Preskočiť na obsah

Diskusia s redaktorom:Steffo

Obsah stránky nie je podporovaný v iných jazykoch.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Objasni prosím, prečo si do článku Veľký tresk vložil/a šablónu {{neutralita}}. --–Bubamara 18:06, 25. apríl 2011 (UTC)[odpovedať]

Som tu nováčik a neviem ako Ti odpovedať (poslať správu), ale objasnenie je už vložené v diskusii k téme Veľkého Tresku kt. neutralitu som napadol.

Objasni prosím, prečo si do článku Vek Zeme vložil/a šablónu {{neutralita}}. --–Bubamara 16:20, 3. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Objasnil som v diskusii k danému heslu.

Nič ste neobjasnil. Nadpis je jasný - dnešné vedecké predstavy. Revertujem a upozorňujem, že to budem v budúcnosti považovať za experimenty. Ak chcete, doplňte do článku alternatívne „teórie“. --Rádiológ 18:08, 6. máj 2011 (UTC)[odpovedať]
Len dodám, že pred tým prípadným dopĺňaním o „alternatívne teórie“ by som odporúčal dobre preštudovať Overiteľnosť a Spoľahlivé zdroje, inak budeš zbytočne márniť čas a na konci bude len sklamanie a hlboké presvedčenie, že aj Wikipédiu ovládajú temné sily, brániace poznaniu tej skutočnej pravdy s veľkým P. Totiž keď tak hľadím na spôsob, akým sa v diskusii snažíš „spochybniť“ napr. rádionuklidové datovanie – polemikou so samotnou podstatou porozumenia rádioaktívnemu rozpadu, nedávam Tvojmu doplneniu veľkú šancu na prežitie. Keď tak na nejakej wiki spolku filozofického skepticizmu (nezamieňať s vedeckým skepticizmom). Hypotézy ako je tá o veku Zeme sú podložené takým množstvom nezávislých modelov a pozorovaní (ktoré sú navyše prepojené reťazcami implikácií s teoretickými modelmi a medzi sebou navzájom, takže ak by niečo zásadné nesedelo, malo by to vážne dôsledky, čo sa týka bezospornosti celého fyzikálneho porozumenia), že pravdepodobnosť, že je napr. súčasný vedecky uznávaný odhad veku Zeme rádovo mimo (čo Ty bez mihnutia oka pripúšťaš) je takmer nulová. A ak by sa raz napriek tomu ukázalo, že to je rádovo inak, nebude to určite zo žiadneho pre nás teraz predstaviteľného dôvodu, ale jedine spôsobom, ktorý bude vyžadovať úplnú zmenu nášho chápania reality (doc. Kvasz, ktorý sa na FMFI venuje histórii a filozifii matematiky a vedy celkovo nazýva takéto kvalitatívne zlomy v ľudskom chápaní pekným výrazom: „sémantické ruptúry“). --Teslaton 19:42, 6. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

"Nezávislo písať neznamená uviesť iba prevládajúci názor (čo sa žiaľ v téme "Vek Zeme" stalo). Neznamená to ani uviesť všetky názory a potom vyhlásiť, že prevládajúci názor je ten správny. A neznamená to ani tvrdiť, že pravda je niekde uprostred medzi uvedenými rozličnými názormi. Predložiť všetky názory viacmenej znamená povedať, že x-isti veria, že x, a že y-isti veria, že y, a že to je súčasný stav (a takýto prístup v téme "Vek Zeme" chýba)." Chcel by som sa opýtať ktorú časť mojej argumentácie napádate ohľadom rádionuklidového datovania - časť o tom že nemôžeme cestovať v čase a zistiť počiatočné podmienky, časť o nutnosti uzavretého systému alebo tú týkajúcu sa nutnosti konštantnej rýchlosti rozpadávania sa rádioaktívnych prvkov. Lebo z vašej reakcie mi to nie je jasné. Vopred ďakujem za objasnenie. --Steffo 11:48, 10. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Narážka na datovanie bola na margo 90 ročného pozorovania. Ak by sa polčas rozpadu nuklidov v minulosti radikálne menil, malo by to určite svoje súvislosti a dôsledky by boli nejakým spôsobom pozorovateľné. Pokiaľ viem, existuje jediné, dosiaľ ale nepotvrdené, pozorovanie určitej korelácie polčasu rozpadu niektorých nuklidov so slnečnou aktivitou [1]. Pozorovaná modulácia bola rádovo na úrovni 0,1%, zatiaľ ale prevláda ohľadom interpretácií skepsa, korelácia môže vznikať napr. na úrovni detekcie.
V každom prípade, ešte raz: ak disponuješ spoľahlivými zdrojmi, z ktorých vyplýva niečo iné, než je zhrnuté v článku, sformuluj tam odsek, kde bude alternatívny pohľad uvedený. Každé konkrétne tvrdenie tam ale musí byť podložené referenciou, to je v prípade „alternatívnych teórií“ zvlášť podstatné, inak hrozí, že budeme šíriť bludy. Bez toho ale prosím skonči s vkladaním šablón Neutralita, inak to bude chápané ako vandalizmus resp. experimeny. --Teslaton 03:30, 11. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Chcel by som sa spýtať čo si myslíš o názore redaktora Pelexa "Procesy, ktoré trvajú rádovo tisíce alebo milióny rokov, nemožno hodnoverne simulovať.". Tiež je zaujímavou okolnosťou že ak prijmeš princíp uniformitarizmu pri rádiometrických metódach potom by si mal náležite vysvetliť prečo navrhuješ použiť dvojité štandardy a vylúčiť ho v prípade zoslabujúceho sa magnetického dipólu Zeme (ten má približne rovnaké obdobie pozorovania cca 130rokov versus 90rokov) ktorý exponenciálne klesá a aplikovaním na ktorý princípu uniformitarizmu pri veku Zeme v miliardových rádoch by si dostal podľa Barnesa fyzikálne nemožné stavy Zeme. --Steffo 19:42, 6. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Steffo v tvojich príspevkoch je zrnko pravdy ale podľa mňa sa uberáš presne opačným smerom ako by si mal. Magnetické pole sa neustále mení, pozorovania za posledných 150 rokov sú zanedbateľné (z hladiska ich dĺžky). Magnatické pole môže varírovať až o 80% svojej intenzity. Z filozofického pohľadu môžme povedať asi toľko, že to čo vieme o dejoch v predošlých geologických dobách je len štipka zo skutočnosti. Väčšina z toho ako si dnes vysvetľujeme niektoré deje, ktoré dnes poznáme bude v budúcnosti prekonaná a nahradená presnejšími hypotézami/teóriami. Napádaním nedokonalých teórii a navodzovaní zdania, že celá súčasná veda kráča do slepej uličky však iba mrháš svojim a bohužiaľ aj našim časom.--Pelex 23:35, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Nesúhlasím s Tebou, ak sú nejaké reórie nedokonalé, tak by čitateľ mal byť o tom pravdivo informovaný, lebo inak sa nedokonalé teórie dostávajú do povedomia ako fakty, a to už nie je moc namieste. --Steffo 14:28, 18. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Paleoveda

[upraviť zdroj]
Druhý raz som zmazala text, opísaný z Veda a viera o veciach, ktoré sa nevidia (DVD). Stačilo, OK?. --–Bubamara 10:58, 12. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Áno, ale mali by ste uviesť aké ste mali na to dôvody, lebo zmazať niečo bezdôvodne pôsobí dosť nezmyselne.--Steffo (diskusia) sa nepodpísal(a)

Áno, moja chyba. Automaticky predpokladám istú vedomosť prispievateľov o autorských právach, resp. že čítajú, čo je napísané pod oknom na úpravu: Ak ste tento text nenapísali sami, musí byť dostupný za podmienok v súlade s Podmienkami použitia a musíte dodržiavať všetky súvisiace licenčné požiadavky. V skratke, Wikipédia netoleruje kopírovanie textov z iných stránok, netoleruje porušovanie autorských práv. --–Bubamara 11:04, 13. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Môžete prosím vysvetliť podrobnejšie ktoré licenčné požiadavky som podľa Vášho názoru porušil publikovaním hesla "Paleoveda"? Rovnaké heslo sa nachádza aj v anglickej verzii Wikipedie: wiki/Paleoscience? Steffo 02:46, 13. máj 2011 (CET)

Zdravím. Váš článok je vami vymyslený. Zdroj ste uviedli len k predpone „paleo“. Na sk internete sa slovo „paleoveda“ vyskytuje len pri opise DVD Veda a viera o veciach, ktoré sa nevidia a nikde inde. Žiaden jazykovedný časopis či vedecká publikácia. Ak chcete písať článok treba ho podložiť zdrojmi. Vasiľ 13:04, 13. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Ale anglický ekvivalent "paleoscience" sa vyskytuje priamo vo Wikipedii a ak ste konzistentný vo svojom názore, mali by ste ho napadnúť aj tam. Inak musíte vysvetliť prečo v anglickej verzii je takéto heslo možné a v slovenskej nie. Navyše, rôzni ľudia majú rôzne názory na to čo je "vedecké" a presne o tom je wikipedia, že "podľa chápania väčšiny redaktorov Wikipédie píše neutrálne ten, kto si dáva pozor, aby netvrdil (a nenaznačoval, ba ani jemne nenavigoval čitateľa k presvedčeniu), že nejaký konkrétny uhol pohľadu je správny" resp. "Argumenty v prospech jedného či druhého stanoviska možno uviesť". Nemá zmysel mazať heslo v sloveskej verzii wikipedie ak ho akceptujete v anglickej. Ak s ním nesúhlasíte, môžete rozšíriť dané heslo o váš uhol pohľadu bez toho aby ste ho mazali. Steffo 03:20, 13. máj 2011 (CET)

"Paleoscience" je presmerované na "paleontology", takže to nie je argument. Píšeme slovenskú wikipédiu, takže sa bavíme o slovenských výrazoch. Vy ste neuviedli žiaden argument (SCS ste použili ako zdroj pre predponu a nie výraz ako celok). Vasiľ 13:24, 13. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Minimálne je to argument v prospech toho že paleovedy medzi ktoré patrí aj paleontológia (popri ďalších troch citovaných referencie na ktoré ste vymazali: Paleobotanika, Paleozológia, Paleogeografia) existujú a preto je nezmyselné ich existenciu popierať. Logicky, Paleoveda a Paleontológia nie sú synonymom, ale paleoontológia zapadá do skupiny paleovied. Steffo 13:47, 13. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Zablokoval som Vás za opätovné zakladanie článku, na ktorý nemáte zdroje. Vasiľ 13:51, 13. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Ale potom je divné že pôvodná argumentácia bola že porušujem autorské práva zdroja a taktiež anglický zdroj spomínate priamo Vy a odpovedi na moju argumentáciu že ak existuje zdroj-anglická wikipedia ktorá potvrdzuje existenciu paleovied, tak potom nemá zmysel túto skutočnosť popierať sa vyhýbate. Ja taký prístup považujem za porušenie práv redaktora a princípov wikipedie. Steffo 13:59, 13. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

