám sa to tak páči a Vy máte taký dojem a Vy ste rozhodli (lebo to je vždy váš jediný argument a ak to inak nejde presadiť, tak začnete ako vždy blokovať). Takže stačí už len toto a spravíte hneď dve konštruktúvne veci ako admin namiesto tárania fráz, hlúpostí a samozrejmostí po diskusiách, čo by bolo prvýkrát na tejto wikipédii od kedy ste ním boli zvolený. Dodávam, že Vás opakovane žiadam, aby ste si svoje osobné (inak dosť rozšírené, takže ani nie veľmi zvláštne) šéfovacie komplexy neriešili na môj účet ani na niekoho iný účet, nie som na to zvedavý a nie je to - Vašimi slovami - konštruktívne. Ak ste si doteraz nevšimli, že máte tento problém, tak máte problém o to väčší. Mohol by som byť aj konkrétnejší, ale na Vašu úroveň sa v tomto neznížim. Bronto (diskusia) 20:08, 31. máj 2012 (UTC)

Opakovane doporučujem naštudovať, čo je správca, máte v tom trvalo nejasno. Tiež by som mohol byť oveľa konkrétnejší, znižovať na Vašu úroveň sa však takisto nehodlám. --Rádiológ ^diskusia 07:24, 1. jún 2012 (UTC)

P.S. K tej kontroverznosti - označujem to tak preto, pretože má značná časť redaktorov na to iný názor, než presadzujete Vy. čo sa týka tej krátkej verzie, Pe3kZA to v príspevku nižšie dobre vystihol. Wiki je pre ľudí, preto musí byť písaná pre ľudí a zrozumiteľná pre ľudí. Je to encyklopédia pre ľudí a nie akademická intelektuálna hra. --Rádiológ ^diskusia 20:25, 30. máj 2012 (UTC)

Ja som tam z veľkej časti v rozpore s mojimi názormi len zhrnul postupy, ktoré sa tu robia alebo boli odhlasované (aj tie s v rozpore s mojim názorom) alebo sú kodifikované. Moje osobné "pravidlá" by vyzerali úplne inak (nakoniec som tu už všelikomu aj explicitne napísal, ako by to vyzeralo podľa mňa). Okrem toho som sa k údajnej kontroverznosti vyjadril už hore. To, že na všetko má všelikto rôzny názor mne nikto hovoriť nemusí, ale nejaký systém to mať musí. Bronto (diskusia) 22:21, 30. máj 2012 (UTC)

V jednoduchosti: ak má byť wiki pre ľudí, mal by byť prístupný "rýchlokurz" v pár vetách, ktorý by umožňoval napísanie dostatočne akceptovateľného článku. Ten by mal odkazovať na podrobný návod, pojednávajúci o wiki podrobne a najmä byť aktualizovaný.Pe3kZA (diskusia) 15:49, 29. máj 2012 (UTC)

Konkrétne. Som veľmi zvedavý. Bronto (diskusia) 19:03, 29. máj 2012 (UTC)

Ak máš na mysli ten rýchly návod, niečo podobné máme v podobe šablóny <vitajte2>. Inak túto verziu vítam, no samozrejme, treba ju dotiahnúť. Pe3kZA (diskusia) 13:54, 30. máj 2012 (UTC)

Nemyslím štýl, ale obsah. Napíšte niekto konkrétne heslovite, čo má byť v tých 10 bodoch obsiahnuté. A napíšte to rovno sem, ale tak, aby to neprotirečilo obsahu toho, čo tam je teraz. To aby ste názorne pochopili, v čom je problém, lebo keď to tu vysvetlím, tak to zrejme nestačí. Bronto (diskusia) 22:21, 30. máj 2012 (UTC)

Skrátená verzia

Tu dávam prvý nástrel toho, čo by malo byť určené pre človeka, ktorý sa s prispievaním na wiki ešte len zoznamuje. Ten siahodlhý elaborát vyššie má význam len pre tých, ktorí tu hodlajú pôsobiť dlhodobo a malo by sa naň z tejto stránky iba odkazovať. Navyše sú tu opakované diskusie o niektorých konvenciách zavedených v minulosti, ktoré by sa mohli pri tejto príležitosti opätovne otvoriť. Upozorňujem, že sa jedná o hrubý koncept, do ktorého bude treba niektoré veci doplniť a naopak, niektoré z neho vyhodiť. Dávam to teda na posúdenie, prerábku a diskusiu.
UPOZORNENIE!! osobný útok bude diskusia k tejto verzii tvrdo moderovaná a akékoľvek nekonštruktívne komentáre, osobné invektívy, urážky či pokusy o zosmiešnenie od kohokoľvek budú nemilosrdne mazané a postihované. Kto sa s tým nehodlá zmieriť, nech sa jej láskavo nezúčastňuje. --Rádiológ ^diskusia 15:53, 31. máj 2012 (UTC)

Táto stránka je návodom na to, aké názvy dávať článkom. Základným pravidlom, ktorým sa treba riadiť, sú Pravidlá slovenského pravopisu. Vystríhať sa treba niektorým základným a častým chybám (Zoznam niektorých chýb v slovenčine).

Vo všeobecnosti sa treba riadiť týmito zásadami:

• Jednoduchosť - názov článku musí byť čo najjednoduchší, podobne ako je to v slovníkoch; podľa možnosti sa vyhýbajte používaniu skratiek (teda nie BSP, ale Bezpečnosť cestnej premávky; skratky sú väčšinou na hlavný článok presmerované, o čo sa postarajú skúsenejší redaktori)
  • KOMENT: Bod je chybný - názov článku má byť správny a až zo správnych možností možno vybrať tú najjednoduchšiu. Vyhodiť.
    • Nerozumiem argumentu. Proti, nanajvýš vyhodiť duplicitu ohľadne skratiek. (R)

• Presnosť - snažte sa názvom predmet článku čo najpresnejšie definovať, pomenovať, určiť - príklad: ak článok nazvete Automobil, článok by mal pojednávať všeobecne o automobiloch; ako ho nazvete Porsche 996, článok by mal obsahovať informácie a fakty o tomto modeli osobného automobilu
  • KOMENT: Môže byť, ale je to samozrejmosť. A keď sa na to pozrieme podrobnejšie. Názov článku sa nemôže čo "najpresnejšie definovať", lebo v názve článku ani v ničom, čo je predmetom týchto zásad sa nedefinuje. Ale hlavne, že tá veta dobre znie a je "zrozumiteľná"...
    • Áno je, preto to tam chcem. (R)