V tomto prípade jednoducho redaktor aj skopíroval text z DVD (prednáška p. Vajdu, ktorý „prežil obrátenie a uveril v evanjelium Božej milosti“), a porušil autorské práva, aj zakladal článok s vymysleným názvom. --–Bubamara 15:36, 13. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Žiaľ, mýlite sa, ja som čerpal z viacerých zdrojov, mimo iného z anglickej Wikipédie a zo zborníka z konferencie Stvorenie a súčasná veda ktorá sa konala v Žiline. Navyše si odporujete, pretože ak by výraz paleoveda bol vymyslený potom by ho nebolo môžné nájsť v anglickom ekvivalente wiki/Paleoscience ("As a "historical science" it tries to explain causes rather than conduct experiments to observe effects."). Vaše tvrdenie je nezmyselné aj z druhého pohľadu - ak je článok s vymysleným názvom, ako mohli byť potom porušené niekoho autorské práva? Prosím aby ste mi zaslali stanovisko p.Vajdu na ktorého sa podľa môjho osobného názoru neoprávnene odvolávate, či naozaj môj text považuje za porušenie jeho autorských práv, lebo o tom veľmi silno pochybujem tak ako aj o tom že by Vás mal považovať za svojich zástupcov v tejto otázke a vaše počínanie je v tomto smere veľmi manipulatívne, zaujaté a samozvané. Neviem prečo sa hesla paleoveda bojíte, som o tom presvedčený že vaše obavy z neho sú úplne neodôvodnené. Používať taktiku že dané heslo zmažete buď preto že uvedený zdroj sa vám nezdá dostatočne dobre uvedený alebo naopak preto že je uvedený a tým považujete čerpanie z informačného zdroja za porušovanie niekoho autorských práv je kontraproduktívne, pretože to by ste potom mali vymyzať väčšinu Wikipédie, ktorá práve z rôznych zdrojov čerpá pri vytváraní hesiel. To by potom nemohlo byť utvorené ani jedno heslo. Ani iné texty ktoré naopak záhadne akceptujete nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou, a tak sa vás nedá neobviniť z uplatňovania dvojitých štandardov. Keď si pozriete napr. text "Dnešná vedecká predstava" v hesle Vek Zeme, nenájdete tam uvedený ani jeden zdroj (porovnaj s "Zablokoval som Vás za opätovné zakladanie článku, na ktorý nemáte zdroje") Ako je možné že tam už uviesť zdroje nie je potrebné a chuť mazať ho Vás obchádza? Môžem Vám navrhnúť aby ste ho teda na základe Vašej argumentácie rovnako zmazali, keďže k nemu nie sú uvedené žiadne zdroje? Pre posúdenie súdnemu čitateľovi uvádzam čo vzbudilo takú nevôľu že ani pravidlá Wikipedie Vás nezastavili od strachu z tohoto hesla a totalitného postoja mazaním bez akejkoľvek diskusie iniciovanej vložením na to určených formuliek, na ktoré Wikipedia poskytuje naozaj dostatok nástrojov:

Paleovedy (alebo tiež paleovedné disciplíny, predpona paleo- z gréckeho palaios v zloženinách prvá časť s významom minulý, dávny, dávnoveký, starý, starší, najstarší [1]) neskúmajú samotné javy ku ktorým došlo v nepozorovanej dávnej minulosti (napr. vznik Slnečnej sústavy), ale len ich výsledky. Preto sa niekedy označujú aj ako tzv. historické vedy. Tým sa odlišujú od tzv. empirických vied ktoré skúmajú súčasne sa vyskytujúce prírodné javy u ktorých je možnosť opakovane prevádzať experiment, čo je základným predpokladom aplikovania vedeckej metódy. Keďže nedokážeme cestovať v čase do minulosti, paleovedy sú odkázané na predpoklady ktoré sú z princípu neoveriteľné. Pri ich výbere môže svetonázor vedca zohrať dominantnú úlohu, podobne ako v tom, ako bude interpretovať nálezy a pozorovania výsledkov minulých javov. Medzi paleovedné disciplíny patrí napr. paleontológia zaoberajúca sa štúdiom prehistorického života. Ako tzv. "historická veda" sa skôr pokúša vysvetliť príčiny než vykonávať experimenty za účelom skúmania ich účinkov.

Referencie

[upraviť zdroj]
  1. Slovník cudzích slov (akademický), Druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, SPN 2005. Akademický slovník cizích slov, Academia Praha.

Externé odkazy

[upraviť zdroj]

wiki/Paleoscience (ang.)

Pozri aj

[upraviť zdroj]
  • Paleontológia (štúdium života na planéte na základe fosílií zachovaných v skalách)
  • Paleobotanika (štúdium pravekých rastlín)
  • Paleozoológia (štúdium pravekých živočíchov)
  • Paleogeografia (vedný odbor zaoberajúci sa rekonštrukciou geografických podmienok v minulosti Zeme, rozmiestnením pevnín, horstiev a oceánov)

Prosím aby ste mi uviedli ktorá časť vyššieuvedeného textu Vám tak strašne vadí a prečo a ako si predstavujete že by sme mali pokračovať ďalej v zmysle pravidiel Wikipedie ktoré Vás týmto vyzývam neporušovať: "Nestranné podanie: Sem patrí najmä vykreslenie argumentov všetkých strán; Argumenty v prospech jedného či druhého stanoviska možno uviesť." Ja prehlasujem že máte možnosť okomentovať dané heslo Paleoveda vaším nesúhlasným stanoviskom a preto považujem za absolútne nezmyselné názor s ktorým nesúhlasíte potláčať pod úroveň pravidiel Wikipedie mazaním daného hesla a týmto Vás vyzývam aby ste mi nebránili uviesť argumenty mazaním hesla Paleoveda v prospech jeho existencie priamo pod jeho hlavičkou. Steffo 18:20, 13. máj 2011 (CET)

Vandalizmus

[upraviť zdroj]

To čo tu predvádzaš s heslom Paleoveda je podľa môjho názoru opakovaný vandalizmus, za ktorý by si mal byť trvalo zablokovaný. Opakovane zakladáš článok na vymyslený pojem, podopieraš ho referenciou na predponu paleo-, odkazom na heslo Paleontológia na anglickej wiki a jeden kreacionistický traktát z konferencie „Veda a viera“, kde si tento pojem Dr. Vajda zjavne sám od seba zadefinoval, pričom ho nikto iný nepoužíva. --Teslaton 22:42, 14. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Takisto tu nebudeme tolerovať vkladanie šablón o neutralite do v súčasnosti akceptovaných vedeckých teórií. Pokiaľ máte dobre odzdrojované protiargumenty citované z vedeckých publikácii a časopisov, uveďte ich priamo do článku. Inak to budem považovať za vandalizmus, raz už som vás varoval! --Rádiológ 23:08, 14. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Skutočný vandalizmus je ak niekto vymazáva externé odkazy a potom dané heslo napáda s odôvodnením že nie je uvedený žiadny zdroj, resp. ak vymazáva z uvedeného zdroja akademické tituly a potom ho označuje za nedôveryhodný. Zvláštne že taký prístup tolerovať ochotní ste. Taktiež vandalizmom je ak sa niekto robí slepý k predkladanej argumentácii:

1. Pojem paleoscience sa preukázateľne nachádza v anglickej verzii wikipedie, u ktorej je toto heslo ako ste správne poznamenali presmerované na heslo paleontology (Paleontology: From Wikipedia, the free encyclopedia: (Redirected from Paleoscience)), a preto tvrdenie že „tento pojem Dr. Vajda zjavne sám od seba zadefinoval, pričom ho nikto iný nepoužíva“ nie je pravdivé, pretože sa dá demonštrovať že tento pojem je používaný v medzinárodnom meradle v anglickom variante „paleoscience“ (inak by tam nebolo dané presmerovanie). Ak chcete, môžete kontaktovať jazykovdný ústav že ako navrhujú preložiť tento výraz paleoscience, osobne sa nazdávam že preložiť ho inak ako paleoveda je úplne nezmyselné.

2. Existenciu paleovied možno ďalej demonštrovať existenciou hesiel:

  • Paleontológia (štúdium života na planéte na základe fosílií zachovaných v skalách)
  • Paleobotanika (štúdium pravekých rastlín)
  • Paleozoológia (štúdium pravekých živočíchov)
  • Paleogeografia (vedný odbor zaoberajúci sa rekonštrukciou geografických podmienok v minulosti Zeme, rozmiestnením pevnín, horstiev a oceánov)

Ktoré považovať za niečo iné ako paleovedy pôsobí rovnako nezmyselným dojmom. Prosím aby ste mi odpovedali na otázku či sa domnievate že paleontoógiu, paleobotaniku, paleozoológiu, paleogeografiu a pod. nemožno nazvať paleovedami a ak áno prosím o vysvetlenie čím chcete taký názor oprieť.

3. Logicky, Paleoveda a Paleontológia nie sú synonymom, ale paleoontológia zapadá do skupiny paleovied. Inak by nemalo zmysel dávať v anglickej verzii Wikipedie dané presmerovanie.

4. Ďalším vanadalizmom je porušovanie pravidiel Wikipedie. "Nezávislo písať neznamená uviesť iba prevládajúci názor. Neznamená to ani uviesť všetky názory a potom vyhlásiť, že prevládajúci názor je ten správny. A neznamená to ani tvrdiť, že pravda je niekde uprostred medzi uvedenými rozličnými názormi. Predložiť všetky názory viacmenej znamená povedať, že x-isti veria, že x, a že y-isti veria, že y, a že to je súčasný stav." Ak sa cítite ako y-ista ktorý nesúhlasí s postojom x-istov, ak ste taký identifikovali, potom môžete do daného textu túto skutočnosť uviesť bez toho aby ste ho mazali, napr. že:

• Nesúhlasite že paleovedy existujú a paleontológiu, paleozoológiu, paleogeografiu a pod. navrhujete považovať za preludy prípadne inak zdôvodniť prečo ich podľa vás nemožno považovať za skupinu paleovied

• Spoločná predpona paleo- týchto vied podľa vás nemá nič do činenia s dávnominulými javmi

• Podľa vás ako y-istu tvrdenie že nemožno cestovať v čase za účelom pozorovania javov dávnominulých ako napr. vznik Zeme a z toho vyplývajúci dôsledok o možnosti len zostavovať neoveriteľné predpoklady je nesprávne, pretože podľa Vás vznik Zeme možno opakovane pozorovať aj v súčasnosti

• Atď.

Chcel by som Vás poprosiť o presné vymedzenie textu ktorý vám prekáža s príslušným odôvodnením, pretože napr. text „paleontológia zaoberajúca sa štúdiom prehistorického života. Ako tzv. historická veda sa skôr pokúša vysvetliť príčiny než vykonávať experimenty za účelom skúmania ich účinkov“ Je priamym prekladom textu z anglickej wikipédie „Paleontology ... As a "historical science" it tries to explain causes rather than conduct experiments to observe effects“ a toto tvrdenie že paleovedy medzi ktoré patrí aj paleontológia sa snažia vysvetliť príčiny pozorovaných výsledkov dávnominulých javov a nie vykonávať experimenty je samou podstatou celého napadnutého hesla.

5. Osobne sa domnievam že človek ktorý je predsedom vedeckej rady Geofyzikálneho ústavu SAV, člen American Geophysical Union (AGU), Society of Exploration Geophysicists (SEG), International Association of Geodesy (IAG) ICCT Study Group 7 a pracujúci na výskume v oblasti geofyziky a paleomagnetizmu vie o čom píše ak používa výraz paleoveda. --Steffo 01:01, 14. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Neargumentujte inou wikipédiou (wikipédia nie je v prípade pochybností relevantný zdroj) a už vôbec nie nejakým presmerovaním v angl. wiki. V anglickej wiki je každé tretie presmerovanie chybné. To len tak na okraj. Bronto 21:46, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Vandalizmus 2

[upraviť zdroj]

Opätovne, aj napriek upozorneniu, kopíruješ text z cudzieho diskusného príspevku do textu článku. Toto je už na trvalejší blok. Tvoja aktivita v tejto wiki nie je konštruktívna, len oberáš ľudí o čas. --Teslaton 21:58, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Nesúhlasím s Tebou, ak daná teória nedáva zmysel a vysvetlenie sa nachádza v diskusnom príspevku, potom si myslím že je správne tam túto informáciu doplniť, ibaže by si autor tohoto vysvetlenia za svojim tvrdením nestál. Iné sa nedá nič robiť ak žiadny zdroj danej teórie nie je uvedený, kde by sa daná doplňujúca informácia mohla teoreticky nájsť, čo si inak pri hesle Paleoveda považoval za problém hodný vymazania daného hesla, a tu Ti zrazu absencia odkazu nevadí, to nie je veľmi fér.--Steffo 22:04, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Takisto sa pridávam, považujte toto za posledné upozornenie. Buď začnete konštruktívne pracovať na článkoch, zdrojovať svoje alternatívne tvrdenia hodnovernými zdrojmi a prestanete neustále spamovať diskusné stránky k nim, alebo si budete musieť nájsť inú činnosť, ktorá Vás bude dostatočne napĺňať.--Rádiológ 22:08, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Add."Len dodám, že pred tým prípadným dopĺňaním o „alternatívne teórie“ by som odporúčal dobre preštudovať Overiteľnosť a Spoľahlivé zdroje" resp."zdrojovať svoje alternatívne tvrdenia hodnovernými zdrojmi" - Prosím aby ste mi objasnili čo považujete za hodnoverný zdroj článku "Dnešná vedecká predstava" v hesle Vek Zeme, vopred ďakujem. --Steffo 22:13, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

To je dotaz skôr na redaktora, ktorý tam príslušný text vložil. V každom prípade, spomínaný odsek stručne zhŕňa súčasný vedecký pohľad na históriu Zeme, ktorý je podrobne spracovaný napr. v heslách History of Earth, Formation and evolution of the Solar System na anglickej wikipédii, vrátane rádovo 100-položkových zoznamov citácií a použitej literatúry. Ak v tunajšom texte nájdeš nejaký faktický nesúlad s týmito ozdrojovanými textami, alebo niektorým relevantným zdojom, kľudne ho doplň/preformuluj. K veciam, ktorými tu vandalizuješ články Ty nič podobne ozdrojované, s čím by to bolo možné konfrontovať neexistuje, súdiac podľa „referencií“, ku ktorým sa musíš uchyľovať. --Teslaton 22:23, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Áno, našiel som tam nesúlad so zdravým rozumom, slnečný vietor najprv odvial vodík na 700 milónov km ďaleko a potom sa z neho v pohode vytvorila atmosféra, hoci sa tam po odviatí v oblasti Zeme údajne nachádzali len ťažie prvky v porovnaní s vodíkom. A keď som tam vysvetlenie autorky príspevku tejto nelogičnosti doplnil, dostal som po nose že čo to robím. Čo sa nedá dôverovať tomu čo píše? --Steffo 22:29, 15. máj 2011 (UTC)

Čo hovorí Tvoj alebo môj „zdravý rozum“ je z pohľadu tejto encyklopédie úplne irelevantné, záleží jedine na zdrojoch. Pokiaľ máš referenciu na relevantný zdroj, ktorý má na danú vec iný pohľad, doplň tam príslušný pohľad vrátane tej referencie. V opačnom prípade to tam jednoducho nemá čo hľadať. --Teslaton 22:47, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]
Tak prečo tú sekciu "Dnešná vedecká predstava" nevymažeš ak tam nemá uvedenú referenciu na relevantný zdroj a bez nej tam nemá čo hľadať? --Steffo 22:55, 15. máj 2011 (UTC)
Nedostali ste "po nose" pre to, čo ste urobili, ale pre formu, akou ste to urobili. Ja som svoj diskusný príspevok formulovala voľnejšie a celkove inak, než by som to urobila, keby som rovnakú informáciu dávala do článku. Na to by som si už vzala knihu - čo zdá sa budem musieť urobiť vzhľadom na to, čo sa tu deje. Len chvíľu strpenia, som momentálne príšerne zaneprázdnená a izolovaná od svojej knižnice.--Eryn Blaireová 20:55, 21. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Ako si potom vysvetľujete skutočnosť že ak nejaké heslo vytvorím ja, vymažú mi z neho referencie, označia za "bez referencií" a následne vymažú celé heslo, bez akejkoľvek trpezlivosti a poskytnutia možnosti brániť sa, s vyhrážkami o zablokovaní, a Vám absenciu uvedenia zdrojov tolerujú? Z môjho pohľadu je to aplikovanie dvojitých štandardov. --Steffo 21:16, 21. máj 2011 (UTC)

Vymažú referencie? To by som musela vidieť konkrétny prípad... áno, je pravda, že miera tolerancie k neorefovanému textu sa líši podľa toho, či je jeho obsahom všeobecne uznávaný názor, alebo menšinový názor. Áno, aj alternatívne názory patria do (perfektného) článku, samozrejme, v rozsahu, ktorý je primeraný ich rozšíreniu, áno, väčšinové aj menšinové názory by mali byť rovnomerne odzdrojované. Keďže slovenská Wikipédia má však vzhľadom na malý počet redaktorov zvyčajne kratšie a neúplnejšie heslá, zvyčajne sme radi, že vôbec nejaké sú a pri väčšinových názoroch sa toleruje absencia zdrojov. Nie je to ideálne riešenie, no je v tejto situácii najsprávnejšie. A panuje tu tiež veľká miera podozrievavosti voči editom z IP adries a nových kont, pretože prípady očividného vandalizmu prichádzajú v drvivej väčšine prípadov z nich. Neberte si to preto osobne - v každej komunite zažíva nováčik nedôveru. Ak Vám môžem poradiť - ukážte pracovitosť a spoľahlivosť najskôr vytváraním/editáciou článkov o málo sporných témach (tzv. všeobecné pravdy - bohužiaľ, aj tých ešte na Wikipédii dosť chýba), kým prejdete do nebezpečnejších vôd vedeckých sporov.--Eryn Blaireová 07:54, 22. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Ak je "najsprávnejšie" aplikovať dvojité štandardy podľa toho či prezentovaný názor je v súlade s názormi skupiny redaktorov ktorí majú svoje kontá na Wikipédii so starším dátumom tak potom sa Wikipédia neprávom označuje ako "Slobodná encyklopédia". Tvrdenia by sa mali posudzovať podľa obsahu a nie podľa osobnej zaujatosti. Ja si myslím že Váš postoj založený na "vedeckej metóde" že najprv formulujete dikusný prípevok ("Ja som svoj diskusný príspevok formulovala voľnejšie") a potom až začnete hľadať či vôbec existuje k danému tvrdeniu nejaká literatúra ("keby som rovnakú informáciu dávala do článku.[..-] Na to by som si už vzala knihu") je na hlavu postavený, som presvedčený že by to malo byť opačne, človek by si mal najprv nájsť v literatúre či existuje pre dané tvrdenia nejaká opora a až potom s danými tvrdeniami vyrukovať. --Steffo 19:11, 23. máj 2011 (UTC)

Nerozumiete mi. Literatúra k tvrdeniu samozrejme existuje, o nijakom vyhľadávaní nebola reč. Viem presne, z ktorej knihy to mám - jediný problém je, že tá kniha je v Banskej Bystrici a ja som v Bratislave. Knihu potrebujem len preto, aby som náhodou nevniesla do článku nesprávnu formuláciu, čo sa dá tolerovať v diskusii, ale nie v encyklopedickom texte. A ešte jedna vec. Názor prezentovaný v článku nie je názorom väčšiny redaktorov, ale väčšiny vedcov.--Eryn Blaireová 07:12, 24. máj 2011 (UTC)[odpovedať]

Ak je to tak že daný názor je názorom väčšiny vedcov potom by ste svoje tvrdenie mali vedieť oprieť o nejaký prieskum z ktorého také tvrdenie o väčšinovoom názore vyplýva, inak to možno označiť len za pocit. Ja informáciami o takom prieskume nedisponujem aj keď považujem to za možné, jednako z toho však nevyplýva že daný názor majú všetci vedci, a ak ste aj nadôvažok intelektuálne poctivá, isto vám neujde skutočnosť že daný názor nespĺňa požiadavku na to čo veda je, totiž že "Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne konzistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz). Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti)." Ak niekto dokáže opakovane previesť a voľne sprístupniť experiment formovania Zeme z hmloviny a testom potvrdiť jej pravdivosť tak je naozaj dobrý, to však žiaľ, keďže nevieme cestovať v čase, je sotva možné, a preto je presnejšie hovoriť o Paleovede, ktorá sa "zameriava na rekonštrukciu a modelovanie minulých udalostí a nie na priame pozorovanie a experimenty". Korektné je uviesť taktiež opozičné názory. Inak súhlasili by ste s mojím návrhom že Vašu stať by sme do času kým by ste neuviedli relevantné zdroje vymazali? - odôvodnenie: Redaktor Teslaton je presvedčený že pokiaľ k článku nie je uvedená referencia na relevantný zdroj, nemá to tam jednoducho čo hľadať. --Steffo 15:58, 26. máj 2011 (UTC)

Začínam mať pocit, že si z nás robíte dobrý deň. Inak si tieto Vaše príspevky vysvetliť neviem. Ak nerozumiete rozdielu medzi tým, čo je v článku a tým čo tvrdíte Vy - o čom pochybujem - tak o čo sa tu vlastne pokúšate? Adresujte prosím svoje námietky Ministerstvu školstva SR, nech dá prepísať stredoškolské učebnice. Apropo, toto je môj posledný príspevok do tejto k ničomu nevedúcej diskusie, ak sa chcete bližšie pobaviť, som dostupný cez mail. --Rádiológ 17:21, 26. máj 2011 (UTC)[odpovedať]
Ja si z Vás nerobím dobrý deň, Teslaton naozaj tvrdil že pokiaľ k článku nie je uvedená referencia na relevantný zdroj, nemá vo Wikipédii čo hľadať, môžete sa ho na to opýtať aj priamo ak mne neveríte.

--Steffo 18:50, 26. máj 2011 (UTC)

Inak čo si myslíš o Bronotvej argumentácii: "Neargumentujte inou wikipédiou (wikipédia nie je v prípade pochybností relevantný zdroj) a už vôbec nie nejakým presmerovaním v angl. wiki. V anglickej wiki je každé tretie presmerovanie chybné. To len tak na okraj." Už sa zasa môže inou Wikipédiou argumentovať (History of Earth, Formation and evolution of the Solar System na anglickej wikipédii) - Kto z Vás dvoch má pravdu? --Steffo 22:37, 15. máj 2011 (UTC)

Brontove názory na anglickú wikipédiu nebudem hodnotiť ani komentovať, nie je to v tomto kontexte podstatné. --Teslaton 22:51, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]
To nie sú názory ale fakty. Presmerovania sú tam chybné (nakoniec občas aj na sk wiki a nakoniec aj v tomto prípade) a na inú wikipédiu je možné odvolávať sa len do tej miery, do akej je tam predmetná informácia odzdrojovaná (a v ideálnom prípade len do tej miery, do akej je odzdrojovaná odkazom na niečo dostupné online). Nie je možné sa v spore odvolávať na text, ktorého pôvod je neznámy. Bronto 23:20, 15. máj 2011 (UTC)[odpovedať]
Oznam!
Ďakujeme Ti za informácie v článku Pomoc:Objasnenie, no jeho spracovanie a/alebo rozsah zatiaľ nespĺňa požiadavky na encyklopedické heslo. Pokús sa prosím text upraviť, alebo rozšíriť aspoň do tej miery, aby sme ho mohli za článok naozaj považovať. Ak sa nám to ani spoločnými silami nepodarí, po 14 dňoch bude pravdepodobne tvoja úprava, vzhľadom na snahu udržať kvalitu, z Wikipédie odstránená. Ďakujeme za pochopenie.

--–Bubamara 13:07, 18. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

Prečo potom rovnaké heslo v anglickej Wikipédii je možné bez vymazávania? Steffo 13:14, 18. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Odstránil som vloženú šablónu {{Urgentne upraviť}} pretože som nenašiel žiadne požiadavky ktoré by dané heslo nespĺňalo a ani vy ste žiadne konkrétne porušené pravidlo neuviedli, čo považujem za základný prejav taktného správania - pri vložení šablóny uviesť do diskusie k danému heslu čo konkrétne sa napáda a aké konkrétne vylepšenie sa požaduje. Steffo 14:13, 18. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

Veľký tresk

[upraviť zdroj]
Oznam
Zistili sme, že experimentuješ s Wikipédiou. Tvoj experiment fungoval a následne bol odstránený. Ak chceš ďalej experimentovať, použi, prosím, svoje, alebo verejné pieskovisko a riaď sa pokynmi na ňom, pretože pokusy v článkoch sú zvyčajne rýchlo zmazané. Ak sa chceš dozvedieť o prispievaní do Wikipédie, pozri sa na stránku Vitajte vo Wikipédii.

--Rádiológ 14:23, 20. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

Ja neexperimentujem, vždy sa snažím uviesť dôvody pre to čo konám a ani v tomto prípade tomu nebolo inak, prosím aby ste si všimli že Vám sa väčšinou nedarí vecne reagovať na moje argumenty a ani teraz ste žiadnu argumentáciu nepredložili (aspoň žiadna Vaša reakcia sa zatiaľ neobjavila v diskusii pri hesle Veľký tresk za mojou argumentáciou), ak sa len za Váš argument nemá považovať tzv. Argumentum Ad lapidem (Appeal to the stone), t.j. úplné ignorovanie argumentu ako celku o odmietanie akejkoľvek diskusie o ňom.--Steffo 21:49, 20. jún 2011 (UTC)[odpovedať]


Tip!