• Písanie názvov len veľkými písmenami - nepíšte názvy len veľkými písmenami; názov článku začína vždy veľkým písmenom (a to aj vtedy, ak by podľa správnosti mal byť písaný malým - je to technické obmedzenie Wikipédie)
  • KOMENT: Text je v prvej časti obsahovo nezmyselný.
    • Áno, preformulované. (R)

• Používanie množného čísla - používajte vždy ak je to možné jednotné číslo: teda Vlak a nie Vlaky, Mesto a nie Mestá ( v samotnom článku už potom môžete množné číslo voľne používať)
  • KOMENT: To je síce v princípe správny bod, ale nie je to úplne formulované, existujú tam výnimky. Ak by toto platilo takto a niekto to bral doslova, tak použije zlý názov článku s odkazom na túto vetu. Upozorňoval som na takýto problém skráteného textu. Tu to máte názorne (hoci práve konkrétne túto vetu by bolo ľahké upresniť, ale inde to také ľahké nie je).
    • Ide o stručnosť, nie právnickú presnosť. Tá môže byť vo vysvetlivkách. (R)

Účel týchto zásad je uľahčiť vytváranie nových stránok a odkazov na ne a umožniť tak ich vzájomné prepojenie. Keď píšete Wiki stránky na rôzne témy, mená, slová alebo frázy, o ktorých si myslíte že by mali byť odkazmi (mali by o nich byť samostatné články), napíšte ich v [[zátvorkách]] a zobrazia sa ako odkazy. Jednotný postup pre nazývanie a odkazovanie stránok zvyšuje pravdepodobnosť, že odkazy budú viesť na správne miesta.

• • KOMENT: Po prvé, ide o konvencie pre názvy článkov a synonymá v prvej vete, pokyny na štýl a formát článkov patria inam. Po druhé, prvá veta odseku je obsahovo chybná, lebo účel nie je uľahčiť vytváranie ani umožniť prepájanie, ale stanoviť, ako sa majú nazývať články (jednotným spôsobom), to ostatné (prepojenie atď.) je sekundárne.
    • Nie je problém, prerobí sa alebo komplet vyhodí. (R)

Ak si sami neviete poradiť alebo urobíte chybu, nezúfajte. Niektorý zo skúsenejších redaktorov názov článku opraví, prípadne ho presunie na názov vhodnejší.

• • KOMENT: No comment. Zásada ako delo...
    • Wikipédia nie je len pre intelektuálnu elitu. (R)

Všeobecné konvencie

• Druhé a nasledujúce slová začínajú malým písmenom (výnimky definujú Pravidlá slovenského pravopisu)
  • KOMENT: Táto veta je určená špeciálne pre anglicky hovoriacich ľudí, pretože v angličtine sa v nadpisoch píšu všetky slová veľkým začiatočným písmenom. Pre slovenčinu je táto "konvencia" normálny a štandardný postup, takže tu nemá, čo hľadať. Potom už by tu bolo treba preberať všetko, čo je v Pravidlách slovenského pravopisu a kde niekto môže urobiť chybu. Okrem toho takto formulovaná veta bežne neplatí, pretože anglické názvy píšeme všetkým veľkými.
    • Ad. Koment: Keďže to je normálny postup má byť podľa mňa táto informácia v stručnom zhrnutí.(P)
    • Je to triviálne, ale začínajúci wikipediáni majú problém i s triviálnymi vecmi. Napriek tomu by som súhlasil s vyradením tohto bodu. (R)

• Preferujte jednotné číslo, okrem prípadov, kedy je podstatné meno pomnožné (v slovenčine napríklad Okuliare).
  • KOMENT: To som už komentoval hore a je to tá istá téma, čo hore, autor očividne len prebral pár viet z nejakej wiki (asi anglickej). Všimnite si, že tu je vynechaných 500 dôležitých tém, ale dvakrát píšeme ľuďom inými slovami, že majú písať v jednotnom čísle...neviem, ktorej kategórii ľudí to je asi určené...
    • Ad. Koment: Kde v texte konvencie je predtým niečo také uvedené? Toto je fundamentálna vec treba ju zdôrazniť. Wikipédiu nepíšu encyklopedisti ale dementisti, všetko im treba opakovať 3x (viem to podľa seba, stále robím chyby).(P)
    • Súhlas s P, jednoznačne ponechať. (R)

• Používajte pre názov slovenské slová, a to i v prípade, že je cudzojazyčný výraz používanejší (najväčší problém v tejto oblasti majú predovšetkým technické odbory, menežment a prírodné vedy); pre cudzojazyčný výraz sa vytvorí presmerovanie
  • KOMENT: Toto je absolútne neakceptovateľná formulácia. Keby to niekto bral doslova, dospejeme v niektorých prípadoch k chybnému názvu článku. Znova názorný príklad toho, na čo som upozorňoval, keď som hovoril, že skrátené zásady buď nemajú zmysel alebo ak majú mať, tak ich nemožno napísať správne.
    • Ad. Koment: Toto vyžaduje ďalšiu diskusiu a ja osobne vo viacerých týchto veciach s Brontom nesúhlasím a aj mnohí ďalší autori minimálne niektoré časti považujú za diskutabilné. Aj napriek Brontovým snahám sa to na našej wikipédii aplikuje rôzne.(P)
    • Súhlas s B, je to trochu nešťastne formulované, treba to prerobiť. Navrhujem prípadne „Ak existuje pre daný názov článku platný slovenský ekvivalent (napríklad slovenský názov druhu živočícha, názov svalu či kosti, rôzne technické termíny a pod.), vždy použite ten a to i v prípade, že cudzojazyčná verzia je známejšia či používanejšia.“ Opraviť sa to dá vždy, navyše je to určené pre orientáciu nováčikov, zaťažovať ich hneď v úvode s vysvetľovaním presmerovaní považujem za zbytočné. Súhlasím však i s P, že toto pravidlo vyvoláva veľa protestov a v rámci wikikomunity sú na to rôzne názory. Bolo by treba prediskutovať. (R)

• Používajte v názvoch článkov o osobách ich celé mená - teda nie P. O. Hviezdoslav ale Pavol Orságh Hviezdoslav
  • KOMENT: Vtip je v tom, že problém je určiť, čo je celé meno. Práve to treba vysvetliť. Ak sme chceli povedať, že sa rozpisujú iniciálky, tak treba napísať, že sa rozpisujú iniciálky. V takom prípade by bol bod správny, ale vo vzťahu k téme stále beznádejne neúplný.
    • Ad. Koment: Myslím, že autor myslel rozpisovanie iniciáliek. Ostatné detaily rieši príslušná časť Brontovho návrhu.(P)
    • Viz P, presne tak to bolo myslené - opakujem, je to určené pre nováčikov, nie ako podrobný návod. (R)

• Ak má názov viac významov, ak chcete písať o jednom konkrétnom, je nutné ho upresniť: napríklad Hokej môže byť Ľadový hokej alebo Pozemný hokej. Takisto Praha môže byť hlavné mesto Českej republiky, ale i mesto v štáte Texas - ak píšete o Prahe v Texase, názov článku má mať formát Praha (Texas), podobný problém býva napríklad u panovníkov: Karol IV. (Francúzsko), Karol IV. (Španielsko), Karol IV. (Svätá rímska ríša) a podobne.
  • KOMENT: Nestačí napísať upresniť, treba vysvetliť, že treba pridať zátvorku a do tej zátvorky sa niečo napíše atď. atď. Niekto si to vysvetlenie očividne predstavuje veľmi jednoducho. Takto to môže ostať len ak je to orientačný pokyn bez akejkoľvek záväznosti a nároku na presnosť.
    • Ad. Koment: To čo písať do zátvoriek by mal upresňovať ďalší text. Vo všeobecných zásadách treba spomenúť, že sa to rozlišuje zátvorkami, teda že nepíšeme Francúzska cudzinecká légia ale Cudzinecká légia (Francúzsko).(P)
    • Je to orientačný pokyn. (R)

• Uprednostňujte plné názvy pred skratkami
  • KOMENT: Uprednostňujte je zle. Uprednostňujte znamená, že si môžeš vybrať. Oni si vybrať nemajú.
    • Ad. Koment: Ako inak to teda formulovať? Možno treba pridať nejaký príklad, napr. namiesto R.A.F. treba článok nazvať Royal Air Force.(P)
    • Pridáme príklad. Uprednostňujte preto, lebo to tiež nie je schválené pravidlo ale len odporúčanie (radšej UNESCO, ako vypisovať celý názov). (R)

• Opatrne so špeciálnymi znakmi - niektoré špeciálne znaky nemôžu byť použité, alebo sú problematické. Napríklad v názve by ste nemali používať znak zreťazenia (|), hviezdičku (*), ampersand (&), zložené zátvorky ({}), alebo hranaté zátvorky ([]). Pre názvy stránok sa používa kódovanie UTF-8 znakov z Unicode.
  • KOMENT: Toto je ok.

• Cudzojazyčné mená môžu (a často aj sú) veľký problém, pretože všeobecne sa i v odborných publikáciách píšu rôzne. Wikipédia používa na písanie arabských, čínskych, japonských a ďalších mien určité konvencie, ktoré nájdete podrobnejšie rozvedené.............
  • KOMENT: Táto veta je veľmi "užitočná".
    • Ad. Koment: Súhlasím s Brontom, toto tu byť nemusí. Ak je to možné (platné pre dané jazyky) treba v týchto úvodných všeobecných konvenciách napísať, že sa to prepisuje podľa toho ako to nariaďujú Pravidlá slovenského pravopisu. Nie som však na toto odborník.(P)
    • Upresní sa, nehľadal som, či tu tie pravidlá máme osobitne rozpísané, tak som to nechal otvorené. Neviem to ani ja sám, a problém to je a bude, bez ohľadu na vysvetľovanie. Kdekade sa to píše rôzne a to i v doborných textoch. Ak to máme, sem s odkazmi, doplnia sa. (R)

• Nesnažte sa všetko násilím prekladať do slovenčiny - viaceré geografické názvy (ktoré sú pomenované ešte podľa osobitných pravidiel), názvy druhov rastlín a živočíchov a ďalšie jednoducho nemajú v slovenčine zavedený ekvivalent - slovenský názov si nemožno vymyslieť! Použite preto príslušný cudzojazyčný ekvivalent.
  • KOMENT: To je ok, ale poslednej vete nerozumiem.
    • Ad. Koment: Vetu: "Použite preto príslušný cudzojazyčný ekvivalent." by bolo možno lepšie nahradiť niečím ako "Použite gramaticky správny prepis pomenovania z daného cudzieho jazyka podľa Pravidiel slovenského pravopisu." alebo ju celkom vynechať a odkazovať sa na konkrétne riešenie v Brontovom návrhu.(P)
    • Poslednú vetu možno vyhodiť. (R)

• Názvy kníh, filmov, hudobných albumov a podobne - často sú názvy filmov zhodné s inými filmami, knihami alebo inými termínmi. Na odstránenie dvojznačnosti použite upresnenie v zátvorke za názvom. (Napríklad Titanic (1997 film)).
  • KOMENT: Tak toto je úplne od veci. Rozlišovanie je problematické pri všetkých témach, nie len pri filmoch, tak prečo je tu tento komentár pre filmy? Celkovo obsah rozlišovacej zátvorky nie je hlavná téma týchto zásad, je to tam len ako niečo extra. Namiesto toho tu chýbajú dôležitejšie veci... Pri filmoch atď. je problém, ako ich nazvať po slovensky, po anglicky atď. a nie, čo sa dá do zátvorky a podobné podružnosti. Ale hlavne, že máme ďalší bod....
    • Ad. Koment: Riešiť to v týchto všeobecných konvenciách podľa mňa netreba, je to to isté ako s tým upresňovaním názvu v zátvorkách. Podobné sa týka kníh atď uvedených dole.(P)
    • Možno vyhodiť, čím kratšie tým lepšie. (R)

• Roky: použite iba čísla - názvy skladajúce sa iba z čísel majú byť použité iba pre roky. Takže použite Intel 386, nie 386. A potom ak chceme pridať udalosť z roku 386, nedostaneme sa do kolízie s iným použitím čísel.
  • KOMENT: Toto je chybný bod. Ak sa niečo volá iba číslom, tak v názve článku má byť samozrejme len to číslo a urobí sa normálne rozlišovačka. Aj keby nebol chybný, nie je to téma, ktorú tu treba riešiť v skrátenom zozname ani v dlhom, pretože za tie roky sa tu tento „problém“ vyskytol asi tak dvakrát.
    • Možno vyhodiť. Čím kratšie, tým pre začiatočníka lepšie. (R)

• Letopočty - nepoužívame označenie pr. n. l./p.n.l., ani n.l. , ale pred Kr. a po Kr.
  • KOMENT: Ok.