Ďakujeme za Tvoje príspevky do Wikipédie. Ak prispievaš pomocou záložky Upraviť zdroj, chceme Ťa poprosiť, aby si skôr než článok uložíš, používal/a tlačidlo Zobraziť náhľad, ktoré je umiestnené hneď vedľa tlačidla Publikovať zmeny. Umožní Ti vidieť výsledok Tvojich úprav a korigovať ich ešte pred tým, než sa uložia do systému.

Ak prispievaš pomocou vizuálneho editora (záložka Upraviť), nepoužívaj tlačidlo Zverejniť zmeny po každej drobnej úprave – výslednú podobu článku vidíš v editore priebežne.

Opakovaným drobným opravovaním a ukladaním článku totiž vytváraš veľké množstvo verzií, ktoré zaťažujú servery Wikipédie a zneprehľadňujú nám kontrolu posledných úprav. Ďakujeme.

Nezmysly

[upraviť zdroj]

Keď pridávate nejaké nezmyselné citácie, výroky, do článku, prečo sa nad nimi nezamyslíte a neoveríte si pravdivosť obsahu daného citátu? --Ruwolf 18:50, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

Konkrétne pravdivosť ktorého citátu napádate a s akým odôvodnením? --Steffo 21:20, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
"Ako nerozumné atómy dokázali napísať svoj vlastný softvér? To nikto nevie. Nie je známy žiadny fyzikálny zákon, podľa ktorého by bolo možné vytvoriť informáciu z ničoho."
- Nikto netvrdí, že nerozumné atómy napísali svoj vlastný softvér. Mutácie nevznikajú z ničoho, ale vplyvom, 'zásahom', interakciou s prostredím.
"Dosiaľ nebola pozorovaná ani jedna mutácia, ktorá by genómu pridala čo len kúsok informácie."
- TalkOrigins: Response to Claim CB102
Všetky pseudoargumenty tzv. "Inteligentného" dizajnu sa zatiaľ ukázali ako úplné lži, či nepravdy, polopravdy alebo len jednoduché nepochopania náboženských fundamentalistov: TalkOrigins: Index to Creationist Claims --Ruwolf (diskusia) sa nepodpísal(a)
Skúste si prečítať Overiteľnosť, možno vám to pomôže pochopiť, o čom je Wikipédia.
Čo sa týka predostretých argumentov, najprv treba vysvetliť, čo sa myslí pod zahmlenými termínmi ako napr. "genetic material", "genetic variety in a population" a aký je rozdiel medzi "increased genetic material" a "novel genetic material". Argument č.4 v TalkOrigins: Response to Claim CB102 o simuláciách - k tomu sa dá povedať len toľko že počítačové simulácie spravia presne to čo sa do počítača naprogramuje - ak sa naprogramuje "to increase information and complexity in simulations" tak tam ten "increase" určite bude. --Steffo 21:33, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Ty si fundamentalista?
Kde Ti chýba overiteľnosť??
To sa dočítaš v tých správach, čo znamenajú tie termíny.
Ak vynecháme druhé 2 argumenty ako špekulácie(neukázal si, že to bolo naprogramované vadne), stále zostávajú 2 argumenty, ktoré si nevyvrátil.
--Ruwolf 21:59, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
To bola odpoveď na vašu otázku, nie napádanie vašich argumentov. Otázka znela: "Keď pridávate nejaké nezmyselné citácie, výroky, do článku, prečo sa nad nimi nezamyslíte a neoveríte si pravdivosť obsahu daného citátu?" A odpoveď kt. možno nájsť v Overiteľnosť je: "Overiteľnosť v tomto kontexte neznamená, že by mal Wikipedián overovať, či je informácia v článku v denníku SME pravdivá. Informácia zo zdroja tohto stupňa dôveryhodnosti by však nemala byť vo Wikipédii uvedená ako pravdivý fakt sám o sebe, ako informácia o tom, že podľa redaktorov denníka SME sa stala konkrétna udalosť. Informácie sa odporúča overiť v iných významných zdrojoch, nie však vlastným výskumom založeným na iných metódach ako na porovnávaní zdrojov informácií. Výsledky vlastného výskumu nie je možné vo Wikipédii publikovať. Články preto môžu obsahovať iba informácie, ktoré už boli publikované v dôveryhodnom zdroji. Ak je dôvod ich považovať za spochybniteľné, neuvedú sa informácie ako fakt sám o sebe, ale ako informácia o tom, že citovaný zdroj také tvrdenie uviedol. V takom prípade je vhodné uviesť možné námietky aj vtedy, ak pochádzajú z menej významného zdroja, aby používateľ Wikipédie bol upozornený na nutnosť informáciu overiť. Napríklad aj pravdivé informácie bez možnosti overenia môžu byť pre Wikipédiu bezcenné.
Príkladom medzi overiteľnosťou a pravdou je nasledujúci prípad. Predpokladajme, že píšeme článok o známej fyzikálnej teórii X, o ktorej referoval uznávaný odborný časopis, a preto je daná informácia vhodná na uverejnenie vo Wikipédii. Počas práce na článku sa stretneme so známym fyzkom W, ktorý vyhlási: „Podľa môjho názoru je teória X úplne chybná.“ Dokonca aj vtedy, ak túto vetu prednesie sám autor teórie X, nemali by sme túto informáciu v článku uvádzať, pokiaľ o výhrade daného fyzika nebude informovať významný alebo dôveryhodný overiteľný zdroj mimo Wikipédie. Ani potom nebude encyklopedickou informáciou, že teória X je zlá, ale to, že fyzik W sa o nej tak vtedy vyjadril. Avšak aj teóriu X je vhodné neuvádzať ako absolútny pozitívny fakt, ale ako teóriu autora XY uverejnenú v Z." Presne tak to aj uvádzam. --Steffo 23:19, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Nie, neuvádzaš.
Informácie sa odporúča overiť v iných významných zdrojoch... Články preto môžu obsahovať iba informácie, ktoré už boli publikované v dôveryhodnom zdroji.
--Ruwolf 23:34, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Ja som presvedčený že časopis New Scientist nepoužívam pri odzdrojovaní vo Wikipédii ako jediný. Chcel by som sa opýtať či túto vetu z českej Wikipedie vzhľadom na povolanie Beheho (biochemik z Univerzity v Lehighu), Kenyona (Emeritný profesor Biológie v štátnej univerzite v San Franciscu), Minnicha (molekulárny biológ z univerzity v Idaho), t.j. hlavných predstaviteľov hnutia ID, považujete za čistú pravdu: "Podle klubu českých skeptiků Sisyfos financují masivní propagaci inteligentního plánu americké křesťanské kruhy a prosazují jej autoři bez biologického vzdělání [2]."
Add." Počas práce na článku sa stretneme so známym fyzkom W, ktorý vyhlási: „Podľa môjho názoru je teória X úplne chybná.“ Dokonca aj vtedy, ak túto vetu prednesie sám autor teórie X, nemali by sme túto informáciu v článku uvádzať, pokiaľ o výhrade daného fyzika nebude informovať významný alebo dôveryhodný overiteľný zdroj mimo Wikipédie." Ktorý významný alebo dôveryhodný overiteľný zdroj mimo Wikipédie sa má použiť ako informujúci o výhrade “Nie je známy žiadny fyzikálny zákon podľa ktorého by molo možné vytvoriť informáciu z ničoho.” Paula Daviesa z Australian Center for Astrobiology uvedenej v New Scientist? --Steffo 03:20, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Na strawman nikto nebude reagovať - nikto zo zástancov teórie evolúcie netvrdí, ni z tej teórie to nijak nevyplýva, že informácia by mala vznikať z ničoho.
Opakujem oznam: Zatiaľ všetky tvrdenia kreacionistov/zástancov tzv. "inteligentného" dizajnu sa ukázali ako lživé, nepravdivé, polopravdivé alebo ako jednoduché nepochopenia (napr. http://TalkOrigins.org/, http://TalkDesign.org/). Čiže chýba Ti tam Kľúčová zásada: Nestranný uhol pohľadu.--Ruwolf 08:49, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Som presvedčený, že New Scientist nemá s kreacionistami nič do činenia a keby to Paul Davies z austrálskeho centra pre Astrobiológiu počul, z čoho je tu obviňovaný, asi by mu dosť zabehlo. --Steffo 13:13, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Keď neustále opakuješ Tvoje presvedčenie, musím sa Ťa spýtať: Si fundamentalista? Na Wikipédii je užitočné to poznať, pretože je známe, že fundamentalisti nie sú schopný nestranného pohľadu.--Ruwolf 13:20, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Pôvod vety "Nie je známy žiadny fyzikálny zákon podľa ktorého by bolo možné vytvoriť informáciu z ničoho.” Paula Daviesa z Australian Center for Astrobiology uvedenej v New Scientist" sa dá objektívne preukázať alebo vyvrátiť, moje osobné presvedčenie je v tomto ohľade irrelevantné. Vašu reakciu nemám inú možnosť ako považovať za osobný útok.--Steffo 01:42, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Najprv použiješ "Som presvedčený" hneď na začiatku reakcie a potom sa brániš, že "Tvoje osobné presvedčenie je v tomto ohľade irelevantné". Tak prečo ho vlastne spomínaš, keď sa hneď nato ohradzuješ, že je irelevantné? Z čoho vychádza Tvoja domnienka, že ide o osobný útok?--Ruwolf 02:28, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
"Som presvedčený, že New Scientist nemá s kreacionistami nič do činenia"
"moje osobné presvedčenie je v ohľade [samotného tvrdenia Paula Daviesa z Australian Center for Astrobiology] irrelevantné"
To sú dve rôzne veci, to by bola manipulácia ak by sme ich zamieňali.--Steffo 02:35, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Minimálne mal do činenia to, že dovolil jednému(Daviesovi) v ňom písať.--Ruwolf 02:48, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Add. "Z čoho vychádza Tvoja domnienka, že ide o osobný útok?" => Z tohoto: "Keď neustále opakuješ Tvoje presvedčenie, musím sa Ťa spýtať: Si fundamentalista? Na Wikipédii je užitočné to poznať, pretože je známe, že fundamentalisti nie sú schopný nestranného pohľadu."
Add."Minimálne mal do činenia to, že dovolil jednému(Daviesovi) v ňom písať." => "I am a theoretical physicist and cosmologist by profession, but these days I also work in astrobiology, a new field of research that seeks to understand the origin and evolution of life" Si si absolútne istý, že "[New Scientist] dovolil jednému [kreacionistovi](Daviesovi)"? [2]--Steffo 03:11, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Ad 1. Čo je na tom útočné? Si si absolútne istý, že vieš, čo je to fudnamentalizmus? :-)
Ad 2. Absolútne isté nie je nič. [3]

Kto a kedy publikoval taký výskum že mutácie = vznik informácie?

[upraviť zdroj]

Steffo, ono ak chceš niečo zmysluplne kritizovať, treba to predovšetkým najprv poznať a rozumieť tomu. Inak produkuješ len takéto insitné, úsmev vzbudzujúce filozofovanie.

Áno, mutácie dokážu, spolu s ostatnými zložkami formalizovaného evolučného mechanizmu (kríženie, reprodukcia, selekcia) veľmi účinne generovať zmyslupnú informáciu – konkrétne nachádzať optimá v priestore parametrov funkcie, nazývanej fitness function (matematická abstrakcia – zobrazenie, ktoré mapuje digitálnu genetickú informáciu na úspešnosť jedinca v populácii, nech už je jedincom čokoľvek – od mechanickej súčiastky, cez počítačový program, až po živého tvora). Tento priestor parametrov môže mať v praxi extrámne veľa dimenzií a veľmi kostrbatý tvar, takže jeho systematické prehľadávanie je prakticky nemožné. Pri aplikáciach, kde sa metafora evolučného mechanizu používa (návrh mechanických tvarov a štruktúr, optimalizovaných pre nejaký účel, genetické programovanie, atď.) dokáže tento, biologickou evolúciou inšpirovaný mechanizmus, nachádzať podstatne lepšie optimá, než sebelepší tím ľudských špecialistov.

Takže áno – biologická evolúcia generuje informáciu – veľmi účinným spôsobom nachádza také postupnosti nukleových báz (z obrovského priestoru všetkých možných), ktoré kódujú zmysluplné a úspešné jedince. A ten princíp je dokonca tak účinný, že sa ním oplatí inšpirovať v inžinierskej praxi a nahrádzať ním v mnohých aplikáciách „inteligentného dizajnéra“...