• Zoznamy - nazvite zoznam X ako zoznam X, nie ako X, známe X, zoznam dôležitých X, zoznam významných X, zoznam všetkých X, atď.
  • KOMENT: Ok.

• Hudobné skladby - nazvite článok používaným názvom skladby, pridajte meno skladateľa v zátvorkách iba vtedy, ak existuje viac rovnakých skladieb. Napríklad War Requiem, Violin Concerto (Berg), Symphony No. 6 (Mahler).
  • KOMENT: To isté ako pri filmoch.

Podrobné konvencie/pravidlá nájdete ...... Nebojte sa chýb, skúsenejší to po vás opravia. Nebojte sa spýtať, skúsenejší vám poradia.

Pozri aj

• Pomoc:Typografia - typografické konvencie Wikipédie
• odkazy na podrobné konvencie

Zhrniem pre istotu: Text v takomto štýle (po odstránení chýb formulácie a bodov chybných ako celok) sa dá použiť iba vtedy, ak sa berie ako úplne nezáväzný. V takom prípade sa dajú jednotlivé body brať ako neúplne (teda zle) ale zato stručne a zrozumiteľne formulovaná verzia skutočných "záväzných" zásad, ktorá navyše obsahuje iba niektoré náhodne vybrané body (a teda je neúplná aj pokiaľ ide pokrytie tém, ktoré treba pokryť). Opačne samozrejme platí (a pre istotu to vysvetľujem výslovne), že vzhľadom na to, že v prípade sporu sa tu vždy ľudia oháňajú doslovnými zneniami čohokoľvek, čo tu máme, len aby nasilu dokázali, že to, čo tu máme, potvrdzuje ich názor, tak samozrejme text takého štýlu a rozsahu nemôže ani náhodou slúžiť ako záväzný, lebo neodráža skutočné postupy ani náhodou presne ani úplne. A kým doteraz sa dalo - síce nie na oficiálnej ale aspoň na neoficiálnej úrovni - povedať, že to, čo sme tu mali, bol len na rýchlo urobený preklad a teda neplatí (čo je vlastne aj pravda), teraz už sa to povedať nedá, takže to už nie je jedno. Bronto (diskusia) 20:55, 31. máj 2012 (UTC) P.S.: Dodávam pre úplnosť, že tak ako hore, aj ja zastávam názor, že nekonštruktívne komentáre, osobné invektívy, urážky či pokusy o zosmiešnenie budem z nasledujúcej diskusie mazať. Právo na mazanie urážok totiž neprislúcha len administrátorom. Bronto (diskusia) 21:26, 31. máj 2012 (UTC)

Áno, tak to i bolo zamýšľané - ako súbor doporučení a rýchla orientácia pre tých, ktorí sa na Wikipédii objavia prvý krát alebo len hrubo sporadicky. Odkazovalo by to na konkrétne pravidlá (tie Vaše podrobné) pre skúsenejších a tých, ktorí by sa chceli/potrebovali dozvedieť podrobnosti. Nekladie si preto za cieľ byť úplný a má vypichnúť iba tie najzákladnejšie a najdôležitejšie zásady. Rozhodne sa nemá jednať o záväzné pravidlá. Ak myslíte, že tam ako bazál má byť niečo naviac, alebo naopak tam niečo byť nemusí, budem rád za každý zmysluplný návrh. Len poprosím o zachovanie toho, že to má byť bazálne, jasné, jednoduché a najmä stručné.
Ešte by bolo treba vyriešiť otázku/problém, čo by mala byť tá podrobná verzia - doporučenie? (malo by sa hlasovať, stačí nadpolovičná väčšina zúčastnených) pravidlo? (Wikipédia:Pravidlá/Prijímanie pravidiel) Nezáväzný súhrn postupov (hlasovať netreba, ale potom to podľa mňa nič zásadne nerieši; ak teda nemyslím na to, že je to tu všetko dohľadateľné na jednom mieste). K tomu P.S. To považujem za samozrejmé. --Rádiológ ^diskusia 07:20, 1. jún 2012 (UTC)

Takýto text ako celok skoro nemá ako pravidlá šancu prejsť, pretože vždy sa niekomu niečo nepáči (čo je prirodzené) a už len kvôli tomu bude aj proti zvyšku textu. Na to to tu poznám príliš dobre...To už by muselo všetkých naraz osvietiť. A ak to neprejde, tak potom čo s tým? Význam textu je v tom, že ujednocuje veci (sám som si pri písaní všimol kopu nejednotností, ktoré mi dovtedy ušli), a že sa na to dá odkazovať a nemusí sa stále to isté vypisovať v diskusiách. Ak by mal niekto sakramentsky dobrý dôvod tam niečo obsahovo zmeniť, tak to môže (povedzme hlasovaním alebo ak to nie je sporné aj bez neho) urobiť, ale inak snáď každý pochopí, že proste toto sú postupy, ktoré sa tu dlhodobo dodržiavajú (v podstate sa zaužívali) a sú aj spísané, tak sa nemôžu meniť len tak z ničoho nič. Naopak, kým to nie je spísané, tak hocikto môže povedať, že mu niečo hovorím, čo som si práve vymyslel. Bronto (diskusia) 23:25, 1. jún 2012 (UTC)

Áno, toho som si po vlastných skúsenostiach plne vedomý, preto sa tu žiadne ďalšie pravidlá či odporúčania ani nepokúšam navrhovať. Spýtať som sa musel, a nejako to označiť musíme, pretože inak to tu dnes ako odporúčanie či pravidlo nemôže zostať. Asi by bolo najčistejšie skúsiť to s tou skrátenou verziou a z nej odkázať na tento text ako podrobný návod. Zostáva problém, že argumentácia u niektorých bodov "takto sa to tu robí" s odkazom na Váš text, keď niekedy i väčšina má dnes iný názor, vlastne polemiku nijako nevyrieši. Stačí, aby niekto dal zmenu niektorého bodu na hlasovanie alebo ho teoreticky mohol voľne prepísať - a to by (teoreticky) mohol, pretože mu v tom nič nebráni - bez hlasovania je to len článok, ktorý môže upravovať každý. O to mi šlo a toho sa obávam. --Rádiológ ^diskusia 08:02, 2. jún 2012 (UTC)

Uviedol som komentáre k Brontovym. Označil som ich zátvorkou (P). Prosím o diskusiu.--Pelex (diskusia) 09:40, 1. jún 2012 (UTC)

Môj komentár označený (R)--Rádiológ ^diskusia 13:21, 1. jún 2012 (UTC)

Mať pravidlá je žiadúce, skrátená verzia (opakujem - podľa mňa úplne stačí to, čo je v šablóne "vitajte2") má pomôcť pochopiť "základ" pre napísanie článku. Nemusí tam byť x vecí, úplne stačia kratučké rady ako docieliť vytvorenie článku (myslím názov a otvorenie textového poľa), čo, kde a ako (podkapitoly) napísať, zvýrazniť a čím podložiť. Nechcime prosím od človeka, ktorý nemá skúsenosť s takouto prácou, aby vytvoril dokonalý článok! Sú "machri", ktorí sú špičkou v nejakej oblasti, ktorú by tu radi prezentovali/doplnili/rozšírili, no odrádza ich komplikovanosť pravidiel, resp. zdanlivá obtiažnosť vytvorenia článku... Je v záujme každého, aby bol jeho článok dobrý a na to potrebuje čas, aby sa to naučil - tak ako sme sa učili a učíme aj my. Na začiatok však potrebuje vedieť, ako a čo napísať a tiež prečo nesmie kopírovať a vkladať tu iné diela.

Prečítaj si v prvej vete TÝCHTO zásad, čo je ich predmetom. To, čo píšeš tu, nie je predmetom týchto zásad. Toto sú zásady IBA pre správnu voľbu nadpisu, teda pre veľmi konkrétnu vec. Ak tu chce aj malé dieťa písať článok o živočíchovi, tak musí postupovať podľa vedeckých a slovenských zásad o pomenúvaní živočíchov (ktoré sú miestami dosť mätúce) a môže rozprávať komu chce, že ono tomu ešte nerozumie, proste musí a hotovo. A podľa tých skrátených bodov hore sa vôbec nedozvie, čo má robiť, aj keby ich čítalo 50x. A takýchto tém sú stovky (každá má svoje špecifiká), lebo toto je encyklopédia prakticky všetkých tém na svete. Bronto (diskusia) 23:14, 1. jún 2012 (UTC)

PS:Bronto, prosím, urobil si kusisko práce, nekop a nehryz všetkých, ktorí sa snažia prejaviť svoj názor.Pe3kZA (diskusia) 08:49, 1. jún 2012 (UTC)

Ja "hryziem", keď niekto píše obsahové technické nezmysly alebo sa mi zdá, že sa snaží manipulovať. A je úplne jedno, o čo presne vtedy ide. Ešte sme nezačali preberať samotné body a už tu padli nezmysly o tom, že toto je vraj "samozrejme" pravidlo a podobne, a že sa to má napchať do 10 viet (aspoň to tak spočiatku vyzeralo), a to od admninov. Tak ako sa potom majú riešiť konkrétnosti, keď už toto je pre niektorých problém si urovnať v hlave?... Tvrdenia typu 1+1=3 nie sú názor, názor sú veci typu existuje/neexistuje Boh, je správne byť pravičiar/ľavičiar, existuje dobro/zlo...to sú názory, ale nie takéto veci, takéto veci sú chyby. Bronto (diskusia) 23:14, 1. jún 2012 (UTC)

Tak som si po dlhšej dobe otvoril túto stránku a nemám slov. Väčšie mrhanie energiou si už ani nedokážem predstaviť. Pre koho majú tie "jednoduché" pravidlá akože určené? To si vážne myslíte, že oní "dementisti" ako ktosi hore napísal si pred založením článku budú čítať stručné pravidlá ako na to? Ste tu prvý deň? To je taký problém pre správcu alebo kohokoľvek gramotnejšieho na tejto Wikipédii, kto rozumie rozvitým vetám (traja štyria sa snáď nájdu), článok presunúť a v prípade protestov či diskusií odkázať na konkrétne miesto? To vážne stačí, keď tu čosi napíše nejaká pubertálna IP a všetci sa toho hneď chytnete?? Skratky sa dajú nahradiť, jazykové formulácie vylepšiť, ale prečo je problém mať dlhý a vyčerpávajúci súbor pravidiel, to mi hlava neberie. Asi treba dlho scrollovať a kto to má vydržať čítať... To tiež o niečom svedčí. Uvedomte si, že toto nie je plážové čítanie. Ľahko, jednoducho a čítavo sa dá písať len za cenu zjednodušenia a v konečnom dôsledku pokrivenia reality. Niekde je to pochopiteľné, ale ide to proti účelu pravidiel ako takých. Mz (diskusia) 12:26, 1. jún 2012 (UTC)

To, že to tvoja hlava neberie, je samozrejmé, keďže patríš k cca 1% či ešte menšiemu nadpriemerne inteligentných ľudí (dúfam, že to neznie ako irónia, myslím to smrteľne vážne). Lenže wiki nie je iba pre intelektuálnu elitu, je to slobodná encyklopédia určená všetkým a pre všetkých. Preto majú byť pravidlá a odporúčania čo najjednoduchšie a najstručnejšie, aby sa nováčik rýchlo bazálne zorientoval. Následne ho možno posunúť na podrobnejšie pododkazy. Plne rozumiem tomu, prečo ty, Bronto a niektorí ďalší to tak nevidíte. P.S. Prečo sa vždy objavíš, až keď má Bronto nejaký väčší diškurz? Celkom rád by som ťa tu videl aj pri iných príležitostiach... --Rádiológ ^diskusia 13:31, 1. jún 2012 (UTC)