Viď aspoň: Natural selection, Fitness, Fitness landscape, Evolutionary algorithm, Genetic algorithm, resp. tam použité referencie. --Teslaton 18:51, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

Podľa môjho osobného názoru tvrdenia že nepoznáme ako vznikol život a zároveň že mutácie vyprodukovali prvotnú informáciu si navzájom protirečia. Mutovať môže len to čo už existuje. Ak mám napr. pamäťový USB kľúč na 256MB, môžem meniť jeho obsah - analógia mutáciám. Ak tvrdím že mutácie vysvetľujú prírastok informácie, potom sa nutne chronologicky dostanem do bodu 0B = žiadna informácia = vznik informácie. Potom ale vyznieva absurdne tvrdenie že "zatiaľ nie je známe, ako vznikol a ako vyzeral prvý život (aký bol zložitý), takže hovoriť o jeho prílišnej zložitosti je irelevantné" lebo potom:
  • život alebo nezačínal v bode 0B, ale už ako zložitý, teda informáciu už obsahujúci a potom mutáciami nemožno vysvetliť pôvod tejto počiatočnej informácie, lebo mutácia sa uplatnila až na existujúcej informácii alebo
  • život začínal s nulovou informáciou na počiatku a potom sa mutácia nemala na čom uplatniť, takže ňou opäť nemožno vysvetliť pôvod informácie v bunke.
Je pravda, že mutácie genómu nemohli vytvoriť prvotnú informáciu - veď to nik netvrdí.
To druhé je ale Falošná dilema.
--Ruwolf 04:29, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
To môže byť, potom však treba poukázať na ďalšie možnosti, aké by okrem týchto 2 mali existovať.
Add. "Je pravda, že mutácie genómu nemohli vytvoriť prvotnú informáciu - veď to nik netvrdí."
Ale potom ste si nevšimli otázku, ktorá bola práve o vzniku prvotnej informácie a vaša odpoveď sa teda minula cieľa.
--Steffo 14:20, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Ďalšiu možnosť som už uvádzal - prvý replikant mohol byť jednoduchý.
--Ruwolf 14:42, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Proti gustu žiadny dišputát, teda ohľadom počiatočného života a vzniku informácie v ňom máme aspoň 3 možnosti:
  • 1. prvý život sa vyvinul zo stavu s nulovou počiatočnou informáciou, t.j. žiadnu informáciu v sebe ešte neobsahoval
  • 2. nenulová informácia už bola prítomná v prvom živote
  • 3. prvý replikant mohol byť jednoduchý
2. a 3. môžnosť nie sú disjunknté
--Ruwolf 16:21, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Veď práve, alebo sa v prípade 3.množiny jedná o podmnožinu množiny 2., a teda to nemá zmysel uvádzať samostatne, alebo nejaká časť množiny 3. musí byť disjunktná a potom ju je nutné popísať vzhľadom na rozdeľovacie kritérium, ktorým bol obsah informácie pri vzniku života. Ak táto disjunktná časť množiny 3 nespadá ani do jednej z prvých 2 kategórií, tak si je ťažké predstaviť že o čom je reč keď ani nemohol mať prvý život nulovú informáciu, a nemohol mať ani nejakú.--Steffo 20:00, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Neviem, o čo Ti ide. Ak chceš dokázať, že prvý replikant nemohol vzniknúť, tak to urob - ale je to desná piplačka. Radšej sa vyjadri ku kapitole Nezmysly hore.--Ruwolf 20:12, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Mohli ste sa skúsiť teda pozrieť vyššie -je to tam uvedené, téma bola o Falošnej dileme, t.j. o situácii keď sa domnelo omylom predpokladá že existujú len 2 možnosti, pričom strana ktorá prepokladá falošnú dilemu, ich vidí viac, a teda by mala vedieť uviesť aspoň jednu navyše. Teda nejedná sa o snahu dokázať že prvý replikant nemohol vzniknúť. --Steffo 20:59, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Už to opakujem 3tí krát. Nejesvtujú len nulové a zložité informácie, ale aj jednoduché informácie. (Vyjadri sa hore k Nezmyslom.)--Ruwolf 21:21, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Aká je teda definícia jednoduchej informácie? --Steffo 13:15, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Ty si sem prišiel s vágnym pojmom zložitá informácia, tak začni.--Ruwolf 13:23, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Možno pomôže táto veta "Jednou z hlavných funkcií RNA je okopírovať genetickú informáciu z DNA (transkripcia) a fyzicky ju preniesť na miesto, kde dôjde k jeho preloženiu (translácia) na výsledný proteín (priamo túto funkciu plní iba jedna trieda RNA, mediátorová RNA (mRNA)." Teda "DNA je nositeľkou genetickej informácie bunky, riadi rast, delenie a regeneráciu bunky. Väčšinou je DNA v bunke uložená ako dvojzávitnicová špirála. " Takúto informáciu uloženú v bunke, považujem za zložitú. --Steffo 13:38, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Ad hoc pseudo-deficnícia, naviac neodôvodnená, čo sa týka použitia slova zložitý, viď Comparison of different genome sizes.--Ruwolf 14:06, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Ale poukázaním na tabuľky s konštantnými veľkosťami informácie zároveň priznávate, že evolúcia nenavyšuje informáciu, čo je presne ten argument, voči kt. ste tak úporne bojovali. Inak by sa museli tie tabuľky aktualizovať zakaždým, ako by prirodzený výber navýšil informáciu, čo tvrdíte že dokáže robiť. --Steffo 02:57, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Priznaj konečne, že si fundamentalista, urobíš pre Wikipédiu dobrý skutok. Kto kedy povedal, že evolúcia prebieha zo dňa na deň? Ako môže napr. u živočíchov prebehnúť selekcia za pár dní, keď sa rozmnožujú po rokoch?--Ruwolf (diskusia) sa nepodpísal(a)
Nemám rád Ad hominem. Ak viete odpovedať na tieto otázky, odpovedajte, ak nie, nájdite si na zádrapky niekoho iného.
Ak tvrdíte:
  • Premisa 1: "mutácie a selekcia (prirodzený výber) sú schopné produkovať a vyberať informáciu"; "Že nová informácia vzniká, je pozorované - mutácie....To, že sú novou informáciou v DNA, vyplýva s definície slova informácia a slova nový."
  • Premisa 2: "prvý replikant mohol byť jednoduchý" (Ani nie s nulovou info-mutácia by sa nemala na čom uplatniť, ani nie so špecifickou info-mutácia by sa uplatňovala na existujúcej info a jej pôvod by teda nevysvetľovala tak ako je deklarované že dokáže)
  • Premisa 3: "Najprv boli jednoduchšie organizmy a z nich vzniklo zložitejšie."
  • Premisa 4: Lenže veta "Mutácie sú pozorovaný jav" logicky nezapadá k otázke ako vznikla informácia. Ak sú mutácie novou infomáciou v DNA, to potom znamená že pred tým tam existovala stará, a tak sa nám podarilo vysvetliť vznik novej informácie ktorá vznikla zmenou starej, ale odkiaľ sa vzala tá pôvodná ktorá bola zmenená - na to sme neodpovedali. Steffo 07:39, 28. jún 2011 (UTC)"Zmenou predošlej a tá zmenou ešte predošlej atď. až ku najjednoduchšej."Takže naši rodičia majú menej informácie v bunkách ako máme my? Steffo 17:48, 28. jún 2011 (UTC): "Môžu mať, ale nemusia."
A objektívne možno preukázať že vedecké poznatky z pozorovaní sú:
  • Veľkosť genómu(v bázových pároch):Homo sapiens:3,200,000,000
  • Veľkosť genómu(v bázových pároch):Bacterium:Carsonella ruddii:Smallest non-viral genome:159,662
  • Veľkosť genómu(v bázových pároch):Solibacter usitatus (strain Ellin 6076):Largest known Bacterial genome:9,970,000
  • Svetová populácia na Zemi je odhadovaná na 6,93 milárd ľudí inštitútom United States Census Bureau.
Otázka č.1: Ako dlhý genóm mal mať "prvý replikant" aby spadal do kategórie "jednoduchý"?
Otázka č.2: Ako sa mutáciami dospelo z dĺžky genómu jednoduchého replikanta na dĺžku homo sapiens (3,200,000,000)? Mutácie prebehli len smerom k jednému človeku a ten sa potom rozmonožil na dnešných cca 7 miliárd? Alebo sa mutácie vo všetkých jedincoch synchronizovali takže všetci začínali na nejakom nižšom čísle prvého replikanta a dĺžky genómov u všetkých synchrónne narastali na dnešných 3,200,000,000?
Otázka č.3: Znamená téza [naši rodičia]"Môžu mať, ale nemusia" menej informácie v bunkách ako máme my, že sa nedá hovoriť o Homo sapiens v intenciách jednotnej dĺžky genómu 3,200,000,000 bázových párov, pretože rôzni ľudia môžu mať výrazne rôzne dĺžky genómov tak ako bola prírodným výberom pridávaná informácia na individuálnej báze?--Steffo 22:28, 3.júl 2011 (UTC)

To nie je pokus o argument, to moje ad hominem. To je zisťovacia otázka, či si vôbec schopný diskusie. Uvediem iný príklad: Ak sa chcem s niekým baviť o použitom slovníku v Hviezdoslavových dielach, tak najprv musím zistiť, či dotyčný diskutér ovláda slovenčinu. Ak neovláda, nemá zmysel sa s ním baviť o danej veci. Podobne s fundamentalistom nemá zmysel sa baviť o niečom, čo spochybňuje jeho presvedčenie. (Tvojimi otázkami poukazuješ na to, že veci vôbec nerozumieš a hráš sa tu na majstra sveta genetiky - jeden zo znakov fundamentalistu.) Takže znova - pred-diskusná otázka, otázka o schopnosti diskutovať - si fundamentalista? (Čítaj: Má vôbec zmysel sa s Tebou baviť alebo je to všetko len hádzanie hrachu na stenu?) --Ruwolf (diskusia) sa nepodpísal(a)

Ja nemám rád zahmlievanie (nemá zmysel hovoriť o mutáciách existujúcich zložitých organizmov, potom musíš postulovať, že sa tieto proste objavili už v zložitej podobe), keď niekto nahádže do hrnca kopec všelijakých pojmov a potom prehlási, že to, čo navaril, potvrdzuje jeho postoj (niekto tomu hovorí logický klam - argument cisárovych nových šiat, keď všetci hovoria o existencii niečoho čo nie je a kto tie nové šaty nevidí, označí sa za hlupáka neschopného ich vidieť), ak existuje vysvetlenie že vznik prvotnej informácie v bunke sa dá vysvetliť mutáciami, vyselektuj prosím konkrétny článok a konkrétnu stať kde sa o tom píše, je to v priamom rozpore s tvrdeniami odzdrojovanými v poznámkach článku o ID. --Steffo 20:47, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

O čom to vravíš zase? O akom zahmlievaní? Najprv boli jednoduchšie organizmy a z nich vzniklo zložitejšie.--Ruwolf 20:52, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Add.1 "(Problém však nastáva pri otázke: Kto vytvoril inteligentného dizajnéra? Ten totiž žiadne logické riešenie z hľadiska ID nemá.)"
Add.2 "Najprv boli jednoduchšie organizmy" - Na ich pôvod sa už pýtať netreba? Proste sa postuluje "najprv boli" a vec je vyriešená? ::--Steffo 21:59, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
(1) To nie je zahmlievanie, to je poukazovanie na nepoctivosť, faloš kreacionistov. Ak platí ich tvrdenie "Všetko zložité, potrebuje stvoriteľa", tak aj stvoriteľ potrebuje meta-stvoriteľa, pretože stvoriteľ musí mať minimálne toľko(byť tak zložitý) informácie, ako dielo, ktoré vytvoril.
(2) Samozrejme, že na to sa pýtať treba a na to sa aj skutočný vedci nielen pýtajú, ale sa to snažia aj pochopiť en:Abiogenesis. (Na rozdiel od kreacionistov a zástancov tzv. "inteligentného" dizajnu, ktorí už dávno všetko "vedia" z Biblie či inej svätej knižky.)
--Ruwolf 04:54, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Add."Všetko zložité, potrebuje stvoriteľa" - zabudli ste uviesť koho citujete, tvrdenie stúpencov ID bolo iné: "ID predstavuje najlepšie, kauzálne najprimeranejšie vysvetlenie prítomnosti informácie v bunke." Netvrdia, že zložitosť potrebuje Stvoriteľa, ale že dosial nepoznáme ani jeden prípad, že by informácia vznikla sama od seba bez inteligentného činiteľa. --Steffo 14:27, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Samozrejme, že nikdy nepriznajú, že svoje výmysly používajú len vtedy, keď sa im to hodí - pretože ak by mali byť poctivý a teda dôsledný, ich rozprávka, ktorú tak strašne potrebujú, by sa im hneď rozplynula.--Ruwolf 14:42, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

O evolučnom raste komplexity existuje mnoho prác (za všetky napr. táto, ktorá presne tento fenomén demonštuje na genetickom programovaní), stačí len hľadať, študovať, premýšľať a snažiť sa pochopiť. Lenže Tebe bohužiaľ o pochopenie nejde, najmä ak by s tým súvisel nejaký ústup z pozícií, nech sú akokoľvek neudržateľné... --Teslaton 21:19, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]

Ak si to ty tak dobre naštudoval a pochopil, tak mi, prosím, poukáž na konkrétny odsek, ktorý jasne vysvetľuje pôvod informácie z ničoho. Vopred ďakujem. Add. "Tebe bohužiaľ o pochopenie nejde, najmä ak by s tým súvisel nejaký ústup z pozícií, nech sú akokoľvek neudržateľné" - nemám rád ad hominem, ak nesúhlasíš s tvrdením článku v časopise New scientist, môžem zneutrálniť dané tvrdenie "“Ako nerozumné atómy dokázali napísať svoj vlastný softvér? To nikto nevie. Nie je známy žiadny fyzikálny zákon podľa ktorého by molo možné vytvoriť informáciu z ničoho.”[7]" pridaním do zátvoriek poznámku "okrem wikipediána Teslatona", ak teda to tvrdenie namietaš a fyzikálny zákon podľa kt. by bolo možné vytvoriť info z ničoho poznáš. --Steffo 22:15, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Je to škoda času, už len dodám, že ide o to, čo kto myslí pod tým „nič“. Ak tým myslíš neživú prírodu, tak fyzikálna realita v tomto vesmíre je dostatočne bohatá na to, aby poskytovala nespočetné možnosti pre samoorganizáciu a vznik rôznych disipatívnych aj trvalých komplexných štruktúr na rôznych úrovniach. Otvorené je zatiaľ, nakoľko pravdepodobný a častý je krok od takejto samoorganizácie k vzniku nejakého typu replikácie, spojenej so „súťažou“ o zdroje a evolučnou optimalizáciou. --Teslaton 22:40, 28. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
To si vydiskutuj s Paulom Daviesom, autorom daného tvrdenia, ja ako "wikipedián" len sprostredkúvavam jeho názor. Add. "nakoľko pravdepodobný" - pre mnohých skeptikov ako napr. tých z časopisu "skeptic" ktorý si citoval až veľmi pravdepodobný, inak by sa asi nemohlo stať že takí notorickí skeptici by mu tak ľahko uverili. --Steffo 14:11, 29. jún 2011 (UTC)
Wikipediáni sú ľudia, ktorí píšu a upravujú články pre Wikipédiu. --–Bubamara 14:22, 29. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
To som ako reakciu nepochopil, veď presne v tom význame som to použil aj ja.--Steffo 20:11, 30. jún 2011 (UTC)
Bežný Wikipedián, keď príde na Wikipédiu, upravuje články, sleduje posledné úpravy a diskutuje minimálne. Ty si Newikipedián. Tvoje motto na Wikipédii je: Chcel by som sa spýtať a chcel by som lepšie pochopiť podstatu Vášho postoja Je len na ostatných redaktoroch, ktorí ešte majú trpezlivosť s tebou siahodlho diskutovať, kedy trpezlivosť stratia a vrátia sa k Wikipédii. Alebo, kedy sa s tebou dohodnú a začnete siahodlho diskutovať o čomkoľvek na inej pôde. Pretože encyklopédia Wikipédia potrebuje redaktorov na úpravy a tvorbu článkov, nie na nekonečné diskusie. Takže, prajem všetkým, ktorí s tebou radi diskutujú, aj tebe, aby ste si skoro, najlepšie hneď, našli iný priestor, kde svojimi diskusiami nebudete nikoho zaťažovať a kde nik nebude otravovať vás. Nezabudni. Wikipediáni sú ľudia, ktorí píšu a upravujú články pre Wikipédiu. --–Bubamara 23:29, 30. jún 2011 (UTC)[odpovedať]
Potom je minimálne divné, že niekto vyvolá diskusiu otázkou "vysvetli prečo si vložil šablónu" a potom sa čuduje, že dostáva vysvetlenie. Ja som len minimálne inicioval akékoľvek diskusie len vtedy, ak som narazil na niečo, o čom som bol presvedčený, že to bolo v rozpore s pravidlami Wikipédie a v naprostej väčšine prípadov som sa musel brániť preto, že niekto nenechal na pokoji pracovať mňa a začal do mňa vyrývať. --Steffo 13:40, 1. júl 2011 (UTC)
Porušuješ tam kľúčové pravidlo o nestrannosti.--Ruwolf 14:06, 1. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Konkretizuj na príkladoch, rád to napravím ak sa preukáže pravdivosť tvojho tvrdenia. --Steffo 01:52, 3.júl 2011 (UTC)
Nemáš tam spomenuté, že je to prezlečený kreacionizmus. Nemáš tam spomenuté, že vedšina vedcov to považuje za pavedu alebo pseudovedu. Nemáš tam spomenuté, že to zastáva len nepatrný zlomok percenta vedcov. Prelož anglickú stránku a tým možno spravíš najlepšiu stránku na Slovenskej Wikipedii. :-) --Ruwolf 02:15, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
"Nemáš "tam" spomenuté" nemožno považovať za presnú odpoveď na "Konkretizuj na príkladoch", kde je to "tam"? --Steffo 02:25, 3.júl 2011 (UTC)
Inteligentný dizajn--Ruwolf 02:34, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
Add."Nemáš tam spomenuté, že je to prezlečený kreacionizmus."=> Viď: "Na rozdiel od kreacionizmu neupresňuje povahu alebo totožnosť inteligentného návrhára. Túto "teóriu" rozvinula skupina amerických kreacionistov, ktorí preformulovali svoje argumenty v spore „stvorenie alebo evolúcia“, aby tak obišli rozhodnutie súdu (Edwards v. Aguillard, 1987), ktoré zakazuje výuku kreacionizmu ako vedy.[1] Inteligentný plán sa vníma ako moderná forma tradičného teologického argumentu pre existenciu boha."
Add."Nemáš tam spomenuté, že vedšina vedcov to považuje za pavedu alebo pseudovedu" => Viď:""Podľa United States National Academy of Sciences nie sú kreacionizmus, ID ani ostatné tvrdenia o nadprirodzenom zásahu vo vzniku života alebo druhov vedou, pretože nie sú testovateľné vedeckou metódou. United Stated National Science Teachers Association a American Association for the Advancement of Science označili ID za pseudovedu.""
Add."Nemáš tam spomenuté, že to zastáva len nepatrný zlomok percenta vedcov." => "Ďalšie vedecké komunity s týmto tvrdením [o ID ako pseudovede] súhlasia, iné nazývajú ID „junk science“." Ak ten "nepatrný zlomok" vieš kvantifikovať, môžeme to doplniť. --Steffo 02:44, 3. júl 2011 (UTC)
menej ako 1/6000: ...the roughly 150 biologist Darwin Dissenters represent about 0.0157% of the US biologists that existed in 1999.--Ruwolf 03:24, 3. júl 2011 (UTC)[odpovedať]
A to najdôležitejšie k neutralite: nemáš tam spomenuté, že zatiaľ všetky ich pseudo-argumenty boli preukázané buď ako nepravdy, alebo hlúposti, čo z evolúcie neplynú (straw-man).--Ruwolf 07:53, 17. júl 2011 (UTC)[odpovedať]

Upozornenie

[upraviť zdroj]

Veľmi Vám doporučujem opatrnosť s používaním šablóny {{bez vysvetlenia}}. Môže sa Vám totiž pokojne stať, že ich niekto začne pridávať do Vašich obľúbených článkov a to budem skutočne veľmi zvedavý, čo tam potom navysvetľujete. S pozdravom --Rádiológ 23:21, 7. júl 2011 (UTC)[odpovedať]

Ďakujem za váš názor, verím však že by som s tým nemal najmenší problém a veľmi rád by som objasnil čo by komu nebolo jasné. --Steffo 13:36, 8. júl 2011 (UTC)[odpovedať]

Upozornenie

[upraviť zdroj]

Takýto názor na pojem evanjelikálne hnutie je však preukázateľne chybný, čo možno dokumentovať, taketo tvoje formulacie porusuju Wikipédia:Žiadny vlastný výskum a Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu. --Wookie 22:46, 22. september 2011 (UTC)[odpovedať]

V čom ho porušujú, prosím objasniť. Veď také isté obvinenie možno aplikovať na pôvodný text, môj komentár aspoň uviedol nejaký zdroj kde je tvrdenie za ktorým si stojím verifikovateľné, pôvodný text verifikovať nemožno vôbec. Vopred ďakujem za objasnenie. --Steffo 22:53, 22. september 2011 (UTC)[odpovedať]
Je mi luto, nebudem ti vysvetlovat jednoznacne veci.--Wookie 22:57, 22. september 2011 (UTC)[odpovedať]
OK, ja som si nevšimol že ste odstránili len časť vety, mylne som si myslel že ste odstránili celý odsek, Vaša/Tvoja úprava je pre mňa akceptovateľná.--Steffo 23:08, 22. september 2011 (UTC)[odpovedať]
Este jedna vec. Členmi Vysokoškolského Biblického Hnutia (VBH) ktoré je slovenským občianskym združením zapojeným do medzinárodnej asociácie IFES (International Fellowship of Evangelical Students) združujúcej evanjelikálnych študentov však boli a sú (historicky vrátane predsedu tejto organizácie) aj členovia tradičnej evanjelickej cirkvi, a teda sami seba pokladajú ako tradiční evanjelici zároveň za evanjelikálov. Ako referencia je tam uvedeny odkaz http://www.vbh.sk/onas
Kde na tom odkaze je uvedene ze su clenovia tradicnej evanjelickej cirkvi a ze sa sucasne pokladaju za evanjelikálov???--Wookie 23:10, 22. september 2011 (UTC)[odpovedať]
Každý kto má záujem si pravdivosť danej informácie o členskej základni spomedzi radov ECAV overiť môže kontaktovať VBH, na stránkach sa logicky členstvo v cirkvách nezverejňuje. Že sa pokladajú za evanjelikálov logicky vyplýva z holého faktu že sú aktívnymi členmi hnutia združujúceho evanjelikálnych študentov.--Steffo 23:22, 22. september 2011 (UTC)[odpovedať]
Napríklad si môže porovnať:
Ústredná rada VBH: ...v pozícii predsedu Hnutia
ECAV Bratislava: Kandidáti na presbyterov pastorálny obvod Nový kostol:Poddozorca:...--Steffo 23:35, 22. september 2011 (UTC)[odpovedať]

Ahoj. Tvoja cinnost je predmetom mojho prispevku na Nastenke spravcov, pozri si [[4]]. --Wookie 22:22, 20. október 2011 (UTC)[odpovedať]


Oznam
Zistili sme, že experimentuješ s Wikipédiou. Tvoj experiment fungoval a následne bol odstránený. Ak chceš ďalej experimentovať, použi, prosím, svoje, alebo verejné pieskovisko a riaď sa pokynmi na ňom, pretože pokusy v článkoch sú zvyčajne rýchlo zmazané. Ak sa chceš dozvedieť o prispievaní do Wikipédie, pozri sa na stránku Vitajte vo Wikipédii.