A zase: Hlavne byť osobný (aj to chybne, ale čo už...), ale obviňovať z toho vždy druhých....Ten text vôbec nie je zložitý, len to nie je text, ktorý by si si ako celok mohol prečítať bez pekelného sústredenia. Zložitý text je text, ktorému nerozumieš ani, keď sa naň sústredíš. Bronto (diskusia) 23:14, 1. jún 2012 (UTC)

Bohužiaľ si sa nevyjadril k ničomu, čo som napísal. Nováčik dlhé ani krátke pravidlá čítať nebude a vôbec to nevadí, pokiaľ sa nájde niekto skúsenejší, kto sa nimi bude riadiť a opraví to po ňom. Kto sa zameriava na určitú oblasť, prečíta si uvedený odstavec. Keď sa mu bude zdať zložitý, poradí sa s niekým gramotnejším. PS: Keď sem občas zablúdim, nesledujem posledné úpravy, ale dívam sa na Brontove príspevky, z ktorých získam lepší obraz o tom, čo sa asi deje. Preto to možno vyzerá, že chodím "ako na zavolanie". Mz (diskusia) 09:13, 2. jún 2012 (UTC)

Ešte k tým bodom. Ak to nemá byť záväzné (ale treba to tam niekde napísať, že to nie je záväzné), tak samozrejme môže byť aj x skrátených verzií (aj keď si stále myslím, že zbytočne). Tú hore ešte upravím, ale nie hneď teraz. Bronto (diskusia) 23:34, 1. jún 2012 (UTC)

To by bolo fajn; keď už ste sa do toho pustil, bolo by to konzistentnejšie. Len ak sa na to podujmete, ešte raz posledný krát poprosím o snahu písať to naozaj čo najjednoduchšie a najstručnejšie, s odkazmi na rozsiahlejší návod. --Rádiológ ^diskusia 08:02, 2. jún 2012 (UTC)

Bude sa to teda ďalej riešiť (nezáväzný návod? odporúčanie alebo pravidlo s hlasovaním? krátka verzia s odkazom na podrobnú?) alebo sa to nechá - ako väčšinou - "vyhniť" a zabudne sa na to? --Rádiológ ^diskusia 09:38, 11. júl 2012 (UTC)

Prekladanie

Jeden z prominentných problémov vidím vo vzájomnom odporovaní týchto odporúčaní/zásad/pravidiel: Používajte pre názov slovenské slová a Nesnažte sa všetko násilím prekladať do slovenčiny. Posledné z menovaných odporúča ponechať pôvodný názov. Zdá sa, že sa riadime oboma: Minneapolis-Saint Paul International Airport bolo premiestnené na Medzinárodné letisko Minneapolis-Saint Paul no na druhej strane bola Che-nanská provinčná televízna veža premiestnená na Čung-jüan fu tcha. Iswikinumber2 (diskusia) 12:36, 2. jún 2012 (UTC)

DDD--Nelliette (diskusia) 21:16, 8. jún 2012 (UTC)

Prepáč, nechám celkom odpovedi. Iswikinumber2 (diskusia) 18:49, 10. jún 2012 (UTC)

Neviem, či cituješ skrátenú verziu alebo dlhú, ale platí, že krátkou sa neriaď, a keď si prečítaš dlhú, tak zistíš, že je to formulované tak, že pre rôzne témy platia rôzne pravidlá, čo mne síce tiež niekedy vadí, ale prispôsobil som sa tomu, ako sa to tu robí (napríklad tie letiská sa tu prevažne prekladali), a hlavne sa tak postupuje aj v normálnych encyklopédiách (napríklad kostoly sa bežne prekladajú a moderné budovy málokedy - napr. ak si otvoríš v Beliane heslo Hongkong, tak tiež sú tam tie objekty len po čínsky). Ak ti vadia americké letiská, tak si stačí uvedomiť, že existujú aj čínske letiská a tam by ti zas vadilo, keby boli po čínsky. Ešte dodávam, že keď už sa má niečo mechanicky prekladať, tak pri letiskách to ide najľahšie, pretože vždy tam je len slovo letisko a nejaký geografický alebo osobný názov, kým pri rôznych iných budovách by bolo často treba najať exotických prekladateľov už len na to, aby potvrdili, čo to presne znamená a potom zas by bolo treba zisťovať (netuším podľa čoho), či sa to a ako sa to používa v slovenčine atď.; výsledok by prakticky nikdy nebol úplne správny a šírili by sme tu bludy (lebo čitateľ netuší, že tento článok má názov zbúchaný na kolene, on to berie ako oficiálny slovenský názov objektu). Bronto (diskusia) 22:44, 2. jún 2012 (UTC)

Citoval som skrátené pravidlá. Nevadia mi konkrétne americké letiská, uviedol som ho ako príklad niečoho, čo sa mi zdá ako nesystémovosť pravidiel. Iswikinumber2 (diskusia) 18:49, 10. jún 2012 (UTC)

Tých nesystémovostí je tu veľa, ale systémovo sa podobná komplikovaná problematika riešiť zrejme ani nedá. Krátka verzia by mala byť na rýchlu a základnú orientáciu - neočakáva sa, že začiatočník bude poznať naše zaužívané postupy. Mala by pokryť odpovedať na základné otázky, nie na špecializovanú problematiku (tam potom môžeme už odkázať na podrobnejší text). Ešte krátka poznámka: Toto nie sú pravidlá a ani odporúčania, oficiálne sa o nich zatiaľ nehlasovalo. Keď to vezmem ad absurdum a vznikla by tu revertovacia vojna medzi dvomi názormi na názov článku, z ktorých ani jeden by nebol zjavný vandalizmus, ani jeden by neporušoval PSP a oba by boli argumentačne prijateľné, tak by mohla pokračovať do nekonečna. --Rádiológ ^diskusia 14:19, 14. jún 2012 (UTC)

Nezáväzná verzia

Zrejme sa už na návrh novej verzie tejto konvencie (ako hovorí úvodná veta), pozabudlo, preto do doriešenia konečnej verzie pozmeňujem vetu

Táto stránka je zoznamom konvencií o tom, aký názov článku uvádzať v nadpise a aké synonymá a ďalšie údaje na začiatku textu článku.

na

Táto stránka je zoznamom nezáväzných konvencií o tom, aký názov článku uvádzať v nadpise a aké synonymá a ďalšie údaje na začiatku textu článku.