--Rádiológ 09:53, 21. január 2012 (UTC) Zabudol si vysvetliť čo považuješ za "môj experiment", prosím o vysvetlenie lebo inak sa k tomu nedá zaujať stanovisko. Vopred ďakujem. --Steffo 23:32, 21. január 2012 (UTC)[odpovedať]

Pozri Radiologov komentar v jeho uprave http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Makroevol%C3%BAcia&diff=prev&oldid=4159516 --Wookie 23:34, 21. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Ďakujem Wookie, ten komtár znie: "úpravy, vymazanie filozofických zbytočností, stále hrubo zaujaté ale pekne to ukazuje "obsahovú prázdnotu" kreacionizmu - preto nechávam, i keď by si to zaslúžilo zmazať en block ako POV". Priznám sa, dosť tomu mám problém rozumieť, Rádiológ napr. vymazal citáciu 1:1 T.Wallaceho R Lewina z vedeckého časopisu Science, z ktorého čerpal článok a ktorá znela: “Centrálnou otázkou konferencie v Chicagu bolo či základné mechanizmy v pozadí pôsobenia mikroevolúcie môžu byť extrapolované tak aby ich pomocou bolo možné vysvetliť fenomén makroevolúcie. Berúc na seba riziko ohrozenia postojov niektorých ľudí na tomto stretnutí odpoveď môže byť formulovaná ako jasné “Nie”. Znamená to že tento časopis je hrubo zaujatý, obsahovo prázdny, alebo kreacionistický v Rádiológovom ponímaní? Mne ani jedna z týchto alternatív nedáva zmysel, prosím objasni. Vopred ďakujem.--Steffo 23:43, 21. január 2012 (UTC) Inak má tam preklep, píše sa "en bloc", nie "en block", len pre informáciu.--Steffo 23:45, 21. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Úpravy - asi rozumieš. Vymazanie filozofických zbytočností - asi tiež rozumieš, aspoň dúfam. Pre istotu: článok je o makroevolúcii a nie o tom, ako si ho skupina pseudovedcov vysvetľuje a vedie akúsi „filozofickú polemiku“. Čo sa týka obsahovej prázdnoty, to bude pre teba asi zložitejšie - povedzme to teda tak, že kreacionizmus nie je teória ani hypotéza, je to akási „predstava“ veľmi podobná náboženstvu, ktorá je celá postavená na popieraní a spochybňovaní iných, na vedeckom výskume a dôkazoch založených teórii. Sama o sebe pre svoje tvrdenia nepredkladá žiadne dôkazy - je to prázdna bublina bez obsahu snažiaca sa popretím ostatného dokázať „veľkého konštruktéra“. POV - celý text je hrubo zaujatý, bez akejkoľvek encyklopedickej vyváženosti - nezmazal som ho celý iba preto, lebo sa ti nechtiac podarilo ukázať nádherne tú obsahovú prázdnotu celého "hnutia" či ako to vlastne mám nazvať. A ešte než ma obviníš z vandalizmu a zaujatosti - je smiešne dávať na jednu úroveň vedeckú teóriu a obskúrne hnutie oficiálne považované za pseudovedu a označovať to ako vedeckú polemiku či diskurz. To je ako keby niekto napísal podobnú stať o astrológii do článku o astronómii a začal tam "vedecky polemizovať". Ešte stále uvažujem o tom, že to zmažem z toho článku celé, prípadne tam nechám jednu - dve vety v zmysle, že keacionisti sú proti, resp. to chápu inak. --Rádiológ 00:43, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Priznám sa že nerozumiem, to čo si zmazal je o. i. citácia z článku v časopise Science a rozhodne nie od nijakého kreacionistu, taký názor považujem za vrcholne bizarný (aspoň na mňa tak argument že si vymazal daný text lebo T. Wallaca R. Lewina považuješ sa príslušníka skupiny pseudovedcov oplývajúceho obsahovou prázdnotou rozhodne pôsobí). Pojem diskurz Evolúcia-kreacionizmus nie je môj, bol uvedený v SK wiki bez môjho pričinenia a ja som jeho existenciu len využil, preto že sa daného pojmu týka a to že je predmetom sporu je skutočnosť úplne nezávislá od môjho osobného názoru. Rovnako nie som ani protagonistom v tomto spore medzi biológmi-kresťanmi ktorých Ty nazývaš kreacionisti a medzi tými ktorí sú prívrženci evolučnej teórie ako neo-darwinisti. Jediné čo môžem urobiť je konštatovať že takéto 2 skupiny existujú a že sa názorovo líšia. Text ktorý si vymazal, menovite "“Centrálnou otázkou konferencie v Chicagu bolo či základné mechanizmy v pozadí pôsobenia mikroevolúcie môžu byť extrapolované tak aby ich pomocou bolo možné vysvetliť fenomén makroevolúcie. Berúc na seba riziko ohrozenia postojov niektorých ľudí na tomto stretnutí odpoveď môže byť formulovaná ako jasné “Nie”.", može byť overený tu a každý si o tom môže urobiť svôj vlastný obraz. Ak to niekomu bude dávať zmysel, že daný časopis je kreacionistický a obsahovo prázdny, akceptujem taký názor, ale z dôvodov ktoré si myslím že racionálne uvažujúcemu človeku budú zrejmé s takým názorom nemôžem súhlasiť.--Steffo 01:15, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Čo sa týka Tvojho argumentu "To je ako keby niekto napísal podobnú stať o astrológii do článku o astronómii a začal tam "vedecky polemizovať".", neviem či astrológovia sú profesormi na Univerzitách a či majú vzdelanie v oblasti astronómie, kresťania ktorých Ty označuješ za kreacionistov ako napr. F.Collins ktorý sa za kreacionistu považuje v Biblickom zmysle viery že existuje Boh ktorý stvoril svet ale napriek tomu odmieta túto nálepku z dôvodu jej spájania s tzv. literalistami (Language of God, s.171), t.j. kresťanmi ktorí doslovne vykladajú a chápu Bibliu, bol vedúci úspešného projektu výskumu ľudského genómu "Human Genome Project", a tak si dovolím tvrdiť, že aj keď Tebe leží v žalúdku a cítiš potrebu jeho citácie vymazávať, predsa len niečo zľahka asi s tou vedou bude mať dočinenia ("...is one of the world's leading scientists working on cutting edge of the study of DNA, the code of life"), aj keď Tebe sa to tak zrovna nemusí javiť že na Yalskej univerzite by sa dalo prísť k takému vedeckému vzdelaniu, ktovie, možno tam zbytočne strácal čas a mal radšej chodiť na konzultácie k wikipediánom.--Steffo 01:54, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Inak ak daný článok chceš upravovať a vylepšovať, myslím že by si mu pomohol ak by si dal do súladu so šablónami citácií nasledovné referencie: [5]; [6]; [7], lebo tie dlhé zobrazené reťazce http odkazov typu "...TxfWvpvNRgnWtgp1tWErEOqQG6&..." pôsobia dosť divne... Taktiež pred časom si sa vyjadril ohľadom článku o mikroevolúcii že citujem "Upraviť do reči zrozumiteľnej človeku so stredoškolským vzdelaním". V kontexte tejto vety by som sa chcel opýtať či prvé riadky o makroevolúcii ("adaptívne radiácie") Ti pre stredoškolsky vzdelaného človeka pripadajú zrozumiteľné, napr. menovite aj veta "Posledné tri uvedené definície možno za istých okolností chápať ako varianty prvých uvedených definícií.". Keď sa už bavíme o tej encyklopedickosti, aké sú to tie "isté okolnosti", zaleží to od počasia alebo to bude v niečom inom? Myslím že Bubamara by Ti to vedela odkonzultovať prečo vyhýbavé slová nie sú vo wikpédii vítané, aspoň mne tak už raz celkom dobre poradila (myslím to bez irónie, o danom princípe som dovtedy nevedel).--Steffo 02:42, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Steffo, pozri Wikipédia:Vyžadovanie_schopností, cast textu pod nadpisom Subjektívna zaujatosť --Wookie 00:01, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Daný text znie: "Niektorí redaktori povyšujú svoje osobné názory nado všetky racionálne protiargumenty a často nie sú schopní editovať niektoré témy z neutrálneho pohľadu alebo nie sú schopní na tvorbe článkov spolupracovať s ľuďmi, ktorí zastávajú odlišný názor. Ak takéto jednanie pôsobí rušivo, je namieste editáciu danej témy takémuto redaktorovi znemožniť. Skúste to predtým, než mu zakážete editáciu Wikipédie ako celku, pretože takíto redaktori môžu významne prispieť v iných oblastiach, než sú ich obľúbené. Z najrôznejších dôvodov je veľmi ťažké vidieť vlastnú zaujatosť pri editácii, ale je ľahké pozorovať zaujatosť ostatných." Chcem sa spýtať či názor prezentovaný v časopise Science považuješ za môj vlastný alebo ako to mám chápať?--Steffo 00:13, 22. január 2012 (UTC)Taktiež prosím aby si tie racionálne argumenty na ktoré sa odvolávaš podľa možnosti zosumarizoval. Vopred ďakujem.--Steffo 00:36, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Kreacionizmus a ty = Niektorí redaktori povyšujú svoje osobné názory nado všetky racionálne protiargumenty a často nie sú schopní editovať niektoré témy z neutrálneho pohľadu = úpravy, vymazanie filozofických zbytočností, stále hrubo zaujaté ale pekne to ukazuje "obsahovú prázdnotu" kreacionizmu - preto nechávam, i keď by si to zaslúžilo zmazať en block ako POV (od radiologa) --Wookie 00:21, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]
Ale názor ktorý Rádiológ vymazal nie je môj, vymyzal citáciu z časopisu Science, pri všetkej úcte, moje meno nie je T.Wallace R. Lewin, a tak nechápem kam mieriš. Vyžaduje si to vysvetlenie čo má citácia T.Wallaca R.Lewina z jeho článku uvedenom v časopise Science spoločné s kreacionizmom, mojimi osobnými názormi, a prečo s takouto argumentáciou bola vymazaná. Osobne som presvedčený že daný text T. Wallaca R. Lewin sa týkal mikro a makroevolúcie, teda presne témy o ktorej je daný článok. Prosím o vysvetlenie prečo je názor T.Wallaca R. Lewina považovaný za môj a na dôvažok nelogicky aj za kreacionistický a súvisiaci s nejakou domnelou obsahovou prázdnotou kreacionizmu.--Steffo 00:34, 22. január 2012 (UTC)[odpovedať]

Posledné varovanie

[upraviť zdroj]

Takže vidím, že s Vami zrejme nebude rozumná reč. Takže toto berte ako môj posledný pokus o prejavenie dobrej vôle a posledné varovanie. Ak chcete ďalej editovať slovenskú verziu Wikipédie, nájdite si inú oblasť svojho záujmu ako evolúcia a spol. Evidentne nie ste schopný objektívneho nadhľadu a NPOV Vám nič nehovorí. Pri ďalšom pokuse o demagogické presadzovanie Vašej obľúbenej ideológie budete zablokovaný. S pozdravom --Rádiológ 15:37, 23. január 2012 (UTC)[odpovedať]

To je trochu silná káva, prosím aby ste rozviedli čo máte pod týmto obvinením konkrétne na mysli. Ak narážate na termín "transšpecifický" a jeho preukázateľnú absenciu v slovenských slovníkoch, odporúčam vopred konzultáciu u nasledových redaktorov: [8], používateľa, z bohatých skúseností ktorých som čerpal. Ak s nimi nesúhlasite ohľadom neologizmov a ich nedostatočnom výskyte v slovenských slovníkoch, v odbornej literatúre, alebo celkovo na internete, prosím aby ste uviedli relevantné argumenty prečo si myslíte že pojem transšpecifický nie je neologizmus a kde možno jeho hojný výskyt potvrdiť, tak aby aj oni mali možnosť pochopiť Vaše argumenty. Vopred ďakujem. S úctou --Steffo 15:58, 23. január 2012 (UTC)[odpovedať]


Oznam!
Tvoj redaktorský prístup k Wikipédii bol zablokovaný na neurčitú dobu z dôvodu poškodzovania integrity encyklopédie, ktorý nazývame vandalizmus. Zamysli sa, prosím, nad svojím vlastným správaním. Ďakujeme.