Vyzývam redaktorov na znovuotvorenie diskusie. Vďaka. --–Bubamara ♠ 20:20, 15. september 2012 (UTC)

Konvencie sú vždy "nezáväzné" (to slovo to znamená). A zabudol som na tú skrátenú verziu (ešte spravím), to je všetko. Ak chce niekto riešiť jednotlivosti, tak má vždy možnosť diskutovať, tak pri všetkých konvenciách a odporúčaniach. Ja by som skôr bol rád, keby sa otvorili diskusie k rôznym "odporúčaniam" v oveľa závažnejších veciach (hlasovania a celkový chod celej wikipédie), ktoré si sem ty osobne za posledný rok svojvoľne (s prepáčením) capla. Lebo kým tento text vyplýva jednoducho z toho, čo sa tu roky robí, tie odporúčania sú vždy niečo typu "a odteraz platí toto a hotovo". Len kto už by tu také témy riešil, všakáno...Bronto (diskusia) 00:46, 16. september 2012 (UTC)

Za posledný rok si svojvoľne (s prepáčením) capol tento nový dlhý a pomerne ťažkopádny text ty. Tento text nevyplýva „jednoducho z toho, čo sa tu roky robí“, ale z toho, čo tu roky robíš ty. Preto je vo vete slovo nezáväzných, v zmysle, že text, ktorý si svojvoľne bez diskusie vložil, je pre ostatných redaktorov nezáväzný. --–Bubamara ♠ 08:29, 16. september 2012 (UTC)

Po prvé, som rád, že dokážeš dať do diskusie článku link na článok, ku ktorému je diskusia, a to osobe, ktorá ten text sama napísala. Je to neoceniteľná informácia a neoceniteľný link, čo by sme bez toho robili... Ale hlavne, že je zas nejaký link. Po druhé, áno väčšinou to implementujem ja, pretože nikto iný toho nie je schopný...Keď budeš schopná robiť arabské, čínske prepisy a riešiť lingvistické a terminologické záležitosti, pracovať s odbornou literatúrou a pochopíš, čo znamená slovo konvencia, potom sa môžeš prihlásiť a implementovať aj ty (môžeš zmysle dokážeš, nie v zmysle dovoľujem ti). A potom aj budeš možno v stave sa aspoň minimálne vyjadrovať k čomukoľvek na túto tému bez toho, aby to nebolo na smiech. Po tretie: Odvrknutím nepoprieš jednoduchý fakt, že si sem umiestnila v poslednom období (ale vlastne už opakovane od vzniku wikipédie, všakáno) niekoľko odporúčaní ohľadom hlasovaní, blokovaní a podobne (teda úplne základných vecí) bez akejkoľvek diskusie tu na wikipédii s kýmkoľvek (čo si si prípadne vydiskutovala s niekým osobne v tomto smere totiž nikoho nezaujíma) a bez akejkoľvek predchádzajúcej miestne "právnej" praxe. Potrebuješ na ne linky alebo to zvládneš aj sama? Prečo ťa netrápi, že k nim nebola diskusia a prečo v nich všade výslovne nezdôrazňuješ, že sú nezáväzné? Inak povedané, je naozaj zaujímavé, že práve TY tu začneš písať takéto veci. Nabudúce zas pošli Amonet, aby to tak nebilo do očí. Po štvrté: To, že je ten text na teba a niektorých iných priveľa, lebo nemá desať viet ale oveľa viac (aj tak je ale ešte stále prikrátky), sme už pochopili minule a neprekvapuje nás to. Po piate: Zdravím na IRC. Intrigujte pekne ako vždy. Bronto (diskusia) 12:10, 16. september 2012 (UTC)

Vložila som na začiatok článku oznam, aby sme predišli nedorozumeniam. --–Bubamara ♠ 09:22, 16. september 2012 (UTC)

Rovnako si myslím, že Bronto len v úplnosti spísal to čo sa tu už dlhšie používa. A som pomerne skeptický k tomu, kto iný by podobný sumár mohol napísať. Vzhľadom na to, že téma je pomerne rozsiahla úmerne tomu je rozsiahlý aj tento text. Vasiľ (diskusia) 17:30, 16. september 2012 (UTC)

A čo má rozsiahlosť a úplnosť spoločné s tým, či je to záväzné alebo nie? Pokiaľ to neprejde schvaľovaním, nemôže to byť brané ani ako odporúčanie. Už sa to tu opakovane preberalo, nie je mi celkom jasné, prečo s tým znovu začínaš. Nech to autor, ak chce, podľa platných pravidiel navrhne ako odporúčanie alebo pravidlo. --Rádiológ ^diskusia 17:50, 16. september 2012 (UTC)

Práve si napísal, že odporúčania, ktoré tu máme sú neplatné - značnú časť ak nie všetky sme totiž neodhlasovali a ani len neprediskutovali. Práve to predsa roky či koľko poniektorí Bubamare vysvetľujú (a poniektorí sa tomu čudujú už 7 rokov). Uvedomujete si vy vôbec, čo tu píšete? Bronto (diskusia) 18:15, 16. september 2012 (UTC)

To sme sa asi nepochopili. Čo bolo pred prijatím pravidla o schvaľovaní je iná vec, po prijatí sa ide podľa pravidla (v ktorom sa o retroaktivite nič nepíše, pokiaľ je mi známe). --Rádiológ ^diskusia 18:18, 16. september 2012 (UTC)

Ráčil si si vôbec všimnúť, čo tu Bubamara za posledný rok či koľko pridala a na základe čoho? Očividne nie. Ale hlavne, že som už snáď tretí, kto na to upozorňuje, že proste len pridať nejaký text o základných veciach typu blokovania, hlasovania a pod. a vyhlásiť, že toto je od teraz platné odporúčanie, jednoducho nie je normálne (iba ak v nejakom fašistickom štáte); nehovoriac o tom, že to robí ad hoc, teda keď sa to z dôvodu nejakej hádky práve hodí. A tá istá osoba tu má problém s technickou konvenciou, ktorá vznikla jednoduchým spísaním toho, čo sa tu denne aj tak robí.Bronto (diskusia) 18:26, 16. september 2012 (UTC)