Odblokoval som redaktora, lebo si myslim, ze hned trvale blokovanie je nestandardne. Mali by sme uprednostnovat diskusiu a ak blokovat, tak na kratsi cas. --Wizzard (diskusia) 09:55, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]

Ak pod diskusiou myslíš takéto polmegabajtové doťahovanie sa v priebehu pár mesiacov: [9] [10] [11] [12], tak ti držím palce… S fanatikom sa dá „debatovať“ donekonečna, on si na to čas aj energiu nájde. --Teslaton (diskusia) 10:08, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]
  • Neargumentujte inou wikipédiou (wikipédia nie je v prípade pochybností relevantný zdroj)...To len tak na okraj. Bronto 21:46, 15. máj 2011 (UTC)
  • Môžem Ťa ubezpečiť že "debatovať" s redaktormi ktorí chcú zniesť zo sveta môj článok o nacistami prenasledovanom mládežníckom pastorovi len kvôli tomu že oni veria že tento svet ktorého wikipédia je súčasťou by bol šťastnejším a bezpečnejším miestom bez náboženstva za ktoré zrejme považujú kresťanstvo a teda aj zrejme nacistami prenasledovaného kresťanského pastora ("This user believes the world would be a happier, safer and saner place without religion") je pre mňa viac ako veľmi vyčerpávajúce
  • Chcel by som sa tiež spýtať či si si všimol aj sekciu:
      • "What Stephfo Is Doing Right" a
      • ""Hi! I just want to thank you and give you this barnstar for your help with the translation of the 2011 fundraiser! The fundraiser was the best we ever had, both in terms of the amount we collected and in terms of number of translations. We couldn't have done either one without the help we got from you and other translators. ...Again, thanks for your help with translations – you're awesome! Jon Harald Søby (WMF) 14:31, 24 January 2012 (UTC)".
" alebo či tie sa ti už do ohováračnej kampane nehodia--Steffo (diskusia) 20:47, 23. apríl 2012 (UTC)[odpovedať]
Rovnako som proti odblokovaniu. Išlo o neprínosného redaktora, ktorý sa zamaral na jednu tému a spoliehal sa na to, že nikto nebude mať dosť času a energiu odporovať mu. Blokovanie bolo oprávnené a od začiatku jeho činnosť k nemu smerovala. Vasiľ (diskusia) 10:29, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]
Naozaj nerozumné odblokovanie. Tomuto kroku mal predchádzať minimálne odkaz správcovi, ktorý redaktora zablokoval. --–Bubamara 14:14, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]
Ja by som sa chcel spýtať či môjmu zablokovaniu nemal predchádzať odkaz komunite o takomto návrhu s etickým priznaním sa že navrhujúci administrátor bol s redaktorom ktorého navrhuje zablokovať v editačnom spore. Aspoň v anglickej Wikipédii sa občas takto eticky zmýšľajúci administrátori vyskytnú, ktorí odmietajú určité úkony kvôli svojej zainteresovanosti ("since I participated in the AfD I cannot close it. Another admin must do that, Amatulić 23:35, 20 November 2011 (UTC)"), aj keď ich je naozaj ako šafránu.--Steffo (diskusia) 21:31, 23. apríl 2012 (UTC)[odpovedať]
Jednoznačne proti a celkom by ma zaujímalo, ako si len tak lárom-fárom odblokuješ niekoho bez diskusie - hlavne bez diskusie s tým, kto ho blokoval. Blok obnovený. --Rádiológ 14:19, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]
Keďže moje zablokovanie zrejme neprebehlo len tak lárom-fárom ale bolo učinené po riadnej diskusii, chel by som sa spýtať ktorí administrátori hlasovali za moje zablokovanie a s použitím akých argumentov v diskusii. Podľa Rádiológa to boli "Myslím že Vasil a Bubamara, môžno i ďalší, ale to už si presne nespomínam." Vopred ďakujem za objasnenie.--Steffo (diskusia) 21:57, 23. apríl 2012 (UTC)[odpovedať]

Odblokovanie preto, lebo ma daný redaktor kontaktoval a usúdil som, že rovno zablokovanie na neurčito je proti zásadám. Ak blokovať, tak postupne na deň, mesiac a podobne. Redaktor sa ťa snažil skontaktovať, ale nebolo to možné, keďže nemáš uvedenú adresu a poslať e-mail cez Wikipédiu nebol možný. Zdá sa mi to ako zneužívanie právomocí správcu. Tiež to vyzerá ako násilné pretláčanie jednej filozofie, čo sa nepáči ani mne, hoci sa považujem za "ateistu". Viac sa o to nemienim starať. --Wizzard (diskusia) 14:31, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]

Ak sa ti to nepáči, tak si mu mal povoliť posielanie mailov a prístup na jeho redaktorskú stránku, kde by sa to rozdiskutovalo. TO je normálny postup, a nie ho odblokovať bez debaty z ostatnými. Blok nebol môj svojvoľný, ale výsledkom konsenzu viacerých správcov - to by si vedel, keby si sa najskôr spýtal. A problém nie sú jeho názory, ale ich absurdné pretláčanie, odmietanie konsenzu a akejkoľvek rozumnej dohody s ním. Je to to isté ako Josseliani blahej pamäti - ten má mimochodom tiež trvalý blok a ďalší jemu podobní (na margo tvojho "trvalé blokovanie je neštandardné"). --Rádiológ 15:03, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]
Rádiológ, ďakujem za daný návrh na umožnenie môjho prístupu na redaktorskú stránku. Keďže ako píšeš som bol Tebou zablokovaný po diskusii a dosiahnutom konsenze ktorý Ťa na takúto akciu oprávňoval, aby sa vyhlo ďalšiemu zbytočnému nedorozumeniu, chcel by som sa spýtať kde je tento výsledok diskusie vo forme daného konsenzu uložený. Veľmi rád by som mal možnosť nahliadnuť na tam prezentované argumenty a aj rád by som pochopil formálnu procedúru zablokovania používateľa aby som sa takémuto osudu mohol vyhnúť, ak budem vôbec niekedy mať takú možnosť. Taktiež Ťa poprosím či by si ma alebo mohol kotaktovať cez e-mail alebo mi dať vedieť svoj, lebo verejná diskusia sa mi zdá že zbytočne podkuruje vášne bez ktorých by sa mohlo dať zaobísť. Vopred ďakujem.--Steffo (diskusia) 15:57, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]
Myslím, že teraz by si mal mať možnosť kontaktovať ma mailom cez odkaz na mojej redaktorskej stránke. --Rádiológ 16:02, 27. marec 2012 (UTC)[odpovedať]
Ahoj Martin, keďže si ma v e-maili požiadal aby som svoje otázky na Teba ohľadom Tvojho aktu zablokovania môjho účtu predniesol verejne a na moje otázky si prestal reagovať e-mailom, robím tak v súlade s Tvojou požiadavkou a kopírujem tu môj e-mail:

Ahoj Martin,

Dakujem za objasnenie. Pred tym ako pristupim k verejnej diskusii by som sa este chcel dozvediet co si pri svojom bloku povazoval za citujem prislusne pravidla ("Takéto narušovanie by malo byť objektívne stanovené príslušnými pravidlami, môžu sem patriť napríklad nevhodné zmeny cudzích diskusných príspevkov alebo zámerne zavádzajúce úpravy. Používatelia by mali byť pred blokovaním varovaní, že porušujú pravidlá.") Predpokladam ze Tvoje obvinenie je teda zalozene:

  • 4.Prosim aby si mi este ku kazdemu obvineniu ukazal priklad mojho editu ktorym som sa podla Tvojho presvedcenia dopustil porusenia daneho pravidla, t.j. moje edity ktore Ta presvedcili ze by som mal byt zablokovany.

Ospravedlnujem sa, ale kedze si bol blokujucim administratorom toto nema zmysel preberat s ostatnymi ktorí o Tvojich pohnutkach nemaju sajn. Ked sa tieto Tvoje pohnutky ozrejmia urcite hned podla Tvojej rady pristupim na verejnu diskusiu, diskutovat a nevediet co nema totiz vyznam.

Ostatným sa ospravedlňujem ale keďže Martin odmietol odpovedať e-mailom nemal som inú možnosť ako vyhovieť jeho požiadavke a okolnosti môjho zablokovania diskutovať tu. Za porozumenie a skorú odpoveď vopred ďakujem.--Steffo (diskusia) 19:04, 23. apríl 2012 (UTC)[odpovedať]

P.S.:
  • 5.Navyše si neragoval na môj argumet ohľadom: "Výslovne sa zakazuje využívať blokovanie na získanie výhody v spore o obsah. Správcovia by nemali blokovať tých používateľov, s ktorými sú momentálne v spore.'"

-kópia otázky: "Taktiež Ťa poprosím aby si vzal na vedomie že našu bloku predchádzajúcu diskusiu o slove "transšpecifický" ktoré som si dovolil považovať na základe absenice jeho výskytu v slov. slovníkoch ako aj na slov. internete za neologizmus, považujem za spor ohľadom obsahu článku a teda Tvoj blok za pokus získania výhody v spore o obsah článku, teda za postup ktorý dané pravidlo o blokovaní považuje za neprípustný. Rovnako Tvoje odstránenie obsahu citátu z overiteľného zdroja pod zámienkou "typo" http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Makroevol%C3%BAcia&diff=4160594&oldid=4159660 bez akejkoľvek diskusie som nútený nechtiac považovať, ak sa mám vyjadriť Tvojimi slovami, za "skrytý vandalizmus" a za editačný spor ktorý si sa z môjhho pohľadu rozhodol riešiť mojou blokáciou. Naozaj si to nedokážem inak vysvetliť, prosím o prepáčenie. Poprosím o Tvoj komentár."--Steffo (diskusia) 19:04, 23. apríl 2012 (UTC)[odpovedať]

Rosarchiv/Росархив napísal(a):
NKVD ZSSR považuje za nevyhnutné navrhnúť prerokovať vec bývalých poľských dôstojníkov atď. nachádzajúcich sa v zajateckých táboroch v osobitnom konaní s uplatnením najvyššej miery trestu zastrelením. Prerokovanie veci previesť bez výzvy arestovaným a bez oznámenia obžaloby, rozhodnutia o ukončení vyšetrovania a vynesenia rozsudku.
Veľavážení administrátori Wikipédie, veľavážený Redaktor:Rádiológ et al., dúfam že Wikipédia sa riadi inými pravidlami ako NKVD a preto vyslovujem nádej že v súčasnom stave čiastočného blokovania nebudem držaný dlho a že ja sa na rozdiel od bývalých poľských dôstojníkov dočkám prerokovania, ktoré bude pokiaľ možno z etického hľadiska založené na iných princípoch a v inej forme ako zvykli používať tam. Vopred ďakujem za odpoveď.--Steffo (diskusia) 20:23, 6. máj 2012 (UTC)[odpovedať]
Ako jeden zo správcov wikipédie a človek, ktorý sa snaží dbať na kvalitu encyklopedickej stránky veci by som Vám odporúčal svoje aktivity v tomto smere ukončiť. Povraždených Poľských vojakov do svojej vojny proti rozumu prosím nezaťahujte, vaša činnosť na wikipédii s nimi nemá nič spoločné.--Pelex (diskusia) 13:06, 7. máj 2012 (UTC)[odpovedať]
Keď tak dbáte o kvalitu encyklopedickej stránky tak pre vás určite nebude problém odpovedať na vyššie uvedené otázky namiesto vyhýbavých odpovedí. "Aktivity" a "vojna proti rozumu" sú dosť vágne pojmy. Manipulácia (psychológia)#Obrana proti manipulácii.

Psychological manipulation according to Simon:

  • Diversion: Manipulator not giving a straight answer to a straight question and instead being diversionary, steering the conversation onto another topic.
  • Evasion: Similar to diversion but giving irrelevant, rambling, vague responses, weasel words.

These "manipulative techniques" of "social influence aim to change the perception ... of others through underhanded, deceptive, or even abusive tactics". Verím že vyššie uvedený text vám pomohol objasniť prečo daný typ odpovedí nie je akceptovateľný v spoločnosti ktorá sa riadi určitými etickými princípmi a vopred ďakujem za odpovede na Rádiológom iniciovanú žiadosť o "rozdiskutovanie" (táto otázka bude asi najkľúčovajšia: "Prosim aby si mi este ku kazdemu obvineniu ukazal priklad mojho editu ktorym som sa podla Tvojho presvedcenia dopustil porusenia daneho pravidla, t.j. moje edity ktore Ta presvedcili ze by som mal byt zablokovany.").--Steffo (diskusia) 16:19, 7. máj 2012 (UTC)[odpovedať]