Očakávam, že redaktor Bubamara pridá obdobnú informáciu, akú pridala hore do tohto článku, do všetkých článkov, ktoré tu svojvoľne pridala bez schválenia ako "odporúčania" a podobne. Ak tak nemieni urobiť, som zvedavý na zdôvodnenie. Ak nepríde, pridám postupne tie šablóny sám. Bronto (diskusia) 18:41, 16. september 2012 (UTC)

Úvodná definícia

Už dlhšiu dobu narážam na články typu Koppeh Dág, Kúh-e Demávand alebo Ježibaba (stará žena). Veľký počet synonymných a ostatných správnych a nesprávnych názvov často narúša čitateľnosť úvodnej definície. Viem pochopiť niekoľko synonymných názvov (3-4) napr. v článku Rota (vojenská jednotka), ale pri zložitejších, často zložených pomenovaniach je to priam obťažujúce. Navrhujem aby boli v prípade väčšieho množstva možných názvov uvedené v samostatnej kapitole, nie hneď na začiatku, lebo to robí článok neprehľadným.--Pelex (diskusia) 20:47, 9. október 2012 (UTC)

Nie je to zakázané. Závisí od článku. Bronto (diskusia) 20:52, 9. október 2012 (UTC)

Súhlasím s kolegom Pelexom. Zakázané to nemusí byť, ale nepríjemné áno. V úvodníku by mala byť predovšetkým definícia. --Jetam2 (diskusia) 20:57, 9. október 2012 (UTC)

Nepovedz. Naozaj? Bronto (diskusia) 21:05, 9. október 2012 (UTC)

Ako kde. Niekde je to potrebné uviesť už v úvode, inde je to skutočne až obťažujúce a vhodné skôr ako samostatný odstavec až po definícii. Striktne na tom trvať za každých okolností nepovažujem za užitočné. Takže podľa mňa individuálne posúdiť článok od článku. --Rádiológ ^diskusia 13:26, 10. október 2012 (UTC) P.S. Tá reakcia, Bronto, naozaj nie je vhodná. Osobný útok to určite nie je, ale načo provokujete? K čomu je to dobré? To sa fakt nedá jednoducho vysvetliť alebo proste nereagovať?--Rádiológ ^diskusia 13:31, 10. október 2012 (UTC)

pre Rádiológa. ja sa prikláňam k názoru, že tie synonymické pomenovania by mali byť odsunuté do osobitnej kapitolky za úvodom článku. Naozaj je to rušivé ba až rozčuľujúce, že človek kým sa dostane k meritu veci tak musí najprv absolvovať všetky pomenovania čo existujú na zemeguli.--Nelliette (diskusia) 08:52, 1. november 2012 (UTC)

Zmysel encyklopédie je priradiť obsah k hľadanému slovu X. Ak to slovo X nie je rovno hore, tak si spravidla nenašla ani text ani slovo X, a to úplne zbytočne, pretože máme aj text aj slovo X. Ja takto na anglickej wikipédii zásadne skončím s odkazom na nejaký článok a potom trávim pol hodinu hľadaním, kde v tom článku a či vôbec to slovo je, z ktorého som bol presmerovaný (obyčajne tam to slovo ani potom nie je a môžem hádať, čo mi chcel presmerovateľ presmerovaním vlastne povedať); to je skutočne "geniálny" nápad...ale hlavne, že to má hore "peknú" úpravu...Takže: Stačí proste trochu logicky a prakticky rozmýšľať. Okrem toho sa tie synonymá predsa píšu nižšie, keď ich je veľa, to v tých pravidlá je napísané, tak čo sú toto zas za "problémy". Normálny stav v každej encyklopédii na svete je ten, že všetky synonymá idú hneď na prvé miesto článku. Bronto (diskusia) 00:15, 2. november 2012 (UTC)

V prípade, že wiki browser naozaj nevyhľadá žiadané heslo, ak sa nenachádza v úvode, treba to i tak graficky viditeľne oddeliť zátvorkou, aby sa čitateľ nezdržiaval. osobne si myslím, že keď vyhľadáva vo vnútri wiki, stačí stlačiť "hľadať" a vyskočia mu všetky odkazy aj v telách článkov. To isté sa dá zabezpečiť aj cez google, ak si človek zvolí funkciu "označiť".--Nelliette (diskusia) 10:51, 2. november 2012 (UTC)

Graficky to je od zvyšku textu oddelené tučným písmom, výraznejšie sa to snáď ani oddeliť nedá. Mz (diskusia) 11:59, 2. november 2012 (UTC)

To je bežný postup keď sú viac ako tri možnosti, napr. Kúh-e Damávand. Vasiľ (diskusia) 10:56, 2. november 2012 (UTC)

Zátvorka by mala byť viditeľne boldom, lebo synonymá sa vyznačujú tiež boldom. preto sa to ťažko rozoznáva a pripravuje to o čas nielen mňa, tým chcem povedať, že môj názor nie je subjektívny. Na ostatné moje argumenty tu však nebolo zodpovrdané--Nelliette (diskusia) 13:43, 2. november 2012 (UTC)

To určite nie, zátvorka ohraničuje a oddeľuje. Nie je súčasť názvu. Iba názov má byť hrubým, nič viac. Vasiľ (diskusia) 13:48, 2. november 2012 (UTC)

Čisto teoreticky by na čítanie bolo vhodné (nie však logicky a už vôbec nie jazykovo nevyhnutné ani nič podobné), keby samotná zátvorka v prvej vete bola nejako graficky úplne odlíšená od ostatného textu. Problém je v tom, že 1. je to prácne to všade urobiť (v každom jednom článku a musí to robiť človek), 2. sú prípady, kde v tej prvej vete je v zátvorke viacero informácií rôzneho typu a je potom ťažko odlíšiť, či ide o "normálnu" zátvorku alebo zátvorku určenú len na synonymá nadpisu. Najideálnejšie by bolo, keby v systéme wikipédie bolo hore okno špeciálne len pre synonymá, ale nič také nie je a teraz to meniť nikto nebude. Bronto (diskusia) 19:36, 2. november 2012 (UTC)